Tvrdé dáta ukazujú, že covid nebol o nič nebezpečnejší ako chrípka. Najzávažnejšou skutočnosťou však je, že túto informáciu mali zodpovední aktéri k dispozícii už na začiatku, a napriek tomu zámerne spustili bezprecedentný útok na slobody občanov, zdokumentovali Parlamentní Listy.

Už roky sa šíri názor, že pandémia bola v skutočnosti plánovaným experimentom - "plandémiou." Jej hlavným nástrojom bol STRACH o vlastný život. Prebiehala vo viacerých rovinách: Politici i médiá vedome i z hlúposti, či priamo spojené s farmaceutickým priemyslom počas pandémie covidu systematicky klamali verejnosť tvrdením o bezpečnej a účinnej mRNA „vakcíne“ ako autor popísal už tu: 

COVID len chrípka

"Údaje ukazujú, že vírus SARS-CoV-2 nebol o nič nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka a že túto skutočnosť kompetentné osoby poznali veľmi skoro po vypuknutí pandémie. Napriek tomu nasledovala bezprecedentná vlna reštrikcií, strachu a zásahov do základných práv," uvádza komentátor Zitko. Jedným z hlavných argumentov pre zavádzanie drastických opatrení bol údajný hroziaci kolaps nemocníc. Politici opakovane varovali, že bez obmedzenia verejného života sa zdravotnícky systém zrúti. Nemecká kancelárka Angela Merkelová napríklad 18. marca 2020 vyhlásila: "Naše nemocnice by boli úplne preťažené, keby sa do nich v najkratšom čase chcelo dostať príliš veľa pacientov. (…) Preto musíme náš verejný život redukovať, koľko len to bude možné, " zavelila tá, čo už v roku 2015 svojím zlým rozhodnutím vydala Európu do rúk cudzincom. 

Nemecko: "Plné nemocnice" - na 67%

Realita ale vyzerala úplne inak. Analýza Leibnizovho inštitútu  (RWI), vypracovaná na základe skutočných dát za rok 2020 na objednávku nemeckého Spolkového ministerstva zdravotníctva, ukázala, že od polovice marca bol v Nemecku po zvyšok roka evidovaný trvalo nižší počet hospitalizovaných pacientov ako v predchádzajúcich rokoch. Obsadenosť nemocničných lôžok klesla na historické minimum 67,3 %, na jednotkách intenzívnej starostlivosti dokonca na 68,6 %. A to vrátane pacientov s covidom, ktorí v ročnom priemere obsadzovali zhruba 2% všetkých lôžok a necelé 4% lôžok na JIS. Nemocnice teda neboli zahltené, ale poloprázdne. Túto premisu potvrdzujú aj dáta z Inštitútu pre odmeňovanie nemocníc (InEK), uvedené v tabuľkách nižšie (dáta sú zámerne vztiahnuté k roku 2019, teda k roku pred vypuknutím pandémie).

Tab. 1: Obložnosť nemocníc v Nemecku 2019 – 2021 (zdroj: kniha Zločin v réžii štátu)

Tab. 2: Obložnosť intenzívnych lôžok v Nemecku 2019 – 2021 (zdroj: Zločin v réžii štátu)

Miliardy TESTOV bez výsledku

Plošné a neustále testovanie úplne zbytočné časovo i finančne!  Ani jeden z bežne používaných testov totiž nedokázal odpovedať na kľúčovú otázku: či je konkrétny človek skutočne chorý a či môže niekoho nakaziť. Testy na protilátky môžu iba zistiť, či sa imunitný systém človeka s vírusom niekedy stretol. Takýto výsledok však nehovorí, či dotyčný choroba prekonal s príznakmi, alebo išlo o bezpríznakovú infekciu. Nehovorí nič o sile imunitnej odpovede, o dĺžke ochrany ani o tom, či je človek v danej chvíli infekčný. Pozitívny výsledok teda neposkytuje žiadnu informáciu o aktuálnom riziku prenosu. 

PCR testy poskytovali ešte zmysluprázdnejšiu informáciu. Iba detekujú prítomnosť vírusovej RNA na slizniciach. To samo o sebe ale neznamená chorobu. Môže ísť o zvyšky mŕtveho vírusu alebo o vírus, ktorý sa na sliznici vyskytuje bez toho, aby človeku akokoľvek škodil. PCR test tak nehovorí, či u človeka prebieha ochorenie, či je infekčné ani či predstavuje riziko pre svoje okolie. Napriek tomu boli oba typy testov masovo používané spôsobom, pre ktorý nikdy neboli určené: na plošné testovanie zdravých ľudí bez príznakov ako od počiatku poctivo uvádzal výrobca aj v príbalovom letáku!  NApriek tomu boli použité na rozhodovanie o ich základných právach. Výsledky testov len vytvárali ilúziu kontroly epidémie! Navyše tým spôsobovali falošný pocit bezpečia skutočne nakazených a infekčných ľudí!

Prof. Baran PROTI

Je pritom nutné si uvedomiť, že vírusy sú prirodzenou a trvalou súčasťou nášho prostredia aj nášho tela . Vírom je bežnou súčasťou slizníc dýchacích ciest a za normálnych okolností je s organizmom v rovnováhe. Až pri oslabení imunity, napríklad vplyvom stresu alebo nedostatku vitamínu D, môže dôjsť k ich premnoženiu a vzniku príznakov. Rovnováhu pritom udržuje imunitný systém, nie testovacia sada, na čo odpočiatku opakovane upozorňoval napríklad popredný český epidemiológ a vakcinológ prof. Jiří Baran , ktorý kritizoval porušovanie základného epidemiologického princípu príčiny a následku: Vírus SARS-CoV-2 bol mylne označený za príčinu a pozitívny test bol považovaný za dôkaz ochorenia. Správna kauzalita je pritom opačná: príčinou je ochorenie SARS-CoV-2 a následkom môže byť ťažký priebeh či úmrtie. Osobne sa vyjadrí na medzinárodnom seminári v Prahe už 26. januára: 

Obeťou seniori i školáci

Miesto nezmyselných štatistík pozitívnych testov sa mali analyzovať úmrtia: bolo by veľmi rýchlo zrejmé, kam zacieliť opatrenia. Dáta ukazovali , že inštitucionalizované osoby, teda približne 1 % populácie Českej republiky, sa podieľali zhruba na 25 % všetkých úmrtí. Drvivá väčšina obetí bola staršia ako 60 rokov, často obézni a s cukrovkou. Namiesto plošných opatrení by teda dávalo zmysel chrániť práve tieto skupiny a napríklad zatváranie škôl bolo z tohto pohľadu úplne zbytočné. Neúčinnosť opatrení najlepšie ilustruje situácia v Spojených štátoch amerických (SŠA), kde jednotlivé štáty zvolili rozdielne prístupy. V apríli 2022 zverejnilo National Bureau of Economic Research analýzu všetkých 51 štátov USA. Výsledok bol jednoznačný: lockdowny ani ďalšie reštrikcie nemali prakticky žiadny vplyv na počty obetí covidu. Niektoré opatrenia sa dokonca ukázali ako kontraproduktívne, vrátane mRNA očkovania TU: 

ISOPRINOSIN od 2020

Počas pandémie zaznievali aj hlasy lekárov, ktorí napriek oficiálnym odporúčaniam hovorili o pozitívnych skúsenostiach s použitím liekov ako Isoprinosin (inosin pranobex) pri covid-19. Napríklad prof. Jiří Baran hlásil už v lete 2020, že liek, ktorý sa používa na podporu imunitného systému, pomohol jemu aj jeho synovi pri prechode covidom a že ho podal aj skupine 20 obyvateľov domova dôchodcov s veľmi dobrými výsledkami: " Tí ľudia boli vo veku 87 až 94 rokov. Dalo sa počítať s tým, že zomrú. ale hoci 7 z nich bolo hospitalizovaných pre zápal pľúc, všetci sa do domova dôchodcov vrátili živí a zdraví .“  Podľa prof. Barana Izoprinozín zvyšuje imunitnú odpoveď, najmä aktivitu NK buniek, ktoré môžu prirodzene eliminovať napadnuté bunky. Prof. Baran zároveň vysvetlil, že výskum Izoprinozínu a jeho vplyvu na ochorenie covid-19 pravdepodobne nebude v záujme žiadnej súkromnej spoločnosti, ktorá by na to mala čas aj prostriedky . Pôvodná licencia výrobcu už totiž zanikla kvôli veku lieku, a tak by sa investícia pravdepodobne nevyplatila, pretože zisk by sa delil medzi všetky spoločnosti, čo liek vyrába, namiesto do jednej spoločnosti, ktorá by takúto štúdiu vykonala. 

EMA zlyhala

V celej veci ale môžeme nájsť ešte oveľa väčší stret záujmov, ktorý sa v mainstreame často zľahčuje a zahmlieva: covidové vakcíny išli na trh v režimoch mimo štandardného plného schválenia – typicky „zrýchlene“ a s povinnosťou dodať ďalšie dáta. Európska lieková agentúra (EMA) to u podmienečnej registrácie hovorí otvorene: taká registrácia sa udeľuje, keď firma ešte nemá kompletné dáta, ale dodá ich neskôr v rámci záväzkov, a pri zmene pomeru prínos/riziko môže byť registrácia upravená alebo ukončená . Preto v USA žiadajú odobratie týchto licencií:                                                                                                     

V USA je povolenie na použitie v mimoriadnej situácii (EUA) ešte priamočiarejšie: podmienkou je okrem iného aj to, že pre dané použitie neexistuje „adekvátna, schválená a dostupná alternatíva“ . Práve preto časť lekárov a komentátorov už vtedy upozorňovala, že akonáhle by sa politicky pripustilo, že existuje účinná liečba či prevencia mimo vakcinačného programu, začal by sa drobiť celý príbeh ‚nie je iná možnosť'. A s ním aj regulatórna a politická opora núdzových režimov. To je dôvod, prečo podľa nich boli overené (a lacné) skúsenosti z praxe ako izoprinozín, ivermektín a ďalšie tak často zhadzované „jednou nálepkou“, namiesto toho, aby sa férovo overovali a porovnávali.

Ventilátory drvivo zabíjali!

Ďalším závažným medicínskym zlyhaním, najmä v prvom roku pandémie, boli predčasné intubácie. Už 21. marca 2020 varoval Zväz pneumologických kliník v Nemecku pred príliš skorým napájaním pacientov na umelú pľúcnu ventiláciu. Zapálené pľúca nie sú schopné dlhodobo pretlakovú ventiláciu zvládnuť. Toto odborné odporúčanie však bolo masovo ignorované a výsledok: V čínskom Wuhane zomrelo 95 % takto predčasne intubovaných pacientov, v New Yorku a Bergame 90 %, v Británii 80 % .

Úmrtia bez poučenia

Problémom nie je samotná existencia chýb, ale skutočnosť, že sa k nim dodnes nikto neodvážil prihlásiť. Nejde o potrestanie vinníkov, ale o poučenie sa nabudúce. Ak sa budeme tváriť, že sa chyby nestali, potom boli všetky ich obete zbytočné a tieto chyby budeme nevyhnutne opakovať.

PROTOKOLY RKI: "VEDECKÉ" ODPORÚČANIA NA POLITICKÚ OBJEDNÁVKU

Úplne mimoriadny pohľad do zákulisia covidového riadenia priniesli odtajnené protokoly Inštitútu Roberta Kocha (RKI). Na verejnosť sa dostali vďaka whistleblowerovi z tejto inštitúcie, ktorý v lete 2024 poskytol novinárke Aye Velázquezovej približne 10 GB interných dokumentov, vrátane neanonymizovaných zápisov krízového štábu RKI z rokov 2020 – 2023 ( voľne na stiahnutie TU ).  Ešte predtým, v marci 2024, RKI zverejnil tieto protokoly na základe infožiadosti, avšak v masívne začernenej podobe. Až po silnom verejnom tlaku boli v máji 2024 uvoľnené podstatne úplnejšie verzie a v júli toho istého roku nasledovalo kompletné zverejnenie dokumentov bez cenzúry . Obsah protokolov je pre oficiálny covidový príbeh zdrvujúci. Z interných zápisov vyplýva, že odborníci v RKI už od začiatku vedeli, že nejde o žiadnu katastrofickú pandémiu. Vedeli tiež, že mRNA vakcína nie je bez rizík, a dokonca sa v dokumentoch objavujú zmienky o tom, že jej masové nasadenie je politicky načasované až po prezidentských voľbách v USA. 

Zásadná je aj skutočnosť, že RKI hodnotil pandémiu spočiatku ako relatívne nezávažnú. Lenže toto odborné stanovisko narazilo na politickú realitu. Nemecká vláda dala inštitútu jasne najavo, že potrebuje „vážnu pandémiu“, a očakávala, že k tomu RKI dodá zodpovedajúce „vedecké“ zdôvodnenie . Z protokolov tak jednoznačne vyplýva , že tzv. vedecké odporúčania nevznikali nezávisle podľa medicínskych dát, ale pod priamym politickým tlakom, podľa politických cieľov a očakávaní vlády. 

Pyramída až do Česka

Iróniou je, že práve na RKI sa počas pandémie s obľubou odvolávali aj českí ministri zdravotníctva, ktorí na nemecký inštitút prehadzovali zodpovednosť za vlastné rozhodnutie. Takto to dopadá, keď si volíme bábky a presúvame kompetencie do zahraničia. Protokoly dnes ukazujú, že ani RKI nebolo slobodným arbitrom vedy, ale iba článkom politického reťazca, ktorý mal dodať odborný náter vopred určeným záverom.

COVID - ZLATÁ ŽILA PRE NEMOCNICE

Zatiaľ čo verejnosti bol podsúvaný obraz kolabujúceho zdravotníctva, minimálne pre nemecké nemocnice  covid sa veľmi rýchlo stal výnosným obchodným modelom. Kniha Zločin v réžii štátu ponúka vysvetlenie, ktoré všeličo stavia do nového svetla. V parafráze uvádza nasledujúce: "Nemocnice dostávali za „covidových pacientov“ výrazné finančné bonusy. Zatiaľ čo bežná hospitalizácia bola predtým hradená zhruba 38 eurami na deň, pri covide sa čiastka vyšplhala až na 185 eur denne.

Neskôr bol zavedený ešte výhodnejší systém: prémia za každého pacienta vedeného s diagnózou covid. Stačil pozitívny PCR test a dvojdňová hospitalizácia a nemocnica si prišla na 5 až 10-tisíc eur navyše za jedného pacienta. Prax potom mohla vyzerať napríklad takto: Pacient prišiel napríklad s pomliaždeným členkom, rutinne sa mu vykonal PCR test, a ak vyšiel pozitívne, bol „pre istotu“ ponechaný dva dni na lôžku. Nie preto, že by mal príznaky, ale preto, že to dávalo ekonomický zmysel. Veľká časť oficiálne hlásených „covidových hospitalizácií“ tak nemala s covidom prakticky nič spoločné.

Ak chcete vytvoriť dojem pandémie, stačí správne nastaviť finančnú motiváciu. Keď nemocniciam zaplatíte za covid, covid sa jednoducho začne objavovať všade. Rovnakým mechanizmom je možné predávať PCR testy, vakcíny alebo zapĺňať nemocničné lôžka. Ešte jeden ilustratívny príklad z knihy Zločin v réžii štátu: "Prezident Nemeckej spoločnosti intenzívnej a urgentnej medicíny (DIVI) Gernot Marx 11. júla 2022 v televízii ZDF varoval, že na jednotkách intenzívnej starostlivosti leží dvojnásobok covidových pacientov oproti predchádzajúcemu roku. Čo už ale nespomenul, bolo, že títo pacienti tvorili zhruba 6 % všetkých hospitalizovaných na JIS – teda úplne bežný podiel pri respiračných ochoreniach. 

Štatistiky navyše ukazujú pravý opak dramatických výrokov. Dňa 10. júla 2022 ležalo na nemeckých JIS 17 437 pacientov. V rovnaký deň roku 2021 to bolo 18 814 av roku 2020 dokonca 20 498 pacientov. Išlo teda o najnižšiu obsadenosť za 3 roky. Napriek tomu sa verejnosti servíroval obraz výnimočnej krízy a nemocnice dostali 690 miliónov eur práve na navýšenie kapacít. Ako je to možné? Odpoveď je opäť jednoduchá: peniaze. Spočiatku sa vyplácali prémie za prázdne lôžka ako kompenzácia za odložené operácie. Chytrý manažér preto jednoducho nahlásil postele, ktoré predtým nepoužíval, pretože stáli v pivnici alebo ich ani fyzicky nemal - a inkasoval," vysvetlil v knihe hyenovské praktiky niektorých manažérov.

Začína to dávať zmysel? Pfizer a výrobcovia PCR testov neboli jediní, kto chceli profitovať zo „záchrany“ pred pandémiou. Ani inštitúcie si nechceli nechať ujsť svoju príležitosť.  Rovnako tak na „záchrane planéty“ neprofitujú iba výrobcovia elektromobilov a fotovoltaiky, ale aj časť akademickej obce, aktivisti v neziskovkách či rôzni dotační poradcovia.

Len SMRTNOSŤ chrípky

Smrtnosť (mortalita) vyjadruje podiel zomrelých na konkrétnu chorobu v pomere k celkovému počtu infikovaných osôb v danom období. Pre predstavu: smrtnosť bežnej sezónnej chrípky sa dlhodobo pohybuje okolo 0,1 %, teda zhruba 1 zomrelý na 1000 nakazených. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zverejnila v októbri 2020 metaštúdiu Infection fatality rate of covid-19 inferred from seroprevalence data , podľa ktorej predstavovala globálna smrteľnosť covidu približne 0,23 %.

V roku 2021 nasledovala ďalšia metaanalýza, ktorá toto číslo znížila na 0,15 %. V nasledujúcich rokoch potom rôzne štúdie uvádzali smrtnosť ešte nižšiu, teda na úrovni bežnej sezónnej chrípky. Podstatné pritom je, že približné údaje o reálnej smrtnosti boli k dispozícii už na začiatku marca 2020. V roku 2021 potom bolo úplne zrejmé, že covid svojou smrtnosťou chrípku zásadne neprevyšuje. Napriek tomu nasledovali opatrenia, ktoré nemali v moderných dejinách obdoby a ktorých tvrdosť s týmito dátami vôbec nekorešpondovala. Pokiaľ k tomu pripočítame zanedbanú prevenciu, rast depresií a obezity u detí ako dôsledok lockdownov a vedľajšie účinky mRNA vakcín , vychádza záver pomerne jednoznačne.

Keby sa ku covidu pristupovalo rovnako ako k bežnej chrípkovej epidémii, bolo by možné dosiahnuť lepšie zdravotné výsledky, a to za cenu neporovnateľne nižších ekonomických i spoločenských škôd. Zdá sa preto, že práve enormné náklady – finančné aj sociálne – neboli nechceným vedľajším efektom, ale naopak jedným z hlavných motorov, prečo sa pandémia odohrala presne tak, ako sa odohrala.

ŠTATISTIKA PROTI PANIKE:  ROKY 1995  vs. 2020

Či bol Covid bol neporovnateľne nebezpečnejší ako bežná chrípka, stačí sa pozrieť na tvrdé dáta. Nasledujúca tabuľka porovnáva počty zomrelých v Českej republike v minulých rokoch:

Tab. 3: Pomer zosnulých osôb k celkovej populácii v Českej republike (zdroj: Na prahu novej CIVILIZÁCIE)

Z čísel je zrejmé, že celková úmrtnosť v „covidových“ rokoch nijako dramaticky nevybočuje z historického rámca a pandemické roky 2020 – 2021 dokonca vykazujú nižšie čísla, než roky silnej chrípkovej epidémie 1995 – 1996. Napriek tomu bol verejnosti servírovaný obraz bezprecedentnej demografickej katastrofy.

SENIORI obeťou

Podrobnejší pohľad ponúka dáta publikované prof. Jiřím Baranom v knihe Česká cesta z Covidu . Z nich vyplýva, že v roku 2021 zomrelo v Českej republike na covid celkom 24 246 osôb, z toho 22 670 vo veku nad 60 rokov. Inými slovami: 93,5 % všetkých úmrtí pripadalo na seniorov. Priemerný vek zosnulých pritom predstavoval 78 rokov! A pripomeňme, že hovoríme o roku 2021, teda o dobe, kedy bolo v Českej republike aplikovaných približne 16 miliónov dávok mRNA vakcín, ktoré mali podľa oficiálnej propagandy ťažkým priebehom a úmrtiam „spoľahlivo zabrániť“.

Ako opakovane upozorňuje epidemiológ Dr. Wolfgang Wodarg, priemerný vek zomrelých je kľúčovým ukazovateľom skutočnej nebezpečnosti vírusu. Pokiaľ sa totiž blíži priemernej dĺžke dožitia, vírus zjavne nemá potenciál spôsobiť zásadné demografické škody. Napríklad vo Švédsku bol priemerný vek zomrelých na covid 86 rokov a pritom práve Švédsko zvolilo najmiernejšie proticovidové opatrenia v Európe a zameralo sa predovšetkým na ochranu domovov pre seniorov.

Už začiatkom októbra 2020 pritom bola na základe analýzy dát jasne identifikovaná riziková skupina. Zvyšok populácie bol označený ako nerizikový, teda bez významného ohrozenia ťažkým priebehom. Výpočty rizika úmrtia ukázali, že veková skupina 55 – 64 rokov má pri nákaze približne 19-krát vyššie riziko úmrtia ako skupina 0 – 54 rokov. U osôb starších ako 65 rokov bolo riziko dokonca 198-krát vyššie u seniorov žijúcich v komunite a až 350-krát vyššie u seniorov v inštitúciách . Tieto skutočnosti boli v Českej republike známe už na jeseň roku 2020.

Neočkovaní samoukovia z alternatívy

Človek, ktorý namiesto mainstreamového šírenia strachu sledoval alternatívne zdroje a pracoval s dátami, si preto mohol pomerne ľahko vyhodnotiť, že pokiaľ nie je obézny, netrpí cukrovkou a nie je starší ako 60 rokov, predstavuje pre neho experimentálna mRNA vakcína vyššie riziko ako prínos. Tento nepomer sa navyše v čase prehlboval: zatiaľ čo posilňujúce dávky zvyšovali riziko nežiaducich účinkov, riziko ťažkého priebehu po prekonaní choroby výrazne klesalo. Konzumenti výhradne mainstreamových médií boli naopak nepretržite bombardovaní absolútnymi počtami mŕtvych a systematicky burcovaní k nenávisti voči „neočkovaným“. Štiepenie spoločnosti tak nebolo spontánnym javom, ale cielene vytváraným efektom mediálnej kampane.

Kampaň z YALE v 2020!

Dr. Gunter Frank v rozhovore na platforme Inovácie republiky ( k dispozícii TU ) pripomína štúdiu spracovanú v lete 2020 na Yaleovej univerzite, ktorá skúmala, akými sloganmi možno verejnosť najsilnejšie manipulovať. Heslá typu „Neočkovaní sú sociálne parazity“ alebo „Keď sa nenaočkuješ, zabiješ svoju babičku“ sa následne prenášali z médií do škôl i rodín av niektorých nemeckých kostoloch sa dokonca kázalo o „neočkovaných diabloch“. Sám pápež František nazval očkovanie sa za akt lásky! Podľa Franka ide o psychologický vzorec známy z genocídnych kampaní:

1. znížiť empatiu,
2. dehumanizovať vybranú skupinu
3. a vytvoriť morálne ospravedlnenie jej vylúčenia.

Najmä v Nemecku, ale aj inde v Európe, tento mechanizmus fungoval až znepokojivo dobre - a nie prvýkrát.. Ďalším nástrojom manipulácie bolo prezentovanie čísel bez akéhokoľvek kontextu proporcionality. Nemecké médiá napríklad neustále zobrazovali absolútne počty zomrelých, často formou nepretržitého „covidového tickera“. Čo už ale nikto nepovedal, bolo, že približne 2 700 úmrtí denne je v krajine s 83 miliónmi obyvateľov úplne bežný jav . Ľudia skrátka nie sú nesmrteľní. Významnú úlohu zohrali aj matematické modely, ktorým bola prisudzovaná takmer prorocká váha. Pritom ide o nástroje extrémne citlivé na vstupné dáta a teda vysoko špekulatívne. (Aj tu je nápadná paralela s klimatickými modelmi, na základe ktorých sa dnes prijímajú zásadné politické rozhodnutia.) 

ODBORNÍCI umlčaní - všade

Dnes už je zrejmé, že šírenie strachu počas pandémie nebolo ani primerané, ani náhodné. Skutoční odborníci veľmi skoro vedeli, ako postupovať, politická moc však o ich názory nestála. Namiesto toho boli ostrakizovaní, zosmiešňovaní a mnohé z nich stála kritika oficiálnej línie dokonca kariéru. V Českej republike to bol napríklad prof. Turánik. Ťažké obdobie zažil aj náš popredný epidemiológ prof. Jiří Baran, ktorý sa v očiach mainstreamu premenil na „dezinformátora“. V zahraničí boli  podobné prípady na desiatky, možno stovky. Jedným z najvýraznejších je profesor John PA Ioannidis, najcitovanejší epidemiológ sveta. Ten už v marci 2020 upozornil, že covid-19 je prezentovaný ako pandémia storočia, ale môže sa ukázať ako „Evidencia Fiasco of the Century“ , teda fiasko založené na nedostatočných a nespoľahlivých dátach. Varoval, že skutočná smrtnosť môže byť podľa niektorých scenárov nižšia ako pri sezónnej chrípke, a opakovane kritizoval nadhodnocovanie rizík, prácu s incidenciou založenú výhradne na testoch aj modely bez opory v reálnych dátach. Odmenou mu nebola odborná diskusia, ale mediálny lynč a vytlačenie z hlavného prúdu.

Ešte tvrdšie dopadla ďalšia svetová kapacita v oblasti infekčnej medicíny – nemecký profesor mikrobiológie a imunológie Sucharit Bhakdi. Spochybňoval plošné lockdowny ako neúmerné a škodlivé, upozorňoval na nesprávne používanie PCR testov, odmietal plošné očkovanie zdravých ľudí, najmä detí, a presadzoval cielenú ochranu skutočne ohrozených skupín. Práve tieto postoje z neho urobili verejného nepriateľa. Bol systematicky označovaný za dezinformátora, vyradený z odbornej debaty a dokonca trestne stíhaný – aby bol neskôr zbavený obvinenia - o čom už médiá neinformujú. Asi najvýraznejším aktom odborného odporu bola Veľká Barringtonská deklarácia, ( slovenské znenie nájdete TU ), spísaná v októbri 2020 profesormi Martinom Kulldorffom, Sunetrou Guptovou a Jayom Bhattacharyou. Dokument otvorene vyzýval k tomu, aby zdraví ľudia žili normálne a aby sa ochrana sústredila na skutočne rizikové skupiny.

COVID: NORMALIZÁCIA VÝNIMOČNÉHO STAVU

Pokiaľ si teraz hovoríte, že covid je minulosťou a nemá zmysel sa k nemu vracať, dovolím si zásadne nesúhlasiť. Odohral sa podvod, ktorý poškodil zdravie miliónov ľudí, zdevastoval národné ekonomiky, hlboko rozštiepil spoločnosť a vytvoril nebezpečný precedens. Precedens, ktorý legitimizoval korupciu, zneužívanie moci a pošliapavanie základných práv, deklarovaných napríklad v Charte základných práv Európskej únie. Práve na to sa snažila upozorniť pred dvoma rokmi strana Slobodných v tzv. Charte 24 , ktorá je akousi aktualizáciou Charty 77.

Dnes, po zverejnení štatistík, po odtajnení protokolov RKI a kauzách Pfizer Papers a Twitter Files, už vieme s istotou, že pravdu mali dlhodobo rešpektovaní svetoví odborníci aj takzvaná „dezinformačná“ alternatíva, ktorá im počúvala. Mainstreamové médiá sa však priklonili k politickým figúram vzniknutým krízou, opustili svoju kontrolnú úlohu a prevzali politické zadanie.

EÚ zas cenzuruje

Napriek tomu Európska únia naďalej urputne bojuje proti „dezinformáciám“ a zavádza cenzúrnu legislatívu. Práve preto je dnes revízia doby covidovej naliehavejšia ako kedykoľvek predtým – nie kvôli minulosti, ale kvôli budúcnosti. Pomery v čase covidizmu sa nebezpečne priblížili praktikám totalitných režimov. A kým nepomenujeme a neodsúdime zločiny tejto éry, budú tu stále s nami. Zneužívanie moci, zneužívanie vedy, mediálna manipulácia, systematické štiepenie spoločnosti a korupcia nevídaných rozmerov – to všetko bolo počas pandémie normalizované. Dnes sa rovnaké metódy používajú v mene „boja s klímou“, či „boja s Ruskom“. Výnimočný stav sa stal nástrojom vládnutia. A kým sa ľudia nechajú týmto spôsobom riadiť strachom, budú prichádzať ďalšie krízy – pandemické, geopolitické, klimatické, alebo pokojne aj medzigalaktické. Nájsť zámienku je totiž vždy to najmenšie. 

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤

️