CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ? Jeme ho čoraz menej, dovoz zo zahraničia láme rekordy

Dovoz chleba a pekárenských výrobkov dosiahol podľa pekárskeho zväzu 214 miliónov eur. Spotreba klesá, údaje za rok 2020 sa však rozchádzajú.

Autor: Jaroslav Cucak
Publikované: 30. 10. 2026 07:13
Čas čítania: 4 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Slováci menia svoje stravovacie návyky. Spotreba chleba klesá a na pulty prichádza čoraz viac zahraničných pekárenských výrobkov. Dovoz chleba a pekárenských výrobkov dosiahol podľa Slovenského zväzu pekárov za rok 2025 rekordných 214 miliónov eur. Samotný dovoz chleba predstavoval podľa údajov Eurostatu takmer 48 miliónov eur. Domáci pekári skúšajú nové receptúry, upozorňujú na rastúcu konkurenciu a žiadajú viditeľnejšie označovanie krajiny pôvodu.

Svetlý aj tmavý, kváskový aj s droždím. Chlieb už dávno nemá iba podobu klasického bochníka. Pekárne skúšajú nové kombinácie múk, semienok a zeleniny. V ponuke sú špaldové, viaczrnné, cibuľové aj zemiakové varianty. Výrobcovia reagujú na zákazníkov, ktorí hľadajú nové chute a zaujímajú sa o zloženie potravín.

Pekárka Anna Báreková z pekárne Krajec predstavila v reportáži STVR hokaidový chlieb so špaldovou múkou, čisto špaldový variant aj kváskové výrobky. Kristína Gálová, študentka pekárskeho odboru na Strednej odbornej škole potravinárskej v Nitre, opísala použitie tekvicovej zmesi, ktorá pomáha dosiahnuť vláčnejšiu štruktúru cesta. Technológ spoločnosti Minit Slovensko Oskar Bugár upozornil na záujem o kváskové a viaczrnné chleby so semienkami. Tatiana Bojňanská zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vidí v chlebe budúcnosť. Jeho podobu možno prispôsobovať potrebám zákazníkov.

Spotreba klesá. O koľko presne?

Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre dosiahla priemerná spotreba chleba na obyvateľa v roku 2024 približne 25,7 kilogramu. V roku 2020 to bolo 30 kilogramov. Rozdiel predstavuje pokles približne o 14,3 percenta za štyri roky.

Chlieb zostáva základnou potravinou, jeho spotreba však dlhodobo klesá. Priemerný Slovák zje približne 25,5 kilogramu chleba ročne. Pekárne sa preto snažia prispôsobiť meniacej sa chuti zákazníkov. Do ponuky zaraďujú kváskové, špaldové a viaczrnné chleby aj výrobky s novými prísadami.

Zmena stravovacích návykov sa odohráva súčasne s rastúcim dovozom. Domáci pekári tak čelia dvojitému tlaku. Musia zaujať zákazníkov a zároveň konkurovať zahraničným výrobkom, ktoré sa dostávajú na slovenské pulty. Práve spojenie klesajúcej spotreby a rekordného dovozu tvorí hlavný ekonomický problém slovenského pekárstva.

Dovoz za 214 miliónov eur

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský označil dovoz chleba a pekárenských výrobkov za rok 2025 v hodnote 214 miliónov eur za historické maximum.

„Dovoz chleba a pekárskych výrobkov za rok 2025 vo výške 214 miliónov eur je novým historickým maximom. My v tom nevidíme kvalitatívny, cenový ani kapacitný zmysel,“ uviedol Lapšanský. Podľa neho prichádza na Slovensko najviac pečiva z Česka, Poľska, Nemecka a Rakúska.

Zväz tvrdí, že domáci výrobcovia by dokázali zabezpečiť väčšiu časť spotreby vlastnou produkciou. Hodnotu dovozu porovnáva aj s nákladmi na vybudovanie nových veľkých pekární. Podľa jeho odhadu by za túto sumu bolo možné postaviť približne sedem prevádzok s kapacitou najväčšej slovenskej pekárne. Ide o argument profesijnej organizácie, nie o nezávisle overenú ekonomickú kalkuláciu.

Samotný chlieb: takmer 48 miliónov eur

Podľa údajov Eurostatu citovaných agentúrou SITA dosiahol dovoz samotného chleba na Slovensko v roku 2025 hodnotu 47,89 milióna eur. Medziročne vzrástol o 21 percent. Objem dovozu predstavoval takmer 26-tisíc ton, čo bolo o viac než desatinu viac ako v roku 2024.

Sumu 214 miliónov eur nemožno zamieňať s hodnotou dovozu samotného chleba. Prvá zahŕňa širšiu kategóriu pekárenských výrobkov, druhá sa týka chleba. Bez kontroly presného štatistického vymedzenia nemožno z týchto hodnôt vypočítavať podiel chleba na celkovom dovoze.

Lapšanský žiada, aby sa krajina pôvodu uvádzala viditeľne priamo pri výrobku na predajnom pulte. Spotrebiteľ by tak vedel, či kupuje domáci alebo dovezený chlieb. Tvrdenie, že obchodné reťazce pôvod zámerne skrývajú, je stanoviskom predsedu zväzu. Nie je to nezávisle preukázaný fakt.

Domáce pekárne potrebujú ľudí aj priaznivejšie podmienky

Pekársky zväz upozorňuje aj na náklady na výrobu. V decembri 2024 uvádzal, že v sektore chýbalo viac než 1 500 pracovníkov. Kritizoval tiež náklady spojené s nočnými zmenami a prácou počas víkendov a sviatkov. Ide o historické údaje a stanoviská zväzu, nie o potvrdenie aktuálneho stavu v roku 2026.

Voľná výrobná kapacita sama osebe neznamená, že možno celý dovoz nahradiť domácou produkciou. Pekárne potrebujú pracovníkov, dostupné suroviny, konkurencieschopné náklady aj spoľahlivú distribúciu. Rozhoduje aj to, či dokážu výrobky dodávať v požadovanom objeme a za cenu, ktorú obchodníci a zákazníci akceptujú.

Pekárov čaká ďalší tlak na náklady

Problémy slovenských pekární sa nekončia rastúcou zahraničnou konkurenciou. Od roku 2027 im majú stúpnuť aj náklady na prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sa práve v tomto čase vyrába viac ako 82 percent chleba, pečiva a koláčov. Vyššia minimálna mzda, od ktorej sa odvíjajú príplatky, preto môže zvýšiť výrobné náklady celého odvetvia.

Najnovšie údaje za január až júl 2026 zároveň ukazujú, že dovoz agropotravinárskych výrobkov na Slovensko medziročne stúpol o 0,2 percenta a v kategórii potravín, nápojov a tabaku o 1,6 percenta. Domáce pekárne tak vstupujú do ďalšieho obdobia s konkurenciou dovážaných výrobkov a očakávaným rastom nákladov.

Čo rozhodne o budúcnosti slovenského chleba?

Domáci výrobcovia reagujú na meniace sa chute novými receptúrami. Kváskové, špaldové a viaczrnné chleby oslovujú zákazníkov, ktorí hľadajú iné zloženie či výraznejšiu chuť. Inovácie však samy osebe nevyriešia cenovú konkurenciu ani náklady na výrobu.

Dôležitá je aj informácia o pôvode. Viditeľné označenie by spotrebiteľom uľahčilo rozhodovanie. Požiadavka na jeho zavedenie však zostáva stanoviskom pekárskeho zväzu, nie už prijatým opatrením.

Slovenské pekárstvo čelí dvojitému tlaku. Spotrebitelia podľa dostupných údajov kupujú menej chleba a zároveň majú širší výber domácich aj zahraničných výrobkov. O tom, kto na trhu uspeje, rozhodnú kvalita, cena, dostupnosť a schopnosť presvedčiť zákazníka. Samotná tradícia už nestačí.