Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok upozorňuje, že otázka bezpečnosti nie je abstraktnou témou, ale každodennou povinnosťou štátu voči svojim občanom. Reaguje tak aj na aktuálne správy z Talianska, kde polícia zadržala viaceré osoby podozrivé z financovania teroristickej organizácie prostredníctvom tzv. charitatívnych zbierok.

Podľa ministra ide o ďalšie varovanie, že podceňovanie rizík a ignorovanie varovných signálov môže mať vážne následky. „Krajiny, ktoré sa spoliehali na naivné predstavy o bezpečnosti, dnes čelia chaosu a násiliu,“ zdôraznil.

Bezpečnosť označil za svoju kľúčovú prioritu. Pripomenul, že po nástupe do funkcie presadil nulovú toleranciu voči nelegálnej migrácii cez územie Slovenska. Zatiaľ čo v rokoch 2020 až 2023 prechádzali krajinou desaťtisíce ľudí bez riadnej evidencie a kontroly, dnes Slovensko podľa jeho slov už nie je tranzitným koridorom.

„Štát musí vedieť, kto vstupuje na jeho územie. Je to základný predpoklad ochrany občanov aj stability krajiny,“ uviedol minister na sociálnej sieti s tým, že prijaté opatrenia prispeli k zvýšeniu bezpečnosti.

Šutaj Eštok zároveň deklaroval, že bude pokračovať v politike založenej na prevencii, profesionálnej spolupráci bezpečnostných zložiek a dôslednej kontrole rizík. Experimentovanie s bezpečnosťou občanov považuje za nezodpovedné.

„Urobím maximum pre to, aby sa obrazy chaosu a násilia z iných krajín nikdy nestali realitou na Slovensku, dodal minister. Podľa neho ide nielen o ochranu ľudí dnes, ale aj o zodpovednosť voči budúcnosti krajiny.

Talianska polícia zadržala deväť ľudí. Má podozrenie, že financovali Hamas

Talianska polícia zadržala deväť ľudí, ktorých podozrieva z financovania palestínskej skupiny Hamás, ktorú Európska únia považuje za teroristickú organizáciu. V sobotu o tom informovala tlačová agentúra ANSA. Podľa polície tri propalestínske organizácie zaslali Hamasu približne sedem miliónov eur (asi 170 miliónov korún), ktoré pôvodne vyzbierali na dobročinné účely, píše portál Českej televízie.

Prokuratúra v Janove vydala deväť zatykačov na osoby, ktoré sa podľa nej na financovaní Hamasu podieľali, a zároveň nechala zabaviť majetok v hodnote ôsmich miliónov eur. Podľa médií je medzi zadržanými aj jeden zo známych predstaviteľov palestínskej komunity na severe Talianska Muhammad Hannún, ktorý je podľa vyšetrovateľov členom zahraničných štruktúr Hamasu.

Prokuratúra tvrdí, že tri propalestínske organizácie sa v posledných dvadsiatich rokoch zapojili do financovania Hamasu alebo naň napojených subjektov. Podľa vyšetrovateľov organizácie odovzdali Hamasu približne 70 percent výťažkov z humanitárnych zbierok, ktoré organizovali. Konkrétne malo ísť o 7,3 milióna eur (necelých 180 miliónov korún). Peniaze mali slúžiť na pomoc rodinám, ktorých členovia spáchali atentáty, alebo osobám odsúdeným v Izraeli za teroristickú činnosť.

Denník Corriere della Sera uviedol, že vo vyšetrovaní zohrala dôležitú úlohu spolupráca s Izraelom. Na jej základe talianske orgány identifikovali príjemcov financií na palestínskych územiach, ktorí mali väzby na najväčšie miestne teroristické hnutie. Talianska prokuratúra sa na základe materiálov zaslaných z Izraela domnieva, že jedna z talianskych organizácií bola dokonca začlenená do zahraničnej siete Hamasu.

Taliansko považuje Hamás za teroristickú organizáciu na základe rozhodnutí orgánov Európskej únie, ktoré po útoku na juh Izraela zo 7. októbra 2023 ešte viac sprísnili sankcie voči tejto skupine.

Časť talianskej spoločnosti je dlhodobo propalestínska

Predovšetkým ľavicová časť talianskej spoločnosti dlhodobo vyjadruje podporu Palestíne, ktorá po vypuknutí vojny v Pásme Gazy výrazne zosilnela. Propalestínske protesty sa konajú vo väčšine miest a odbory v septembri dokonca vyhlásili generálny štrajk.

Začiatkom decembra propalestínski demonštranti zaútočili na redakciu turínskeho denníka La Stampa. Incident odsúdili politici naprieč politickým spektrom vrátane pravicovej premiérky Giorgie Meloniovej.

Taliansko zároveň pobúril následný výrok osobitnej spravodajkyne OSN pre ľudské práva na okupovaných palestínskych územiach Francesky Albaneseovej. V súvislosti s útokom vyhlásila, že to „musí byť varovanie pre tlač, aby sa vrátila k svojej práci“. Tento výrok ju pripravil o značnú časť podpory a niekoľko miest sa rozhodlo stiahnuť plány na udelenie jej čestného občianstva.

Podľa premiérky Meloniovej sú protesty a rastúci počet incidentov namierených proti približne 60-tisícovej židovskej komunite v skutočnosti len zámienkou krajnej ľavice na boj proti vláde. Propalestínske kruhy tieto obvinenia odmietajú.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳     Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤️