Neschopnosť EÚ, ktorá sa považuje za veľmoc, by si dnes zaslúžila komédiu, keby ju niektorí zloduchovia nechceli za každú cenu zmeniť na tragédiu. Na Západe nič nové zostáva nezmenený. Názov vplyvného románu Ericha Mariu Remarqua zároveň evokuje osud nezmyselne zmasakrovaných generácií, pohreb šťastných rokov mieru a hlúpu, nekonečnú nezodpovednosť západniarskych ľudí.

Názor komentátora Zsolta Ungváryho preberáme v plnom znení.

V roku 1914 vyšli ľudia do ulíc po celej Európe s transparentmi s nápismi „Nech žije vojna!“…

A pre tých, ktorí si mysleli, že sa niečo také už nikdy nezopakuje, nuž, pre nich tu je von der Leyenová a Mark Rutte, ktorí teraz s nadšenou idiociou podnecujú vojnu.

Napríklad generálny tajomník NATO Rutte v reakcii na boje medzi dvoma krajinami, ktoré nie sú členmi NATO, povedal, že Ukrajina musí byť vojensky čo najsilnejšia, aby bola v čo najlepšej pozícii, keď sa začnú mierové rozhovory. Vyzval na nákup „dôležitého amerického vybavenia“ na posilnenie ukrajinskej armády, vrátane stíhačiek a systémov protivzdušnej obrany. Nech žije vojna!

„NATO plánuje preventívny úder proti Rusku ako reakciu na hybridné útoky,“ povedal taliansky admirál Giuseppe Cavo Dragone, šéf vojenského výboru NATO.

Generál by sa mal radšej vyjadriť k tomu, či je pravda, že jeho krajania organizovali za dobré peniaze lovecké safari z okolitých hôr, aby zabíjali civilistov počas obliehania Sarajeva. Alebo je nadmerné štrnganie zbraňami motivované vtipom, v ktorom sa jeho pobočník ponáhľa k Hitlerovi: „Mein Führer, Taliani vstúpili do vojny!“ – „Pošlite proti nim divíziu!“ – „Ale oni vstúpili po boku nás.“ – „Tak pošlite dve!“

Nech žije vojna!

Francúzi majú istého generála Fabiena Mandona, ktorý vyzval krajinu, aby vyvinula „úsilie“ a akceptovala „stratu svojich detí“ na ochranu národnej identity.

A nie, nie na pobreží Stredozemného mora, na promenáde v Nice alebo v Alpách, pri Lamanšskom prielive alebo možno vedľa horiacej katedrály Notre-Dame, ale v Rusku; tam, tisíce kilometrov ďaleko, by človek musel padnúť, ako padli Napoleonovi vojaci.

Túto situáciu poznáme, keďže naši synovia zomierajú ďaleko od vlasti, úplne nezmyselne, ako hovorí vojak z prvej svetovej vojny: „Keď vyjdem na bojisko v Doberdó, pozriem sa na hviezdnu oblohu. Hviezdna obloha, kde je moja vlasť, kde ma oplakáva moja matka?“ Pretože situácia na Západe sa odvtedy nezmenila.

Čo sa však mení, je to, že nemecká armáda, kedysi považovaná za najprofesionálnejšiu na svete (a dodajme, ani im sa nepodarilo poraziť Rusov), sa teraz nachádza v situácii, keď z civilného dopravného kamióna zmizlo približne 20 000 nábojov. K incidentu došlo v skorých ranných hodinách utorok minulý týždeň. Munícia bola ukradnutá z prívesu, ktorý vodič kamiónu nechal cez noc na nestráženom parkovisku v priemyselnej zóne. Diletantstvo EÚ, ktorá si o sebe predstavuje veľmoc, by teraz bolo hodné komédie, keby z neho niektorí zloduchovia nechceli za každú cenu urobiť tragédiu.

Aby toto všetko mohlo zostať komédiou (alebo aspoň poučnou, nanajvýš otravnou a niekedy smutnou fraškou), snaží sa na tom pracovať maďarský premiér – v strašnom protivetre. (A prezident USA a pár ďalších zodpovedných politikov medzi duševne chorými.)

Národná obrana a vlastenectvo sú, samozrejme, posvätné pojmy

Desiatky tisíc ľudí podľahli zahraničným záujmom a kontinent sa opäť rúti do priepasti, zanechávajúc za sebou šťastné roky mieru.

Ukrajinci neumierajú ani za svoju vlastnú slobodu, ale za dávno predanú poľnohospodársku pôdu, nerastné bohatstvo, ku ktorému sa dostanú nadnárodné spoločnosti alebo ktovie kto ešte. Pravdepodobne z toho budú mať taký úžitok, že niektorí z tých šikovnejších chlapov odložia zopár zbraní, ktoré môžu o 5–10–20 rokov použiť na vylúpenie banky, zastrelenie nevítaného suseda, zorganizovanie gangu alebo zinscenovanie streľby v škole.

Nemecká mládež, na rozdiel od Remarqueovej generácie (možno práve preto, že knihu čítala alebo vedela, čo po nej nasleduje), ohlásila na 5. decembra školské štrajky a pouličné demonštrácie po celej krajine proti plánovanému zavedeniu povinnej vojenskej služby. Ani v Taliansku o nič také nežiadajú: 68 percent mladých ľudí hovorí „nie“ na otázku, či by sa pridali k armáde, ak by krajina začala vojnu, vyplýva z prieskumu, ktorý uskutočnil taliansky úrad zodpovedný za maloletých a mládež medzi 14–18-ročnými.

Podľa údajov 60,2 percenta chlapcov a 73,6 percenta dievčat odpovedalo, že by nechceli bojovať, ak by Taliansko išlo do vojny.

A zatiaľ čo samozvaní páni Európy by nás hnali do krvavej a nezmyselnej vojny s vonkajším nepriateľom, nepriateľ už teraz hryzie korene stromov vo vnútri. Tak ako sme prehrali prvú svetovú vojnu vo vnútrozemí vďaka dobre organizovaným „revolúciám“. Keď vidíme osud nemeckej munície, pýtame sa, ako sa dostane do Moskvy? Tentoraz by bolo lepšie ani sa na cestu nevydať…

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳   Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zrušiť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤️