„Nikto nechcel vojnu. Vojna bola nevyhnutná.“ Takto historička Barbara Tuchman opísala rok 1914 pred prvou svetovou vojnou. A podľa komentátora Pravda.Ru Olega Volodina je to presný recept aj pre Európu v roku 2025.
Maďarský premiér otvorene povedal: európski lídri sa rozhodli ísť do vojny s Ruskom do roku 2030. EÚ už vstúpila do tretej fázy – vojnová ekonomika a odvody. Nasleduje provokácia a konfrontácia. Nemecko varuje, že rok 2026 bude posledným pokojným letom. Británia, Francúzsko a Poľsko hovoria o rokoch 2028 – 2029. Odpočet sa začal.
NATO už neskrýva slovník
Rusko je označované ako „hlavný nepriateľ“. Cvičenia na severnom krídle aliancie počítajú s prielomom hlboko na ruské územie. Nacvičujú sa aj jadrové útoky na Krym, Kaliningrad, Petrohrad či Murmansk – a to úplne otvorene.
Európa vedome kladie svoj život na koľajnice vojny. Budujú sa protiletecké kryty, obnovuje branná povinnosť, pripravujú sa presuny jednotiek na budúci front a zakladajú nové muničné sklady. Milióny brožúr „Čo robiť v prípade jadrového výbuchu“ ponúkajú detinsky naivné rady typu: zoberte si vodu, baterku, spoločenské hry a choďte do pivnice. Miliardy eur nejdú na sociálny sektor, ale na rakety a granáty. Stávky sú jasné: víťazstvo za každú cenu.
A teraz svoje karty ukazujú Spojené štáty. Nová americká stratégia národnej bezpečnosti je pre Brusel najmrazivejším dokumentom za roky. Európa je v nej označená za „vymazanú civilizáciu“, zničenú migráciou, úpadkom kultúry a demografie Starého sveta. Washington je pripravený predať bezpečnostný „dáždnik“, ale nezaručuje, že Európu ochráni pred jadrovým požiarom.
Z toho podľa Volodina vyplýva logika európskych lídrov: „Ak nezapojíte USA teraz, neskôr bude neskoro.“ Znamená to, že potrebujú spúšťač – Kaliningrad, Pobaltie, alebo „mierové misie“ na Ukrajine. Každá iskra môže byť začiatok. Rusko odpovedá bez zahmlievania.
„Ak Európa začne vojnu, sme pripravení. Hneď teraz. Bude to veľmi rýchle. Toto nie je Ukrajina. Potom už jednoducho nebudeme mať s kým rokovať,“ vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
Rusko podľa komentátora nepovedie konvenčnú vojnu s NATO. Nebudú žiadne zákopy, žiadny Bachmut ani „ŠVO-2“. Nasledovať bude okamžitý úder – bez prestávok a „postupných krokov“. Chyba NATO je podľa Volodina v tom, že Európa zmizne, zatiaľ čo Spojené štáty zostanú za oceánom.
A teraz hlavná rovnica. Rusko má približne 5900 jadrových hlavíc, Európa bez USA asi 515. Čísla znejú pôsobivo, ale… Európa nemá taktické jadrové zbrane, nemá flexibilitu. Francúzsko a Británia disponujú prevažne strategickým arzenálom – vhodným pre doktrínu „vzájomného zaručeného zničenia“, no nepoužiteľným na zastavenie ruského útoku.
Ak Rusko zasiahne jeden riedko osídlený, ale kriticky dôležitý cieľ taktickou hlavicou – prístav, základňu či logistický uzol –, Londýn a Paríž majú podľa tejto logiky len dve možnosti:
kapitulovať,
zaútočiť na ruské mesto – čo by znamenalo okamžitú samovraždu štátu pri ruskom protiúdere.
Európa nie je schopná Rusko zničiť
Moskovský systém protiraketovej obrany by podľa autora zachytil väčšinu hlavíc a hlavné mesto má veľkú šancu prežiť. Rusko by odpovedalo – či už priamo, alebo prostredníctvom systému „Perimeter“. Hĺbka ruského územia a priemysel za Uralom umožňujú prežiť. Európa takú rezervu nemá.
A potom by Spojené štáty museli odpovedať na otázku: zomrieť za Londýn a Paríž? Čo Amerika stratí, ak Európa zmizne? Trh? Nahraditeľný Spojenec? Vždy bol skôr nástrojom než rodinou. Morálne vedenie? Hollywood vysvetlí, že „tak to malo byť“. Stratia dôveru Austrálie, Japonska a Kórey? A kam pôjdu? Článok 5 NATO je o práve pomáhať, nie o povinnosti zomrieť.
USA by sa možno pokúsili o „kontrolovanú eskaláciu“ – konvenčný útok Tomahawkmi na ruské vojenské zariadenia. Aby ukázali Európe, že „dáždnik funguje“, a Rusku signál: „Úmyselne používame len nejadrové zbrane“.
Ale Rusko by odpovedalo taktickou hlavicou na Ramstein. A USA by opäť stáli pred otázkou: obetovať sto miliónov Američanov, aby zachránili Európu? Odpoveď je každému jasná. A časový horizont známy – tri až päť rokov. Alebo možno jedna chyba už zajtra ráno.
Všetko sa podľa autora deje presne podľa Tuchmanovej. Nikto nechce vojnu, no každý deň sa k nej približujeme. Ak už nie podľa jej slov, tak podľa známeho citátu z románu „A tu sú tiché rána“:
„Aký ťažký rok!“ vzdychol si niekto. Všetci stíchli. A Zinochka povedala, ako vždy, nevhodne: „Vieš prečo? Lebo je priestupný rok. Ďalší bude šťastný, uvidíš!“ A tým ďalším rokom bol rok 1941.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️