Nie je tomu tak dávno, čo bývalý minister školstva Juraj Draxler navštívil Rusko. Aktuálne na Facebooku zverejnil pravdu oproti mýtom, ktoré sa o Rusku šíria. Nie, bohatá v Rusku nie je len Moskva a Rusko určite nie je chudobná krajina. Podľa jedného ukazovateľa Svetovej banky je dnes priemerný Rus dokonca bohatší ako priemerný Slovák, píše politik na Facebooku. Za najväčší mýtus považuje tvrdenie, že Rusko chce napadnúť Európu.

Po tom, ako na svojom profile zverejnil videá a fotografie z Moskvy, okrem pozitívnych reakcií dostal aj mnoho hejtu, zrejme od falošných účtov.  „Ale veľa prišlo aj od ľudí, ktorí sú zrejme reálni a radi trolujú. Opakujú pritom s radostnou bezstarostnosťou jeden po druhom, ako cez kopirák, najmä dve veci: "ukáž aj život mimo Moskvy!" a "Rusko je chudobné,"  hodnotí Draxler komentáre pod videami a to, čo z nich vyplynulo. Uvažuje, či aj pod fotkami z New Yorku títo ľudia u iných užívateľov sociálnych sietí sypú komentáre typu „New York nie je USA! Choď sa pozrieť do Západnej Virgínie!“

HDP vyššie, ako Slovensko

„Samotná predstava, že v Rusku sú bohatými mestami len Moskva (ktorá samotná je 10 percent obyvateľstva) a Petersburg je blud. Minimálne Kazaň, Nižnyj Novgorod či Soči majú rovnako vysokú životnú úroveň aj celkovú kvalitu života (infraštruktúra a pod.) a Jekaterinburg, Novosibirsk či dnes už aj Vladivostok sú na tom podobne. Hlavne je ale scestná predstava, že Rusko je podobne zbedačené a zaostalé, ako si ho niekto pamätá spred 15 či 20 rokov,“  upozorňuje Draxler s tým, že Rusko má podľa prepočtov Svetovej banky momentálne HDP na obyvateľa (47405 USD) merané v kúpyschopnosti (PPP) vyššie, ako Slovensko (47180 USD). Dodáva, že pre Čínu je tento údaj 27104 a pre Ukrajinu 18550.

Čo to znamená?

„Inými slovami bežný Rus si vo svojej krajine za svoje peniaze môže kúpiť (o trochu) viac služieb a tovaru ako bežný Slovák,“  vysvetľuje politik a dodáva, že množstvo verejných služieb ako MHD je doslova lacných. Uznáva ale, že pri podobných porovnaniach je potrebná istá dávka opatrnosti.

• prepočty podľa parity kúpnej sily sú značne náchylné na štatistické nepresnosti a skreslenia pri odhadoch životných nákladov
• Rusko má značne nerovnomerné rozloženie príjmov, takže "priemerný" je naozaj len aritmetický priemer.
• Aj keď veľmi zhruba, ten údaj indikuje, že Rusi nie sú ani zďaleka nejakým zbedačeným národom ako to neustále chrlí časť propagandy a po nej opakujú armády trolov, dodáva Draxler.

Približuje tiež, u trolov vyvolávajú cholerické reakcie fotky z čistej Moskvy s moderným vozovým parkom a dobre oblečenými ľuďmi.

Súhlasí – Rusko nie je len Moskva

Juraj Draxler podotýka, že v priebehu 25 rokov vzrástla životná úroveň nie len v hlavnom meste. Kým v roku 2000 Rusko množstvo potravín dovážalo, v súčasnosti je ich významným exportérom. „Výrazne sa pozdvihla celková úroveň infraštruktúry, vďaka masívnym federálnym investíciám. Univerzitné kampusy vyzerajú úplne inak ako kedysi - sú čisté, kvalitné, upravené. Sústavne rastú nové nemocnice, školy,“  popisuje politik. Dodáva, že v správach v Rusku je neustále nejaká iniciatíva, ktorá sa týka vzdelávania. Veď aj olympijský komplex v Soči bol prebudovaný na kampus pre mimoriadne nadaných študentov.  

Ešte aj psychotronikov majú vlastných

Všelijakí šamani, ezoterici či psychotronici sú vo všeobecnosti považovaní za „konšpi kultúru“.  Časť ľudí síce potrebuje príbehy, ktoré zakrývajú ťažko uchopiteľnú realitu, ale aj tu sú pred západnými príbehmi uprednostňované tie ruské. Potláčajú sa aj západné „digi narkotiká“ a čo sa covidu týka, Rusi boli na vlastných „popieračov“ ďaleko tvrdší, ako na „vyspelom západe“. Dôvody Draxler nachádza v bezpečnostných dôvodoch. „Podobne ako Číňania (tí sú ale oveľa tvrdší a dôslednejší) aj Rusi si uvedomujú, že digitálne komunity vytvorené okolo rôznych alter príbehov sú aj potenciálnou zbraňou,“  približuje.  

Nie, v Rusku nie je všetko krásne

„V Rusku kadečo nefunguje, ľudia v mnohých regiónoch nemajú prístup k nezávadnej vode z vodovodu, kadečo funguje len po moment, keď sa niečo nepokazí a potom nastáva hmla a chaos. Týka sa to veľkých vecí, ako bolo napríklad vtrhnutie Ukrajincov do Belgorodskej oblasti, keď 1-2 dni nikto nevedel dať miestnym ľuďom informácie, čo sa deje, čo môžu a čo nemôžu, kde dostať pomoc, ale aj malých vecí, napríklad, keď vznikne neštandardná situácia na letisku a podobne,“  uvádza Draxler jeden z príkladov. Nepopiera ani prípady, kedy si miestni politici žijú ďaleko viac nad možnosti ich príjmu, nepopiera ani bezprávie, či kriminalitu.  „Ale Rusi si tak nejako uvedomujú, že to, že veľa vecí sa rokmi zlepšuje, je vďaka tomu, že majú relatívne funkčnú a akcieschopnú federálnu vládu. A ten progres proste je, každým rokom vládne štruktúry cez kamery odpočítavajú, čo všetko sa postavilo, uviedlo do prevádzky alebo zrenovovalo a ľudia to aj reálne každý rok vidia a pociťujú,“  odhaľuje Draxler. Toto všetko by zmizlo, keby sa Rusko rozhodlo pre neuvážené napadnutie niektorej z krajín NATO.

Vývoj od r. 2000 – investície a intenzívna hospodárska činnosť

Ľudia v Rusku vidia, ako sa žije na západe a federálna vláda sa postupne snaží „dotiahnuť“ sa aj v regiónoch práve na západnú materiálnu úroveň „Druhá vec je zabezpečenie obrovského teritória Ruskej federácie. Majú propagandisti a trolovia mapy? Vedia, na akej šialene veľkej ploche sa Rusko rozprestiera? Oni naozaj nepotrebujú vrhnúť aj tak málo dostatočné zdroje do nejakého dobrodružstva, ktoré by im prinieslo - čo? Čo presne by získali napadnutím krajín EÚ,“  pýta sa Draxler.

Veď to nespravili ani na Ukrajine

Draxler pripomína, že Rusko si na Ukrajine potrebovalo zabezpečiť, aby sa západná vojenská technika veľmi nepriblížila k vojenským centrám v Rusku. Navyše Odesa, Luhansk, či ďalšie regióny v kultúrnom zmysle nikdy neboli ukrajinské.  „Kyjevská vláda zakázala dovážať si ruské knihy, sledovať ruskú televíziu, chodiť na ruskojazyčné stredné školy a podobne. A že oficiálnou ideológiou sa stalo nenávidieť Rusov, pričom to, že Rusov treba vešať, sa bez problémov na veľkých zhromaždeniach v Kyjeve skandovalo,“  dodáva politik vysvetľujúc, že nešlo o nedostatok ruského územia.

Ani zbrojenie nie je cieľ

„Ruský režim ani nechce mať príliš rozsiahlu armádu - aj z vnútropoltických dôvodov. Rozsiahla armáda, s množstvom materiálu a rôznymi veliteľmi, to je vždy riziko. Ako ukázala, koniec-koncov, Prigožinova vzbura,“  vysvetľuje ďalej Draxler s tým, že Rusi milujú navštevovať a obdivujú Rím, Prahu, či Paríž. Nemajú dôvod ničiť ich. Ani na Pobaltí nie je nič, čo by potrebovali – dobývanie, či okupácia by ich stálo veľa.

Bezmyšlienkovité šírenie bludov je nezmysel

„Rusko treba brať také, aké je. So všetkými aspektami jeho špecifického vývoja, s pochopením pre motivácie jeho obyvateľstva aj elít. Tomu nijako nepomáha šírienie rôznych bludov. Ak sa to deje na úrovni trolov, je to zlé. Ak tie bludy bezmyšlienkovite šíria európske "elity" je to ešte oveľa horšie. A s dramatickými dopadmi na náš hospodársky aj kultúrny rozvoj,“  uzavrel Draxler.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳      Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤️