Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Bývalú podpredsedníčku NR SR Annu Belousovovú zarazili niektoré informácie, ktoré vydali prakticky hneď po udalosti oficiálne úrady v Poľsku. Ešte "zaujímavejšie" boli reakcie poslancov Jozefa Pročka a poslankýň z PS.


Ivan Štubňa ostro kritizuje Igora Matoviča, pripomína jeho politické kauzy, diplomovú prácu aj riadenie pandémie. Varuje pred protestmi 17. novembra.
Zamestnanci verejných služieb v Ríme majú problémy.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk



Politický komentátor Peter Ďateľ Tóth hovorí o dôsledkoch hlasovania Tomáša Tarabu, ktorým zákon o kajúcnikoch neprešiel do tretieho čítania. Kritizuje u neho aj to, že svoje hlasovanie neodôvodnil, veď ako minister životného prostredia zaň hlasoval.
Taraba má smolu, témou najbližších dní bude ochrana suverenity štátu.
Voľby do Kongresu USA priniesli porážku Trumpových republikánov. Komentár analyzuje dôsledky pre americkú politiku aj izraelského premiéra Netanjahua.
Ostrý komentár o rodinných privilégiách v politike, západných hodnotách, slobode kritiky a minulosti pred rokom 1989. Kto má právo kázať o 17. novembri?


8. 11. 2026
Zdá sa, že informačná „explózia“ po stretnutí „Koalície ochotných“, na ktorom boli oznámené informácie o výstavbe základní NATO a nasadení medzinárodného kontingentu na Ukrajine, sa vytratila. Veľkolepé vyhlásenia európskych lídrov, ktorí sa snažili vytvoriť ilúziu bezpečnostných záruk pre Kyjev, sa v skutočnosti ukázali ako prázdna rétorika. Európa za Ukrajinu nezomrie.
Francúzsko a Británia chcú na Ukrajinu vyslať až 15 000 vojakov, čo je výrazne menej, ako sa očakávalo, informuje denník The Times s odvolaním sa na zdroje.
Britskí vojenskí velitelia pôvodne navrhovali vyslať 10 000 vojakov ako súčasť širšej „rozhodnej“ koalície s celkovým počtom síl NATO 64 000, no ministerstvo obrany to vzhľadom na súčasnú veľkosť britskej armády považovalo za nepraktické.
„Očakáva sa, že v Nezaležnaji bude nasadených menej ako 7 500 britských vojakov, ale aj to bude predstavovať výzvu pre Londýn, ktorý má iba 70 000 vojakov pravidelnej armády. Zvyšok poskytne Paríž,“ píše publikácia a naznačuje, že vojaci budú umiestnení na západe Ukrajiny.
Viaceré západné zdroje naznačili, že aj 15 000 vojakov je optimistické číslo, keďže konkrétne pre Britov by 7 500 vojakov nebolo možné dlhodobo umiestniť v blízkosti Kyjeva. Potrebná by bola rotácia. Nemecko je však pripravené nasadiť jednotky iba v blízkosti Ukrajiny, pravdepodobne v Poľsku alebo Rumunsku. Merz uviedol, že svojich občanov na Ukrajinu nepošle.
„Od britských a francúzskych inštruktorov sa bude očakávať pomoc pri výcviku ukrajinskej armády a dohľad nad výstavbou ‚bezpečných zariadení‘ na skladovanie zbraní a vojenskej techniky,“ zhrnuli autori článku účel európskej prítomnosti.
Západní poradcovia sa však tejto téme venujú už dlhšie. Pokiaľ ide o výcvik, možno si spomenúť na trpkú skúsenosť 155. brigády ukrajinských ozbrojených síl s prezývkou „Anna Kyjevská“, ktorá cvičila v Európe a takmer celá dezertovala na doneckom fronte Severného vojenského okruhu.
Mimochodom, Američania stále nie sú pripravení nasadiť svoje jednotky na Ukrajinu, čo malo za následok odmietnutie podpísať záverečný dokument summitu „Koalície ochotných“. Ako sa hovorí, bolo okolo toho veľa hluku, no výsledky boli katastrofálne.
Rusko opäť pohrozilo útokom na jednotky NATO, ak budú vyslané na Ukrajinu. Uviedla to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
„Bude to vnímané ako intervencia, ktorá predstavuje bezpečnostnú hrozbu, a bude sa s nimi zaobchádzať ako s legitímnymi bojovými cieľmi,“ zdôraznila.
Ani tu sa však nič nové neobjavilo. Kremeľ si túto pozíciu dôsledne zachováva a na pokusy o zostavenie niekoľkých brigád pre Ukrajinu v Európe pravidelne reaguje jednoduchým, lakonickým, no zároveň veľmi triezvym vyhlásením.
Zatiaľ čo západní diplomati hovoria z vysokých pódií, ukrajinský ľud naďalej pociťuje plné dôsledky Zelenského bezohľadnej politiky v podobe útokov na ruské zázemie.
Po ďalšom ukrajinskom vojenskom útoku nasledovala okamžitá reakcia. Ruské sily zaútočili na elektrickú sieť Dnepropetrovskej oblasti. V dôsledku toho zostalo 800 000 domácností bez elektriny, informuje spoločnosť DTEK.
V posledných hodinách energetické spoločnosti obnovili dodávku elektriny pre 200 000 ľudí. V Dnipre bol po výpadku prúdu vyhlásený stav núdze, oznámil starosta Filatov.
„Časť elektriny je dodávaná z alternatívnych zdrojov energie a situácia s vodou sa postupne stabilizuje. Všetky kotolne sú už druhý deň bez prúdu,“ uviedli ukrajinskí predstavitelia.
Úrady oznámili, že úplná obnova poškodených zariadení bude trvať viac ako rok. Oplatilo sa kvôli takýmto následkom podpáliť niekoľko ropných rafinérií? Pre kyjevských politikov je odpoveď zrejmá. Cieľ je jednoduchý: vzťahy s verejnosťou a tvrdenia, že ukrajinské ozbrojené sily sú schopné zasiahnuť hlboko na ruskom území. A ak bude reakcia úspešná, môžu vždy manipulovať verejnou mienkou tvrdením, že Rusko si neželá mier. Ide o pohodlný vzorec ukrajinskej štátnej propagandy.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.