Ako vznikol "vedecký konsenzus" o globálnom otepľovaní?
02 | 02 | 2026 I Roman Martiška

Text združenia Clintel, uverejnený na portály pralamentnilisty.cz, je venovaný vysvetleniu, ako sa podarilo, že táto hypotéza o otepľovaní planéty vyvoláva dojem „vedeckého konsenzu“, ku ktorému neexistuje alternatíva. A tiež ako sa pracuje s jej ekonomickým a politickým využitím. 

Čo je to ten „konsenzus“ ohľadom zmeny klímy, ktorý údajne zastáva už viac ako 97 % alebo dokonca viac ako 99 % „vedcov“? Na čom sa vlastne zhodnú? Určite bude väčšina vedcov súhlasiť s tým, že sa v posledných desaťročiach oteplilo. Už menej z nich bude súhlasiť, že hlavnou príčinou boli emisie skleníkových plynov spôsobené človekom (hoci zrejme väčšina sa zhodne, že aspoň nejako prispeli). 

Ešte menšia podmnožina sa domnieva, že otepľovanie (ktoré predpokladajú aj v budúcnosti, ak sa drasticky neznížia emisie) bude mať katastrofálne následky, alebo dokonca že by bolo hlavným problémom ľudstva. A pokiaľ ide o veľkú časť opatrení presadzovaných na „ochranu klímy“, nie je vôbec vylúčené, že by sa väčšina vedcov naopak zhodla skôr na ich absurdnosti. Otázkou je, do akej miery si to môžu dovoliť povedať... 

Vedci nekomunikujú priamo so širokou verejnosťou každý deň. Záujemcovia často navštevujú napr. FaktaoKlimatu.cz alebo Wikipédiu ako domnele objektívne zdroje informácií. V skutočnosti Fakta o klíme často opakujú pochybné a niekedy aj viackrát vyvrátené tvrdenia – napr. „bezprecedentnú“ rýchlosť súčasného (presnejšie recentného) otepľovania či najvyššiu koncentráciu CO2 za posledných niekoľko stotisíc alebo dokonca miliónov rokov. 

Fakty o klíme: Nielen dodá, ale aj vysvetlí 

Ako údajný dôkaz všetkého „bezprecedentného“ sa pritom uvádzajú grafy porovnávajúce súčasné priamo merané hodnoty s priemermi tzv. proxy dát, teda hodnôt stanovených nepriamymi metódami (napr. podľa chemického a izotopového zloženia starého ľadu), za dlhé obdobia – teda s hodnotami, v ktorých sú krátkodobé výkyvy výrazne vyhladené. Žeby stratégia Sto ráz opakovaná lož sa stane pravdou? K tomu dodávame, že aj v porovnaní s proxy dátami sú súčasné teploty aj koncentrácie CO2 v geologickej histórii podpriemerné – a k dlhodobo vyšším hodnotám sa zďaleka nemusíme vracať až niekam do doby trilobitov (stačí do mladších treťohôr). 

Wikipédia encyklopedickú objektivitu len predstiera – v téme klimatických zmien síce spomína aj niektoré kritické hlasy, ale veľmi často s dehonestáciou tých, ktorí si dovolili nesúhlasiť. „Klimatický alarmista“ vždy musí mať posledné slovo. Je to dobre vidieť napr. na stránke venovanej Grete Thunberg. Často zástancovia „konsenzu vedcov“ namiesto vecných argumentov len napádajú oponentov, napr. odkazujú na zoznam „dezinformátorov“ zverejnený zelenými aktivistami, ktorý zahŕňa asi 600 ľudí. Na zozname sú aj mená špičkových vedcov – napríklad geochemici Jan Veizer alebo Claude Allégre, ktorí mali tú „drzosť“ poukázať na niektoré fakty o cykle uhlíka, ktoré trochu nesedia s predstavami o úplne mimoriadnom význame súčasných emisií. 

Človek s geologickým vzdelaním je pre vášnivých „ochrancov klímy“ apriórne podozrivý, ak nie rovno triedny nepriateľ. Avšak rozumný záujemca o problematiku by mal uznať, že práve geologický záznam poskytuje bezkonkurenčne najväčšie množstvo informácií na to, aby sme mohli overovať teórie o klimatických zmenách v dostatočne dlhom časovom meradle. 

Jeden z mnohých príkladov propagandistickej práce novinárov – obľúbená fráza je, že v určitej oblasti sa otepľuje „rýchlejšie než vo zvyšku sveta“. Keď si však niekto dá námahu nájsť viac podobných článkov, vyzerá to, že dvakrát rýchlejšie než vo zvyšku sveta sa vlastne otepľuje skoro všade. Kde je teda ten zvyšok? Áno, v strednej Európe sa pravdepodobne skutočne oteplilo viac. Jedným z hlavných dôsledkov globálneho otepľovania teda je, že máme kratšiu sezónu pre zimné športy. Je to azda katastrofa svetového významu? (Navyše, väčšina zimných športov nepotrebuje zvlášť hlboké mrazy, takže v chladnejších častiach sveta im otepľovanie až tak neuškodí…)

Viac ako dva stupne? Lepšie ako necelé dva!

Vyslovene „vedeckú“ propagandu má zrejme za úlohu vyrábať Ústav výskumu globálnej zmeny AV ČR (označujú sami seba za „európske centrum excelencie“), založený v roku 2011 a často vystupujúci pod anglickým názvom Czech Globe. Jeho pôvodný český názov bol Centrum výskumu globálnej zmeny a dôvodom nenápadného premenovania bola zrejme snaha obísť pravidlo akadémie o najviac dvoch päťročných funkčných obdobiach riaditeľa ústavu (ktorým je dodnes, teda už 14 rokov, profesor Marek). 

V roku 2021 prezentoval Czech Globe pozoruhodný teplotný rad pre ČR za obdobie 1961-2020. Graf (viď obrázok) ukazoval pre rok 2020 teplotu o 2,1 °C vyššiu než normál za obdobie 1961-1990 (a v r. 2018 dokonca o 2,7 °C vyššiu), zatiaľ čo podľa hodnôt uvedených ČHMÚ bol rok 2020 teplejší len o 1,8 °C a rok 2018 o 2,3 °C. Pritom krivka prezentovaná „centrom excelencie“ v období 1961-1986 dosť presne kopíruje priebeh teplôt podľa ČHMÚ, no neskôr sa od neho postupne vzďaľuje nahor – viď obrázok. Možno je to len náhoda, ale aká je pravdepodobnosť, že by postupne rastúca odchýlka na jednu stranu vznikla náhodou, keď v prvej polovici prezentovaného obdobia nie sú odchýlky takmer žiadne? Predsa len, otepľovanie o „viac ako dva stupne“ znie údernejšie než o „necelé dva stupne“. Dodajme, že rok 2021 bol podstatne chladnejší než 2020, rok 2024 rekordne teplý, ale krátko pred koncom roku 2025 to vyzerá, že nastalo najväčšie medziročné ochladenie v ČR od r. 1940. 

K obrázku nižšie: Graf vývoja teplôt (resp. odchýlok od normálu) v „Českej republike“, ktorý sa objavil v roku 2021 na webe Ústavu výskumu globálnej zmeny SAV a na sociálnych sieťach. Pod grafom: Rozdiel týchto teplôt (boli odpočítané z grafu, pretože Czech Globe bližšie informácie neposkytol a na otázky neodpovedal) a celočeských územných teplôt v ČR podľa ČHMÚ (ktoré sú blízke priemerom zo zhruba 60 dlhodobo merajúcich meteorologických staníc – tieto dáta sú už dlhšie verejne dostupné) v období rokov 1961–2020: je vidieť, že po roku 1990 sa obe rady systematicky vzďaľujú tak, že otepľovanie sa javí byť rýchlejšie podľa rady prezentovanej Czech Globe. 

Czech Globe

ČHMÚ

Veľa toho nezostalo ani zo slávy programu „Intersucho“ (ktorý prevádzkuje Czech Globe spolu s Mendelovou univerzitou), v rámci ktorého bola začiatkom roka 2020 publikovaná monografia Zemědělské sucho v ČR – vývoj, dopady a adaptace, podľa ktorej vtedajšie hydrologické sucho na českom území nemalo čoskoro skončiť, pretože vraj práve prebiehalo najhoršie sucho za 500 rokov (kvôli globálnemu otepľovaniu, resp. emisiám skleníkových plynov, ako inak). Realita – bohaté zrážky a rýchly návrat hydrologickej situácie do normálu – však tieto úvahy ukončila už za niekoľko týždňov po vydaní knihy. 

Neodmietame, že aj výskumy takýchto pracovísk môžu prebiehať (aspoň na úrovni jednotlivých bádateľov) poctivo a priniesť cenné informácie – avšak v súčasnosti si „centrá excelencie“ nemôžu dovoliť vystúpiť z tieňa angažovanej vedy, ktorá sa točí okolo emisií CO2. Pri troche nadsádzky, skôr sa tu bude riešiť téma ako Vplyv rôznych emisných scenárov na rodovú diverzitu tučniaka galapážskeho, než napríklad vplyv zmien slnečnej aktivity na klímu (vôbec získať grant na výskum prirodzených vplyvov na súčasnú klímu je dnes veľký problém v celej EÚ). A keďže nikdy nemôžete vylúčiť, že emisie CO2 vlastne môžu ovplyvniť takmer čokoľvek, tak vždy môže angažovaný novinár (veľmi aktívny je v tomto smere napr. ČT24, resp. Věda24) aspoň napísať, že „podľa vedcov je možné, že tučniakom kvôli otepľovaniu sa stane... (doplňte sami). Bulvárne ladené články ako Tučniaky končia... sa tak už objavujú nielen v tvorbe pseudoekologických aktivistov (kde sa zelená propaganda očakáva), takže je ťažké hľadať hranice medzi objektívnou vedou (resp. jej popularizáciou) a aktivistickou pseudovedou. 

Späť k Czech Globe – z vyššie uvedených dôvodov navrhujeme, aby ústav v prípade, že bude opäť meniť svoj český názov, zvážil použitie svojej dnes už celkom populárnej prezývky Ústav politickej klimatológie. 

Kolektív autorov Clintel ČR 

Ursula von der Leyenová je príliš blízka Zelenskému! ŠKANDÁL, ktorý sa stal známym v Európe
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa ocitla v centre škandálu súvisiaceho s jej blízkym vzťahom s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Von der Leyenová bola kritizovaná za osobnú účasť na zakrývaní korupčného škandálu... Čítať ďalej
01 | 02 | 2026 | Ivan Mihale

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. 


 

Zdieľať tento článok
Starší článok Novší článok