Matúš Oľha v diskusii Na palete ostro kritizoval podľa neho dlhoročné rozkrádanie a zneužívanie Fondu na podporu umenia, ktorý mal slúžiť ako „bankomat“ pre úzku skupinu vybraných progresivisticko-liberálnych kruhov. Tvrdí, že miliónové dotácie sa roky rozdeľovali netransparentne, často bez reálneho prínosu pre slovenskú kultúru, a po ukončení tejto praxe prišli nenávistné útoky na nové vedenie fondu. Oľha zároveň deklaruje, že FPU má po novom podporovať tvorbu spravodlivo a naprieč celým Slovenskom.

Diskusia Na palete s divadelným a televíznym režisérom a predsedom Rady Fondu na podporu umenia Matúšom Oľhom sa začala otázkou moderátora Pavla Kapustu na fungovanie Akadémie umení v Banskej Bystrici. Pripomenul, že Oľha bol dve funkčné obdobia jej rektorom a zaujímalo ho, ako škola funguje dnes.

Podľa Oľhu je dnes etablovanou vysokou umeleckou školou. Jej založenie malo podľa neho logiku, keďže bolo potrebné prelomiť monopol a vytvoriť zdravú konkurenciu bratislavským školám VŠMU a VŠVU. Banskobystrická akadémia vznikla v roku 1997, v čase vlády Vladimíra Mečiara, čo jej bolo v minulosti vyčítané.

Zdôraznil však, že politika v čase jej vzniku i počas jeho pôsobenia nemala vo výučbe miesto. Podľa neho je situácia odlišná v posledných rokoch, keď školu intenzívne ovládli progresivistické sily. Ako dodal, prejavuje sa to už na začiatku prijímacích pohovorov, keď sa uchádzačov členovia komisie pýtajú, koho volili. Oľha si myslí, že súčasnú spoločnosť vrátane kultúry treba nevyhnutne ozdraviť.

Rozhovor následne pokračoval témami spojenými s Fondom na podporu umenia

Oľha poukázal na to, že fond sa od roku 2024 stal terčom útokov progresivistických liberálov z radov umelcov, politikov a novinárov, a to po výmene členov rady FPU a zmenách v jeho fungovaní.

Priblížil, že fond vznikol počas pôsobenia ministra kultúry Mareka Maďariča, pričom pri jeho kreovaní asistovala aj súčasná poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko Zora Jaurová. Podľa Oľhu bol fond nastavený tak, aby z neho boli prednostne a pravidelne dotované vybrané osoby a subjekty z progresivisticko-liberálnych kruhov.

„Hŕstka ľudí dostávala desať- až stotisícovú dotáciu, pila kávičku a žila si,“ podotkol. V tejto súvislosti upriamil pozornosť najmä na združenie Anténa.

Oľha zdôraznil, že nie všetko, čo tieto osoby a subjekty robia, je v záujme slovenskej kultúry. Dodal, že ich činnosť má podľa neho často politický podtext.

Keďže rada fondu pod jeho vedením – po prijatí novely zákona – ukončila prax protežovania len úzkej časti umelcov a združení na úkor väčšiny, spustili sa podľa neho nenávistné ataky tých, ktorí si za posledné roky zvykli na pravidelné príjmy z fondu, často s pochybnými výsledkami.

Útočila a útočí najmä militantná platforma Otvorená kultúra. Oľhu aj ďalších nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej označovali za „katov slovenskej kultúry“. „Začali hovoriť o deštrukcii kultúry, ktorú však predstavujú predovšetkým oni,“ tvrdí Oľha.

Doplnil, že táto skupina ľudí si vyhradila právo hovoriť za celú slovenskú kultúru, hoci podľa neho reprezentuje len jej malú časť. Zároveň poukázal na to, že dotácie, ktoré za tie roky dostali, údajne dosiahli miliónové cifry.

Podľa Oľhu často nešlo o podporu tvorby, ale o dotovanie činnosti tzv. nezriadenej kultúry, čo má byť v rozpore s poslaním fondu. Ako príklady uviedol ideologické progresivistické centrá Cvernovka v Bratislave, Záhradu v Banskej Bystrici a Tabačku v Košiciach.

Podpora sa podľa neho poskytovala aj pohostinským zariadeniam fungujúcim na komerčnej báze, ktoré príležitostne organizovali kultúrne podujatia alebo dokonca politické akcie.

V ďalšej časti rozhovoru šéf Rady FPU hovoril o praktikách poslankyne Zory Jaurovej a ľudí, s ktorými je podľa neho prepojená. Pripomenul pritom, že podpora z fondu je nenárokovateľná, čo táto nátlaková skupina, organizujúca protesty proti vedeniu ministerstva a FPU, podľa jeho slov neberie do úvahy.

Oľha opísal aj situácie, keď mali spolu s opozičnými politikmi vtrhnúť do priestorov rokovania fondu, narúšať jeho verejné rokovanie a v médiách šíriť naratív o deštruovaní kultúry.

Dodal tiež, že Jaurová bola v minulosti osobne zaangažovaná v dotovaných projektoch a peniaze z fondu mala dostávať aj ako členka jeho komisie.Podľa Oľhu patrili medzi prednostných poberateľov dotácií napríklad subjekty z oblasti tzv. nezávislých divadiel, ktoré v rámci kapitoly „Iná činnosť“ dostávali každoročne 600-tisíc eur. Popri tom mali žiadať aj ďalšie príspevky na konkrétne projekty.

Počas celej existencie fondu mali subjekty zoskupené v združení Anténa dostať dokopy až 20 miliónov eur. „Zaplatili sme tak slušné živobytie desiatkam, možno stovkám ľudí, ktorí si zvykli, že fond je ‚ich‘,“ poznamenal Oľha.

Podľa neho to naznačovali aj transparenty na protestoch s heslom „FPU si nedáme!“. Politický boj preniesla platforma Otvorená kultúra podľa jeho slov dokonca aj na pôdu folklórneho festivalu Východná.Oľha zároveň uviedol, že fond, ktorý od roku 2024 disponuje približne 30 miliónmi eur, by mal dotovať najmä projekty s nadregionálnym až celoslovenským významom. Zároveň má prispievať aj na opravy infraštruktúry v obciach, ktorá slúži na kultúrne účely.

Na záver ubezpečil, že fond chce – na rozdiel od doterajšej praxe – podporovať tvorbu v celom diapazóne: od klasickej až po moderné prejavy, vrátane tvorby mládeže a začínajúcich mladých umelcov.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.    ❤️