Jarnú „vzburu huliakovcov“ zažehnal premiér Fico (SMER-SD) za cenu bolestných ústupkov voči SNS. Hlas-SD prišiel o dvoch poslancov, no napriek „štekom“ Samuela Migaľa vládna koalícia pokračuje ďalej. „Predčasné voľby“ tak zostali len v slovníku a snoch opozície. V pozadí však prebehli kroky, ktoré už na jar môžu čisto hypoteticky priniesť referendum, zistil portál Postoj. A to nie je všetko.
Diskusiu o možnosti skrátenia volebného obdobia referendom prekvapivo otvoril premiér Fico na straníckom podujatí v Deň boja za slobodu a demokraciu. Možnosť vyvolať predčasné voľby referendom označil v Nitre za povinnosť a dlh voči slovenskej verejnosti a odkázal ministrovi spravodlivosti, aby pripravil príslušnú legislatívu. Minister Boris Susko SMER-SD) sa podľa vlastných slov bude touto otázkou zaoberať.
Niektorí si ešte pri slove referendum spomíname na ďalší zo zbierky podrazov Jaroslava Naďa (Demokrati): v lete 2024 totiž práve jeho mimoparlamentná strana Demokrati začala so zberom podpisov na vypísanie referenda. Ledva rok po parlamentných voľbách, v ktorých pohorela a ostala pred parlamentnou bránou, v ňom žiadajú práve predčasné voľby. Ich snaha bola lživá a podvodná, lebo skrátiť volebné obdobie referendom je v rozpore s platnou Ústavou Slovenskej republiky. Preto mnohí ich aktivitu pustili z hlavy. Ale Naď nespí : V pondelok denník Postoj vypátral, že Demokrati sa blížia k cieľu: "Dosiahla totiž 300-tisíc z potrebných 350-tisíc podpisov a podľa vlastných slov by začiatkom budúceho roka mali mať zber ukončený."
Keď Demokrati spúšťali svoju petičnú akciu s príznačným názvom "Dosť bolo Fica", predseda strany Jaroslav Naď referendum označil za legitímny plán, ako ukončiť „obdobie temna.“ Otázky boli dokonca 3:
V minulosti sa už referendum o predčasných voľbách konalo v rokoch 2000 a 2004. V minulom volebnom období sa SMER až 2-krát pokúšal vyvolať referendum o predčasných voľbách. V máji 2021 petičiari prezidentke Čaputovej odovzdali vyše 585-tisíc podpisov, ktorá ale referendum nevyhlásila, ale dala podnet na ústavný súd, či je v súlade so slovenskou ústavou. V júli 2021 súd rozhodol rozhodol, že nie je. „Sporný predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, pretože so silou ústavného zákona by v jednom konkrétnom prípade obchádzal" ústavnú dĺžku volebného obdobia, uviedol vtedy predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan, kritizovali jeho aj prezidentku expremiéri Matovič, Fico aj Pellegrini.
V júni 2022 Smer ohlásil petičnú akciu na ďalšie referendum, Už v auguste do prezidentskej kancelárie odovzdali vyše 400-tisíc podpisov. Referendum navrhli s 2 otázkami: či má vláda podať demisiu, a druhú o úprave podmienok na skrátenie funkčného obdobia parlamentu.
Napriek tomu, že Ústavný súd v roku 2021 rozhodol, že referendum o skrátení volebného obdobia je neústavné a ústava sa v tejto téme odvtedy nezmenila, Demokrati trvajú na tom, že ich otázka je v poriadku. „Po konzultácii s ústavnými právnikmi považujeme všetky 3 otázky v referende za ústavné,“ vyjadrila sa pre Postoj hovorkyňa strany Martina Kakaščíková. „Formulácia otázok vychádza z aktuálneho textu ústavy a rovnako i rozhodovacej činnosti Ústavného súdu. Tieto skutočnosti vyplývajú z ústavy a rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý rovnako potvrdil právnu záväznosť referenda,“ dodala Kakaščíková.
"Ústava v roku 2021 výslovne neumožňovala a dodnes neumožňuje skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom, to znamená, že referendum o predčasných parlamentných voľbách je protiústavné,“ uzavrel ústavný právnik Giba. Podľa jeho kolegu Bujňáka formulácia prvej referendovej otázky Demokratov nerešpektuje závery z nálezov Ústavného súdu z rokov 2021 a 2022. Ak by sa však prezident Pellegrini na ústavný súd neobrátil a referendum so všetkými tromi otázkami by vyhlásil, referendum by bolo platné a úspešné, ukladalo by poslancom odhlasovať predčasné voľby. Podľa Dr. Bujňáka by to však pre nich nič neznamenalo: "Poslancov Národnej rady by ste k splneniu uznesenia nevedeli donútiť, ale nie preto, že platný výsledok referenda je systémovo nastavený zle, ale pre zvolenú formuláciu referendovej otázky v tomto konkrétnom prípade,“ uviedol Bujňák.
Situácia sa však bizarne zmenila: zmenu ústavy, ktorú vyžadujú právnici i premiér Fico, už v auguste do parlamentu potichu predložil Igor Matovič (OĽaNO). V utorok začína schôdza parlamentu, na ktorej teoreticky môže byť jeho návrh schválený v 1. čítaní a v januári aj v druhom. Kým naďovci dozbierajú chýbajúcich 50-tisíc podpisov, ústava môže byť teoreticky zmenená ako žiadali právnici - ale len ak sa nájde povestných 90 hlasov poslancov. Je skutočne šokujúce, že zrovna Matovič by takto išiel zachraňovať Naďovo referendum. A žeby si takto predstavoval naplnenie svojej výzvy premiér Fico je ešte šokujúcejšie.
Jaroslav Naď sa zjavne u Matoviča podučil marketingu, prameniacemu ešte z dôb zánovnej Sulíkovej SaS (Sloboda a solidarita). Tá v rokoch 2009 a 2010 zbierala podpisy pod referendum so šiestimi otázkami: zníženie počtu poslancov v parlamente, obmedzenie ceny vládnych limuzín a podobné prvoplánovky. Podpisy do Prezidentského paláca nakoniec odovzdala iba 3 dni pred voľbami (12. júna 2010). Referendum sa síce konalo v septembri a pre nízku účasť bolo neplatné, ale cieľ bol splnený: SaS sa dostala do parlamentu. A aj keď sa neskôr stala súčasťou vlády s ústavnou väčšinou, otázky z referenda sa ani nepokúsila presadiť. Demokrati sú si petičného efektu na poznateľnosť novej strany vedomí a pre stranu to zjavne mala byť šikovná kampaň pred riadnymi parlamentnými voľbami v roku 2027. Vystrelí motyka a dosiahnu aj zmenu ústavy a vypísanie referenda?
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️