Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Bývalú podpredsedníčku NR SR Annu Belousovovú zarazili niektoré informácie, ktoré vydali prakticky hneď po udalosti oficiálne úrady v Poľsku. Ešte "zaujímavejšie" boli reakcie poslancov Jozefa Pročka a poslankýň z PS.
Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Zamestnanci verejných služieb v Ríme majú problémy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?
8. 11. 2026
Na Slovensku nemôžeme mať podobné zákony o slobode slova, ako v Spojených štátoch amerických, lebo tie nezažili takú traumu spoločnosti ako sme zažili my. A tak, o nemalej časti našej histórie je de facto zakázané diskutovať. Hoci máme aj paragrafy o ohrození mieru, v ktorom sa píše aj o podnecovaní vojny, väčší dohľad si na Slovensku vyslúžila práve sloboda slova.
Od základnej školy nás učia, že vojna je zlá. Romány spisovateľov stratenej generácie Ernesta Hemingwaya Zbohom zbraniam, či Ericha Maria Remarquea Na západe nič nové, boli súčasťou povinného čítania. Podobne aj dielo Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva, ktoré sa už týkalo nezmyselnosti nie prvej, ale druhej svetovej vojny. A teraz po rokoch odchodu zo školy sa pýtam, načo?
Pred parlamentnými voľbami 2023 sa vybral redaktor denníka N Andrej Bán na ceste po Slovensku. Zastavil aj v pomerne známej dedine Horná Mariková, kde na jeho návštevu spomínajú dodnes, keďže tam chodím, veľmi dobre viem, o čom píšem.
Okrem snahy skritizovať občanov za voľbu Smeru-SSD a Republiky si Bán kopol aj do údajne zhmotneného antisemitského stereotypu. V časti Ráztoka sa nachádza pre Bána "artefakt" Židova voda. “Vedľa pramienka, kam však miestni nechodia, je socha zobrazujúca Žida s mešcom v jednej ruke, ktorú si zakrýva tou druhou. Tú má zboku natiahnutú na peniaze,” napísal Bán a zaujímal ho jedine názor chatára hudobníka Miroslava Tótha, podľa ktorého si toto miestni nikdy nespoja s antisemitizmom.
Avšak prečo by to mali spájať práve s nenávisťou voči semitom? Ak sa s Maríkovčanmi rozprávate aj dnes, tak nemáte pocit, že Židov nenávidia. Naopak spomínajú na nich ako svojich, ktorým sa lepšie žilo. Mešec v ruke dotyčnej sochy je pritom najmä zhmotnením slovenskej neresti, ktorú kritizoval vo svojich dielach Martin Kukučín, a tou je alkohol. Lenže ako znie slovenské príslovie: Svini sa len o kukurici sníva, a tak niet sa čomu diviť, že pre Bána sú voliči Smeru a Republiky v prvom rade antisemiti, a nie pamätníci života pred druhou svetovou vojnou.
Po víťazstve Štefana Harabina pre výrok “urobil som to isté” v prípade vyhlásenia ŠVO ruským prezidentom Vladimírom Putinom, chýba tomuto víťazstvu druhá strana mince. Niekto na Slovensku predsa vojnu podporuje! A ex offo opäť neprichádza...
Zatiaľ čo “artefakt” Židova voda musí byť automaticky prejav antisemizmu, a nie symboliky niekdajšieho života, a to len preto, že nás to tak v škole učili. Tak napriek doslova nútenému čítaniu autorov stratenej generácie, sme ako spoločnosť s vojnou zmierení!
Redakcia, v ktorej pôsobí Bán, je plná podpory vojny na Ukrajine. Hoci aj na to máme paragraf, a napriek tomu, že každému je jasné, že každý jeden náboj vojnu predlžuje. Na čo sme čítali Hemingwaya a Remarquea? Aby sme večer namiesto poďakovania za žitie v mieri otvorili, mobilnú aplikáciu banky a poslali pár eur na zbrane? A samozrejme, popritom si odpľuli za bakané slová, lebo na rozdiel od Spojených štátov, sme na Slovensku zažili traumu.
Memento stratenej generácie sa stratilo v nánose prejavov plných ošúchaných fráz o tom, ako nesmieme zabudnúť, ale pritom sme už dávno zabudli a možno aj vďaka obmedzenej diskusii pre traumu, ktorú sme nezažili my, ale naši predkovia...
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
