Slovensko

ECB s úrokovými sadzbami vyčkáva, slovenské domácnosti sa musia prispôsobiť

Autor: Ivan Mihale/SITA
Publikované: 19. 12. 2025 06:03
Čas čítania: 1 min citania
Komentáre: 0 komentárov
Komentáre: Načítavajú sa

Európska centrálna banka (ECB) ukončila rok 2025 v duchu opatrnosti a kontinuity. Na decembrovom zasadnutí ponechala všetky kľúčové úrokové sadzby nezmenené, čím potvrdila, že sa nachádza v novej fáze menového cyklu, v ktorej si vyhradzuje čas na vyhodnocovanie prichádzajúcich dát. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša ide o krok plne v súlade s očakávaniami trhu, keďže depozitná sadzba zostala na úrovni 2 % a hlavná refinančná sadzba na 2,15 %. ECB zároveň zopakovala, že sa neviaže na vopred stanovenú trajektóriu sadzieb a bude rozhodovať zo zasadnutia na zasadnutie.

Menová politika eurozóny sa tak podľa Kočiša nachádza približne na neutrálnej úrovni, ktorá ekonomiku ani výrazne nepodporuje, ani ju výrazne nebrzdí. „Cyklus uvoľňovania menovej politiky je v tomto bode pravdepodobne ukončený,“ hodnotí situáciu analytik Slovenskej sporiteľne s tým, že účinky predchádzajúcich rozhodnutí sa budú do reálnej ekonomiky prenášať ešte niekoľko kvartálov. To znamená, že úrokové sadzby na úveroch aj vkladoch sa budú meniť už len pozvoľne.

Podobný pohľad ponúka aj ekonóm Finaxu Patrik Kindl, podľa ktorého rozhodnutie ECB odráža kombináciu inflácie pohybujúcej sa blízko 2-percentného cieľa a relatívne stabilného hospodárskeho vývoja v eurozóne. ECB si týmto krokom necháva priestor reagovať v prípade nečakaného šoku, no zároveň vysiela signál, že výrazné zmeny nastavenia menovej politiky v krátkom čase neplánuje. Nové projekcie eurosystému pritom počítajú s tým, že inflácia sa bude v rokoch 2025 až 2028 držať v blízkosti cieľa, pričom hospodársky rast má byť o niečo silnejší, než sa pôvodne očakávalo, najmä vďaka domácemu dopytu a vyšším vládnym výdavkom.

Napriek tomu zostáva výhľad podľa ECB nezvyčajne neistý.

Prezidentka Christine Lagardeová na tlačovej konferencii upozornila, že riziká sú obojsmerné. Inflácia by mohla klesnúť rýchlejšie, ak by sa oslabil dopyt po exporte z eurozóny v dôsledku vyšších amerických ciel alebo ak by silnejšie euro tlmilo dovozné ceny. Naopak, jej návrat k cieľu by sa mohol spomaliť v prípade ďalšej fragmentácie globálnych dodávateľských reťazcov, rastu cien dovozov či pretrvávajúcich mzdových tlakov v sektore služieb. Proinflačne môžu v strednodobom horizonte pôsobiť aj vyššie výdavky na obranu a infraštruktúru, na ktoré poukazujú oba analytické pohľady.

Pre Slovensko má tento vývoj konkrétne dôsledky

Podľa Patrika Kindla nemožno očakávať výrazné zlacňovanie hypoték. Banky môžu pristúpiť len k miernym úpravám sadzieb, najmä z konkurenčných dôvodov a s cieľom prilákať nových klientov. Výraznejší pokles však brzdí nielen postoj ECB, ale aj vývoj na finančných trhoch. Marián Kočiš upozorňuje, že v poslednom polroku vzrástla cena dlhých peňazí, pričom výnosy na troj- a päťročných úrokových swapoch stúpli za tri mesiace o približne 30 až 35 bázických bodov. V kombinácii s ukončením cyklu uvoľňovania menovej politiky to výrazne obmedzuje priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb na Slovensku.

Rovnako striedmy výhľad sa týka aj vkladových produktov. Nízke výnosy na sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch budú podľa Kindla pokračovať aj v nasledujúcom roku. Pre domácnosti to znamená, že dlhodobé držanie peňazí na bankových účtoch bude len obmedzene chrániť ich hodnotu. „Ak sú peniaze držané dlhšie ako jeden rok, nemali by zostať ležať na účte, ale mali by byť rozumne zainvestované,“ upozorňuje ekonóm Finaxu.