Slovenský premiér Robert Fico je známy tým, že hovorí priamo. A ide mu to dobre. Keď sa 23. januára verejne opýtal, na čo vlastne slúži Kaja Kallasová ako vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci, bruselský establišment to pravdepodobne odbil ako ďalšiu provokáciu „neposlušného“ lídra. V skutočnosti však Fico položil úplne legitímnu otázku – otázku, ktorá ide priamo k jadru zlyhania európskej zahraničnej politiky, všimol si aj konzervatívny portál The European Conservative

V ére charakterizovanej globalizáciou konfliktov, kolapsom odstrašovania a zrýchľujúcou sa geopolitickou fragmentáciou je Kallasová pozoruhodná najmä dokonalou rovnováhou medzi bezvýznamnosťou a pompéznosťou.

Naozaj – na čo je vlastne pani Kallasová? Domnelá „ministerka zahraničných vecí“ Európskej komisie je diplomaticky tak izolovaná, že kľúčoví globálni aktéri s ňou odmietajú komunikovať. V čase, keď Rusi, Ukrajinci a Američania diskutujú o ukončení najkrvavejšieho pozemného konfliktu v Európe od roku 1945, jediný predstaviteľný spôsob, ako by sa EÚ mohla na rokovaniach zúčastniť, je vymenovanie úplne nového osobitného vyslanca. Žiadna európska metropola totiž neverí, že by Kremeľ bol ochotný sadnúť si za stôl s Kallasovou, ktorej sklon k výstrednému, detinskému a nediplomatickému správaniu sa stal medzinárodne známym.

Rusi to povedali otvorene, keď Kallasovú a jej tím označili za „nekompetentných“ a „negramotných“. Podobne aj Američania – minister zahraničných vecí Marco Rubio opakovane odmietol stretnutie s vysokou predstaviteľkou EÚ viac než raz. A tak hoci Lisabonská zmluva vytvorila post vysokého predstaviteľa s cieľom posilniť schopnosť Bruselu pôsobiť na globálnej scéne, Kallasovej nezrelosť a nekompetentnosť významne prispeli k tomu, že Európa sa stala bezvýznamným aktérom pri riešení vojny, ktorá sa odohráva priamo na jej prahu.

Táto marginalizácia nie je náhodná. Je logickým dôsledkom jej prístupu. Namiesto toho, aby vystupovala ako koordinátorka a sprostredkovateľka kompromisov medzi 27 členskými štátmi s výrazne rozdielnymi geopolitickými záujmami, prijala jazyk a postoj straníckeho, emocionálne angažovaného aktéra. Jej vystupovanie je dlhodobo viac zaplavené prázdnymi sloganmi než chladnou a realistickou analýzou situácie.

Opakovane odmietala rokovania „kým nebude Rusko porazené“ a stala sa jedným z hlavných hlasov toho istého dutého moralizovania, ktoré priviedlo Ukrajinu – a Európu – do dnešnej slepej uličky. Jej trápna póza morálnej nadradenosti ju urobila neprijateľnou pre jednu stranu konfliktu a zbytočnou pre druhú. Situáciu ešte zhoršil toxický mix pokrytectva a moralizovania: verejnosť nezabudla, že firmy vlastnené jej manželom prosperovali na ruskom trhu aj v čase, keď Kallasová ako estónska premiérka požadovala čo najtvrdšie protiruské sankcie.

Najvýraznejším príkladom tejto performatívnej a kontraproduktívnej diplomacie je jej podpora tzv. tribunálu pre ruské vojnové zločiny. Na vytvorenie osobitného právneho mechanizmu, ktorý má stíhať ruských predstaviteľov za činy na Ukrajine, bolo vyčlenených približne 10 miliónov eur z prostriedkov prepojených s EÚ. Tento krok je prezentovaný ako historický míľnik spravodlivosti – v skutočnosti ide o ilúziu.

Nikto pri zdravom rozume neverí, že táto mnohomiliónová fraška povedie k zatknutiam, súdnym procesom či vykonateľným rozsudkom. Rusko jurisdikciu súdu neuznáva, obžalovaní sa nikdy nedostavia a ne-západné mocnosti o iniciatívu neprejavujú záujem. Nepodporujú ju ani Spojené štáty, ktoré sa sústreďujú na reálnu diplomaciu s cieľom vojnu ukončiť. Ide len o politické divadlo, ktorým sa európska elita snaží upokojiť samu seba po monumentálnych strategických zlyhaniach.

Toto prázdne signalizovanie však má veľmi reálne následky. Inštitucionalizáciou procesu, ktorý predpokladá trvalú kriminalizáciu ruského vedenia, EÚ ďalej znižuje motiváciu Moskvy ku kompromisu a sťažuje akékoľvek rokovania. Presne o to ide – sabotovať mierové snahy a predlžovať vojnu v nádeji, že sa po novembrových voľbách v USA vráti k moci starý transatlantický, globalistický a provojnový konsenzus.

Tieto kalkulácie sú možno prefíkané, no nie múdre. Donald Trump sa nesnaží ukončiť vojnu len preto, aby sa mohol sústrediť na Čínu; robí to aj preto, že správne chápe, že Ukrajina je vyčerpaná. Výstupy Kallasovej majú Kyjev uchrániť pred bolestivým kompromisom – no môžu ho doviesť k úplnému kolapsu.

Úlohou pani Kallasovej má byť diplomacia. Jej povaha je však s touto funkciou v priamom rozpore. Ako ideologická fanatička postráda základnú diplomatickú schopnosť: vidieť problém zo všetkých strán a hľadať riešenia, ktoré síce nikoho nenadchnú, ale nikoho ani neurazia. Zmyslom zahraničnej politiky nie je morálne sebapotvrdzovanie, ale ochrana konkrétnych záujmov v rámci existujúcej rovnováhy síl.

V čase, keď v Európe zúri vojna zahŕňajúca jadrovú veľmoc, sú stávky mimoriadne vysoké. Jej úlohou je zabrániť katastrofe. Európa si nemôže dovoliť šéfku diplomacie, ktorej hlavným výstupom sú tlačové vyhlásenia a politická psychodráma.

Ficova priama kritika Kallasovej mu v Bruseli neprinesie priateľov – ale aj tak ich tam nemá. O to bolestivejšie je, že jeho otázka trafila presne. Európska únia dnes nemá zahraničnopolitické vedenie hodné tohto názvu. Kallasová nemá autoritu rokovať, dôveryhodnosť sprostredkúvať ani flexibilitu prispôsobiť sa rýchlo sa meniacej realite. Udalosti netvorí – len na ne reaguje.

Načo je teda pani Kallasová?
Sú to nebezpečné časy – možno najnebezpečnejšie za celé desaťročia. Európa dnes potrebuje diplomata, ktorý udrží otvorené komunikačné kanály, bude rozumieť mocenskej realite, znižovať riziko veľkej vojny a hovoriť so všetkými stranami. Naše časy si vyžadujú štátnictvo, nie divadlo; rozum, nie emócie; realitu, nie ilúzie. Určite si nevyžadujú pani Kallasovú.

Autor: Rafael Pinto Borges, zakladateľ a predseda think-tanku Nova Portugalidade so sídlom v Lisabone. Politológ a historik, publikujúci v domácich aj medzinárodných médiách.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️