Už počas covidového šialenstva začali mnohí nahlas hovoriť o potrebe zvýšenia potravinovej sebestačnosti. Covid však pominul a mnohí zabudli na to, ako sa obávali o to, či sa k nim do „dedinského obchodu“ dovezie dostatok potrebných potravín, keďže boli uzavreté ešte aj hranice medzi jednotlivými okresmi. Zodpovedných politikov však potreba potravinovej sebestačnosti neopúšťa. Dušan Stríž na Telegrame upozorňuje, že štát musí skončiť s pasívnou správou európskych smerníc. Treba začať s ochranou vlastných záujmov aj v tejto oblasti.

Stríž vysvetlil, čo to vlastne znamená, no zodpovednosť za túto oblasť nie je len na bedrách štátu. Aj spotrebiteľ musí zmeniť svoje správanie. Hlavne však treba rozumne hospodáriť aj s pôdou, veď aj to je tovar. Nestačí pritom len investovať, doma potrebujeme aj vyrábať. A v neposlednom rade odstaviť „papierových“ farmárov.

Čo treba urobiť

Politik je presvedčeným, že je nevyhnutné presmerovať dotácie k malým a stredným farmárom, nie k agrobarónom. Stabilná krajina, ani pôda neexistuje bez obnovy živočíšnej výroby a ochrany pôdy pred „výpredajom“. Na Slovensku tvoríme kvalitné suroviny, ktoré sa lacno vyvážajú a dovážajú sa v podobe drahých výrobkov. „V Bruseli treba jasne povedať, že slovenský vidiek nie je experimentálne laboratórium,  upozorňuje Stríž v neposlednom rade.

Je to aj o nás - spotrebiteľoch

„Každý nákup je hlasovanie. Ak kupujeme dovoz, likvidujeme vlastných ľudí. Ak podporujeme miestnych farmárov, mäsiarov, pekárov a družstvá, budujeme sebestačnosť zdola. Pestovať, chovať, spájať sa – to nie je hanba ani spiatočníctvo. To je rozum,“  upozorňuje Stríž a radí, čo by mal urobiť bežný človek, prípadne spoločnosť. „Pustiť korunu“ aj za trošku drahšie potraviny vyrobené na Slovensku. Zároveň sa v reťazcoch dožadovať slovenského mäsa, mlieka, zeleniny a nekupovať dovoz z krajín, kde platia nižšie normy kvality. „Ak ľudia kupujú dovoz, domáca výroba zomiera,“  dodáva Stríž.

Aj tadiaľto vedie cesta k sebestačnosti

Podľa Stríža potrebujeme návrat k pôde. Mnohí si ešte pamätajú, že na juhu Slovenska celé rodiny pracovali v desiatkach metrov dlhých fóliovníkoch, aby mohli na stoly ľudí v celej krajine priniesť voňavú papriku, či paradajky, na severe fungovali doslova zemiakárske družstvá. Práve tu vidí Stríž cestu – prenájom pôdy miestnym ľuďom, nie špekulantom. Miestni sa veľmi radi postarajú o komunitné záhrady, či družstvá a spracovanie produktov. Nehovoriac o tom, ako vonia paprika od Nesvád, či chlieb upečený v tomu, čo dnes nazývame "remeselná pekáreň". Tento spoločenský tlak musí byť politickou prioritou, inak prichádzajú dohody ako tá s Mercosurom, ktoré likvidujú domácu výrobu.

Kľúčové kroky, ktoré musí urobiť štát

• Ochrana domáceho trhu (v rámci zákonov EÚ)
• Maximálne využívať výnimky a prechodné obdobia
• Povinný podiel slovenských potravín v školách, nemocniciach, armáde či sociálnych zariadeniach. Práve tu vidno, že štát je najväčší odberateľ, ktorý môže slovenským produktom pomôcť najviac
• Zastavenie rozpredaja pôdy pôda NIE je tovar ako každý iný
• Predkupné právo pre: štát, obce, miestnych farmárov
• Bojovať sa musí aj proti pôdnym špekulantom
• Veľmi dôležitá je aj obnova spracovateľského priemyslu – bez bitúnkov, mliekarní, konzervární, mraziarní, či regionálnych skladov nieto sebestačnosti. „Nestačí vypestovať – treba spracovať doma,“  radí Stríž.

Dotácie áno, nie však plošne

Stríž je presvedčený, že dotačná podpora by mala byť viazaná na produkciu, zamestnanosť a dodávky prioritne pre slovenský trh. „Je treba odstaviť „papierových farmárov“. Peniaze majú ísť tým, čo vyrábajú – nie tým, čo vypĺňajú tabuľky,“  uzatvára Stríž.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️