Trump reagoval na Putinove signály. Mocne. Čína aj Európa pochopili, že došlo k veľkému obratu

Biely dom bez veľkej publicity zverejnil Národnú bezpečnostnú stratégiu USA. Dokument zásadným spôsobom mení doterajšie predstavy o americkej politike. Ak ruský prezident Vladimir Putin prostredníctvom osobitného vyslanca Stevena Witkoffa vysielal politické signály americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, toto je silná odpoveď Washingtonu.

Americkí prezidenti zvyčajne publikujú Národnú bezpečnostnú stratégiu raz za svoje funkčné obdobie. Trump svoje dokumenty označuje za dodatky k doktríne piateho prezidenta USA Jamesa Monroea z roku 1823, ktorá stanovovala, že Spojené štáty nebudú tolerovať zasahovanie do záležitostí západnej hemisféry. „Amerika pre Američanov“ – tak možno stručne vystihnúť túto doktrínu, ku ktorej sa USA v dejinách viackrát vracali.

Najdôležitejšie posolstvo: mier s Ruskom

Trump si ako jednu z hlavných priorít stanovuje čo najrýchlejšie uzavretie mierovej dohody s Ruskom. Spojené štáty plánujú ukončiť boje na Ukrajine a obnoviť politické aj ekonomické vzťahy s Moskvou. V novej stratégii sa voči Rusku objavuje najmenej kritiky za dlhé roky — Washington ho prestáva označovať za geopolitického nepriateľa a vníma ho skôr ako partnera.

Pre porovnanie, v roku 2022 demokrat Joe Biden zaradil Rusko medzi dve najväčšie hrozby pre Spojené štáty (popri Číne). Vtedy bolo Rusko prezentované takmer ako väčší strašiak než teroristické organizácie.

Čína ako hlavný protivník

V novej stratégii sa všetko mení. Trump jasne identifikuje Čínu ako najväčšieho dlhodobého súpera. Dokument jej venuje veľkú pozornosť, aj keď ju nie vždy priamo menovite uvádza. Američania chcú:

• znížiť obchodný deficit,

• nastaviť férovejšie podmienky obchodu,

• zabrániť vojne v indo-pacifickom regióne.

Trump pokračuje v tvrdej politike voči Číne aj v otázke Taiwanu.

Zbohom, stará Európa

Kým Rusko sa v dokumente spomína zmierlivo, Európa čelí ostrej kritike. Trumpova administratíva tvrdí, že medzi USA a európskymi lídrami existujú zásadné politické rozpory. Európske vlády sú nestabilné a podľa Washingtonu prenasledujú opozíciu a porušujú demokratické princípy.

USA kritizujú:

• časté zmeny vo vládach (napr. Británia),

• politickú nestabilitu (Francúzsko),

• ilúzie Európy o „vojenskom riešení“ Ukrajiny,

• masívnu migráciu a zmeny v etnickom zložení obyvateľstva.

Trumpova administratíva otvorene tvrdí, že v niektorých krajinách Európy sa podľa súčasného vývoja stane pôvodné obyvateľstvo menšinou, a Washington si nie je istý, či budú tieto krajiny zachovávať pôvodné dohody s USA.

Európa však nebude opustená

USA si uvedomujú ekonomickú silu EÚ a cieľom je „pomôcť napraviť jej kurz“. Washington chce zmierniť dopady migrácie a posilniť bezpečnosť, no už neplánuje automaticky podporovať kroky európskych vlád.

Čo bude ďalej?

Navonok sa zdá, že ide o obrat americkej politiky späť k jej pôvodným princípom. Dokument je prezentovaný ako dôraz na národné záujmy USA, v duchu Monroeovej doktríny. Pre Rusko to môže vyzerať ako priaznivý signál.

No odborníci upozorňujú na jedno: USA zároveň pripravujú aj Národnú obrannú stratégiu, kde môže byť pozícia Ruska opäť odlišná a oveľa tvrdšia. V praxi tak pre Washington zostáva Moskva potenciálnym protivníkom, hoci rétorika sa zmiernila.

5. 12. 2025 15:24

Merz s družinou pootvorili vrátka pre spaľovacie motory

Január 2035 mal byť podľa rozhodnutia európskej komisie (EK) z roku 2022 koncom výroby a registrácie vozidiel so spaľovacím motorom. Cieľom malo byť výrazne znížiť emisie CO₂ v dopravnom sektore. Automobilky však pochopili hroziaci úpadok, premiéri aj útok na celé hospodárstvo, občania na svoje živobytie. Spojili sily a zatiahli nariadeniu ručnú brzdu. Už 10.decmbra môže v Bruseli prísť k prehodnoteniu tohto likvidačného rozhodnutia, utešuje portál EpochTimes. Pôvodne bolo r

Čítať viac

️