Sviatky a obdobie medzi nimi sa vyznačuje okrem iného aj tým, že o čosi viac, ako inokedy si sadáme k televíznym obrazovkám. Von sa nám kvôli zime nežiada a tak častokrát vyhľadávame aj klenoty, ktoré sme videli „stokrát“, aby sme si herecký koncert umelcov vychutnali aj „stoprvý“ krát. Veď nádherná slovenčina, ktorou hovorili umelci z generácie Štefana Kvietika, Evy Krížikovej, Evy Kristínovej, či Ivana Rajniaka je v súčasnom jazyku doslova sviatkom. A práve posledný menovaný, Ivan Rajniak. Pluska pripomína, že ani jemu sa nevyhol osud velikánov slovenskej kinematografie – po r. 1989 postupne upadol do zabudnutia.
Narodil sa 10. júla 1931 v podtatranskej obci Hybe. Pred kameru sa postavil po prvýkrát ešte ako dieťa, vo filme Leto pod Kriváňom z r. 1940. Dvanásť rokov po tom započal štúdium na VŠMU a v r. 1957 začal pôsobiť v Štátnom divadle v Košiciach, kde sa zoznámil aj s Magdou – ženou, s ktorou prežil celý život. Hoci žil v Bratislave, jeho srdce prebývalo na Liptove.
Hory, jeho láska
Ako chlapec túžil byť lesníkom a počas štúdia v Tatrách „pričuchol“ aj k práci horského záchranára. Láska k horám mu ostala až do konca. Aj jeho filmy, ktoré si mnohí pamätajú asi najviac, sa spájajú s horami (Tri gaštanové kone, Rysavá jalovica, Medená veža...). Dlhoročný člen Činohry SND vo filmoch hrával prevažne obyčajných ľudí, kde využil svoju povestnú nádhernú Slovenčinu z Liptova.
Magdalénka – láska na celý život
Manželke Magde nepovedal inak, ako Magdalénka. Zoznámili sa v Štátnom divadle v Košiciach, kde ona pôsobila, ako baletka. Vzali sa pol roka po tom, ako sa zoznámili. Deväť rokov v Košiciach ukončila ponuka zo Slovenského národného divadla. Presťahovali sa teda do Bratislavy. Tu spolu s Ivanom Mistríkom a Štefanom Kvietikom účinkovali vo filme Medená veža, po ktorom sa z nich stali skvelých priatelia.
Život v Petržalke nebol preňho
„Život sa so mnou zahral trošku inakšie. Zmaturoval som na stavebnej priemyslovke a z ochotníctva som napokon skončil ako herec. Sedím v Bratislave, ale už teraz túžim po zadymenej kolibe, dobrom ovčom syre a ľuďoch v horách. Sú jednoduchí, no takí rozvážni. Mám pocit, akoby si na každom kroku a v každom slove chránili tú dobrú ľudskú prapodstatu,“ povedal svojho času sám umelec.
Pohnutý osemdesiaty deviaty
Prešiel rok 1989 a slovenské divadlo na Rajniaka úplne zabudlo. Poslednou jeho úlohou bol Firs vo Višňovom sade. Posledné dni strávil v malom petržalskom byte v spoločnosti manželky. Po 60-tke prišli zdravotné problémy – kvôli žalúdočným vredom rapídne schudol a pridali sa aj problémy s nohami. Kolegov však začal zaujímať, až keď bolo už naozaj zle. Ich záujem prišiel príliš neskoro a herec ho ignoroval.
Divadlo nebola jeho láska
Mnohí herci sa aj na sklonku života vyznávajú z lásky k hereckej múze a k divadlu. Pre Rajniaka to neplatilo. „Divadla mám už nad hlavu. Nikdy to nebola moja láska. Nikdy v živote som nepovedal, že javisko je môj svet. Ani televízia, ani film nie. To pre mňa nič neznamenalo, ani neznamená do dnešných dní. Nesledujem žiadne programy. Keď chcem, pozriem sa na moju slnečnicu. Van Gogh, to bol umelec,” prekvapil v jednom z rozhovorov.
Trápenie bez detí
„Keď zoslabol a nemohol sa veľmi hýbať, akoby stratil aj dôvod bojovať,“ opísala jeho posledné chvíle manželka Magdaléna. Zomrel vo februári 1999 po operácii žalúdka keď mal 67 rokov. Stalo sa tak v bratislavskej nemocnici, no pochovaný je v rodných, milovaných Hybiach. Napriek veľkej túžbe, s manželkou sa im nepodarilo mať potomstvo. Sedem rokov po jeho smrti, pri príležitosti nedožitých 75-tych narodenín mu rodáci na dome v Hybiach, kde sa narodil, odhalili pamätnú tabuľu. "Hora, ty si môj svet. V tomto dome sa narodil Ivan Rajniak, herec, člen SND, 1931 – 1999," stojí na nej.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️