Aj politického komentátora Juraja Štubniaka zaujíma proces s Danielom Bombicom, používajúcim pseudoym Danny Kollár. Štubniak hovorí o procesu proti zdravému rozumu a logike. Čo je azda ešte závažnejšie, tak aj proti právnemu štátu a princípom, na ktorých by mal stáť.  Proti jedincovi, ktorý má byť obetovaný na výstrahu všetkým, čo by sa pokúšali myslieť nezávisle, hovorí Juraj Štubniak vo svojom krátkom youtubovom zamyslení.

Komentátor nachádza paralelu medzi nemeckou spoločnosťou spred 90-tich rokov a súčasnosťou, v ktorej sme svedkami procesu s tým, ktorého meno je na sociálnych sieťach niekoľko rokov nežiadúce. Komentátor vníma aj mediálny podiel na procese – aj tu vidí tú istú paralelu. Obáva sa, či nepríde to, čo sme tu zažili v 50-tych rokoch. Slovenská spoločnosť sa podľa neho „zbalkanizovala“ – všetko je možné, pokiaľ máte vplyv a peniaze. A niet oblasti, ktorá by šla dobrým smerom...

Desivá paralela

Štubniak nechce predikovať budúcnosť, no aj on sa obáva toho, že výsledok je už vlastne naplánovaný a to, čo vidíme, je už len škaredá fraška. V tom prípade komentátor vyslovil otázku, na koľko sa naša súčasnosť líši od tej nemeckej spred takmer storočia. „Do očí bijúce paralely nás zrážajú na zem. Neskutočné nebezpečenstvo dnes nevidí hádam už len úplne slepý a súčasne neskutočne hlúpy,“  poznamenáva komentátor.

Mediálna nadpráca

Štubniakovi sa nepáči ani to, aké propagandistické a manipulatívne naratívy chrlí väčšina médií. Vrátane toho verejnoprávneho. „Myslím, že sa už dostali na kraj toho istého mediálneho útesu, z ktorého sa díval aj Goebbels v 45-tom, keď pochopil, že už žiadna propaganda a žiaden marketing nezaberie,“  drží sa komentátor svojej paralely.

Obavy z najhoršieho

„Buď nás zastrašia a definitívne poprú aj tie zvyšky demokracie, ktoré ostali a zo zákonov, ten najvyššie nevynímajúc, si spravia omaľovánky. Potom definitívne nastane doba temna, ktorá neznesie porovnanie ani s krutými 50-tymi rokmi v Československu. alebo, čo je dosť málo pravdepodobné, si začneme sami uplatňovať literu ústavy v praxi so všetkými dôsledkami, ktoré rozhodne nebudú pre nikoho príjemné,“  uvažuje, keďže v súčasnosti sme na vrchole krivky tohto čudného spolužitia dvoch názorových prúdov.

Balkanizácia

Aj Štubniak konštatuje čoraz nižšiu dôveru (aj jednoduchého obyvateľstva) v spravodlivosť a súdy. Pýta sa, kam sa počas mnohých rokov podela profesionalita. „Stali sme sa Balkánom. Vo svojej najhrubšej podstate. Sme malý kúsok zeme, kde sa dá všetko kúpiť. Aj svedomie, aj rozsudok. Všetko, na čo si zmyslíte, len musíte mať dostatok obeživa. Ale toto sme naozaj nechceli, keď sme štrngali na námestiach a so slzami v očiach verili, že raz bude lepšie,“  tvrdo upozorňuje komentátor.

Nik im na to neskočí

Rôzne grafy analytikov nás môžu presviedčať o tom, ako si tu vlastne dobre žijeme, no realita je taká, že v podstate sme skládkou „otravín“ západných reťazcov, ktoré fungujú na princípe, nepredalo sa „doma“, predsa to nevyhodíme – predá sa na Slovensku.  „Infraštruktúra, zdravotníctvo a školstvo síce napreduje míľovými krokmi ale Bohužiaľ opačným smerom. Medziľudské vzťahy sú podstatne horšie ako za nútenej kolektivizácie alebo za vlády ľudákov,“  trpko poznamenáva komentátor, ktorému je jasné, že nehovorí nič nové. Prečo teda „vyplakáva“? Podľa neho našu spoločnosť čakajú dve možnosti – pomalý, alebo rýchly zánik.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️