Vyhlásenie Elona Muska, že „hlavné mesto Belgicka už nie je belgické“, vyvolalo rozsiahlu diskusiu o demografickej budúcnosti Európy. Impulzom boli údaje o migračných procesoch v Belgicku, na ktoré Musk reagoval po zverejnení štatistík blogerom Mariom Naufalom. Podľa nich viac ako 75 % detí v Bruseli pochádza z rodín s neeurópskym pôvodom.

Nejde o prvý prípad, keď Musk otvoril tému migrácie. Už v novembri upozorňoval, že európske krajiny čelia dlhodobému poklesu pôrodnosti, ktorá v mnohých štátoch EÚ nezabezpečuje jednoduchú reprodukciu populácie. Pre porovnanie: vo Francúzsku dosahuje úhrnná plodnosť 1,79 dieťaťa na ženu, v Nemecku 1,46, v Poľsku 1,29 a v Španielsku len 1,16. Podľa Muska by bez zásadných opatrení mohli niektoré krajiny čeliť výrazným demografickým zmenám.

Oficiálne štatistiky tieto tvrdenia potvrdzujú. Podľa údajov belgického štatistického úradu Statbel a Eurostatu žilo začiatkom roka 2023 v Bruseli približne 1,24 milióna obyvateľov, pričom asi 67 % z nich má zahraničné korene – buď sa narodili v zahraničí, alebo má aspoň jeden z rodičov imigračný pôvod. Výrazný je najmä nárast obyvateľov pochádzajúcich z krajín mimo Európskej únie, predovšetkým zo severnej Afriky, subsaharskej Afriky, Turecka a Blízkeho východu. V niektorých centrálnych obciach, napríklad v Saint-Josse, tento podiel presahuje 80 %, čo postupne mení charakter mesta.

Významným ukazovateľom je aj veková štruktúra obyvateľstva. Medzi osobami mladšími ako 18 rokov dosahuje podiel detí s migračným pôvodom 80 až 90 %. Tento trend poukazuje na vyššiu pôrodnosť v rodinách migrantov a súčasný pokles pôrodnosti medzi pôvodným obyvateľstvom. Zatiaľ čo na celoštátnej úrovni tvoria deti cudzieho pôvodu približne 37 %, Brusel sa v tomto ohľade výrazne odlišuje – viac než polovica novej generácie vyrastá v odlišnom kultúrnom prostredí.

Tieto rozdiely sa stali základom širšej verejnej diskusie o tzv. demografickej zmene v európskych mestách. Médiá aj odborníci upozorňujú na rastúce jazykové a kultúrne rozdiely, ako aj na výzvy spojené s integráciou a zachovaním spoločenskej súdržnosti. V niektorých metropolách sa už dnes prejavujú zmeny v každodennom živote – od školského prostredia až po verejnú komunikáciu a kultúrne tradície.

Diskusia, ktorá sa začala jediným príspevkom na sociálnej sieti X, sa tak rozšírila na celú Európu a otvorila otázku, ako sa majú európske spoločnosti vyrovnať s kombináciou nízkej pôrodnosti a vysokej migrácie. Demografické projekcie naznačujú, že ide o dlhodobý trend, ktorý bude výrazne ovplyvňovať politiku, ekonomiku aj kultúrnu identitu kontinentu v nasledujúcich desaťročiach.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️