Naša spoločnosť za posledných niekoľko desaťročí prešla obrovským technickým vývojom. Vývojom však prešli aj výchovné metódy, ktoré praktizujeme na deťoch. Niečo, čo bolo kedysi štandardom, je dnes nepredstaviteľné a keď sa s tým niekde stretneme, mnohí len dvihnú obočie, iní zauvažujú, či to nie je „na sociálku“.
Dnes určite nenecháme dieťa plakať, kým nezaspí od vyčerpania, aj zákony nás nútia dbať o bezpečnosť v aute a fajčenie v prítomnosti detí je vyslovene neprípustné. Nenútime deti dojesť všetko, čo sme im naložili na tanier, dbáme o ich duševné zdravie a zodpovedný rodič „neodloží“ dieťa k televízoru ...
Nechať bábätko plakať, kým nezaspí sa kedysi považovala za súčasť výchovy. Moderné rodičovstvo zamerané na citovú väzbu však kladie väčší dôraz na emocionálne bezpečie a citlivú starostlivosť, najmä počas raného vývoja. Neznamená to síce bedlivo striehnuť na každý zvuk dieťaťa v postieľke, ale plač predsa len niečo signalizuje...
Predstava „naložiť“ jedno-dve dieťa do batožinového priestoru síce nebola štandardom ani v minulosti, no mnohí päťdesiatnici spomienku tohto charakteru majú. Väčšina z nás ale určite nesedela v autosedačke, či pripútaní bezpečnostnými pásmi. Bezpečnostné normy to vtedy skrátka nevyžadovali. Dnes sú ako pásy, tak aj autosedačky prísne povinné.
Na jednej ruke bábätko, v druhej cigareta. Priznajte sa, že ste „zalapali po dychu“! V minulosti nebolo výnimkou fajčenie v aute, či v byte za prítomnosti detí. Nie, rodičia vôbec neboli menej starostliví, len skrátka nepoznali riziká spojené s pasívnym fajčením a lekári ani verejnosť to nebrali ako problém. Dnes to už vedia snáď všetci a v blízkosti detí si zapáli snáď len ignorant – všetci si uvedomujeme, že cigaretový dym ohrozuje zdravie, hlavne pľúca malých detí. Mnohé krajiny fajčenie v ich prítomnosti vyslovene zakazujú a trestajú vysokými pokutami.
Ak sme ako deti nevládali dojesť to, čo nám naložili na tanier, často sme počuli „Neodídeš od stola, kým to nedoješ“, prípadne „Koláč nedostaneš, lebo si nedojedol“. Dnes sa riadime tým, že deti sa riadia prirodzeným pocitom hladu a tie posledné tri lyžičky fazuľového prívarku nedojedia práve preto, aby „mali miestečko“ práve pre ten koláč, ktorý tak vábne rozvoniava. Namiesto nútenia je lepšie rešpektovať pocit hladu dieťaťa, veď zvyšok obeda môže pokojne zjesť o hodinu, dve.
Z „internetového praveku“ si pamätáme obrázok, kde sa rodič pýta 15-ročného dieťaťa, aké ono už len môže mať trápenie, veď najhoršie, čo ho môže stretnúť je „guľa z matiky“, či nepohodnutie sa so spolužiačkou. Najmä od chlapcom sme vštepovali, že im slzy nesvedčia. Odborníci dnes zdôrazňujú duševné zdravie u detí, preto radia otvorené rozhovory a včasné riešenie problémov aj s odborníkmi.
Kedysi nebolo nič nezvyčajné, že rodič posadil dieťa pred telku, pustil mu nejaký detský kanál a on mal „pokoj“ na všetko, čo potreboval v domácnosti porobiť, prípadne na svoje koníčky. Oveľa účinnejšie je, keď do domácich prác, či do našej záujmovej činnosti zahrnieme aj dieťa. Ak chodíte cvičiť, vezmite ho so sebou. Samozrejme, že mu nenastavíte „bežiaci pás“ na vaše tempo, ale vaše dieťa bude v posilňovni „za hviezdu“ a neskôr preň bude prirodzené, že ho tiež bude ťahať k aktivitám, ktoré s vami robilo od malička.
Koľkokrát sme počuli rodiča vyhrážať sa dieťaťu na pieskovisku, keď ho ratolesť nepočúvla? Pre dieťa je rodič „stredobodom vesmíru“ a hoci dospelý by niečo také nikdy neurobil, dieťa jeho slová berie vážne a reálne mu ubližujú. Občas nám síce deti vedia riadne „zabrnkať na nervy“, ale namiesto vyvolania strachu, skúsme rešpektujúci prístup – vezmime si dieťa bokom a porozprávajme sa s ním.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️