Názory

Čo pripomína svet rozdelený na polovicu?

Autor: Roman Martiška
Publikované: 7. 1. 2026 12:26
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

„Toto je NAŠA pologuľa a prezident Trump nedovolí, aby bola ohrozená naša bezpečnosť,“ zdôraznilo americké ministerstvo zahraničných vecí. Po tomto vyhlásení mi napadla scénka zo Sváka Ragana, kde Ragan hovorí o dôvode, pre ktorý má zadok na dve polovice. Nože, čo vám pripomína guľa rozdelená na dve časti?

Ragan tvrdí, že na talianskom fronte došla letcom munícia, a tak ich piloti začali šlať bičom. No a práve odvtedy má veľavážený sváčko zadok na dve polovice. Aj teraz došla Západu munícia a jej hlavný veliteľ v podobe Spojených štátov amerických sa rozhodol, že najistejšie bude rozdeliť svet na dve polovice!

Svetadiel Amerika je ich!

Trumpova administratíva nevyhlásila nič iné ako začiatok budovania svetového poriadku. Kým na Slovensku začínajú predvolebné kortešačky k voľbám, ktoré sa budú konať v budúcom roku, svet sa rozbehol do novej éry.

Misia európskych lídrov, ktorá viedla k rozpadu Európskej únie už ani nemusí byť dokončená. Európa je v presnom strede, mimo globálnu politiku a nerozhoduje ani len o tom, kto ju vytrie. Útokom Trumpa na Venezuelu a jeho chtíčom po Grónsku sa svet zmenil. Čo nás bude zaujímať v začínajúcom roku?

Kde nám bude dobre?

Žiaľ, vyzerá to, že malý štát ako Slovensko aktuálne nezachráni štátnik, ale prorok. Výzva Amerike, aby prestala porušovať medzinárodné právo zo srdca Európy, by pôsobila nielen komicky, ale aj tragicky. A tak prichádza čas na diplomatické tango v podobe krok sem, krok tam!

Progresívci už majú jasno. Spolu s 30 štátov by sa vrhli na podporu Ukrajine a kašlali by na to, že Európa nemá na to, aby Rusko porazila. Amerika má už vlastné záujmy v podobe pichania špendlíkov do mapy a zaberania územia. Aj tančenky, ktoré predvádza koalícia nebudú môcť byť nekonečné. Avšak, na ktorej polguli nám bude dobre?

Svoje si nedáme, cudzie nechceme!

Staré známe slovenské heslo nám dnes nepomôže. Fabriky patria cudzincom, dokonca aj strategické podniky predali predvídaví politici do zahraničia. Ako tak ešte vlastníme pôdu, po ktorej chodíme do otrokární.

Európska únia už bez pochyby končí, jej význam v podobe mierové projektu zakapal už dávno. Voľný pohyb sa stáva nedostupným, respektíve nebezpečným kvôli obyvateľom, ktorí žiadajú kalifát. Čo nás ešte drží pokope? Spoločné peniaze, a to smrdí ďalším konfliktom! A žabomyšie vojny o to, kto s kým, sú zrazu smiešne, že áno?