Medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR a NKÚ vznikla spolupráca, v rámci ktorej budú v budúcom roku kontrolovať približne 5-10 percent registrovaných sociálnych podnikov. NKÚ bude v rámci nej preverovať, ako sú ministerstvom prijaté opatrenia implementované, ako na regionálnej úrovni, tak aj v rámci registrovaných sociálnych podnikov. Ministerstvo práce tiež avizuje novelu zákona o sociálnej ekonomike, cez ktorú by sa malo odstrániť zneužívanie sociálnych podnikov tak, aby sa nezlikvidovali tie, ktoré reálne zamestnávajú ľudí so zdravotným, či iným znevýhodnením. Návrh novely zákona predložil minister práce Erik Tomáš do medzirezortného pripomienkového konania.

Zmeny privítal aj Najvyšší kontrolný úrad. Okrem tejto inštitúcie na novele, ktorá by mohla platiť už od 1. januára sa spolupodieľala aj Aliancia za sociálnu ekonomiku. Novela prináša niekoľko zmien, ktoré sprísnia podmienky pre sociálne podniky. ZMOS žiada o rozdielny prístup ku komunálnym sociálnym podnikom, čo však minister práce odmieta. Podmienky podľa neho musia platiť pre každého. Minister tiež vysvetlil, ako sa znížia príspevky.

Nechcú „zabíjať“ sociálne podniky

Erik Tomáš ešte začiatkom mesiaca na tlačovej besede upozornil, že rezort uznáva potrebnosť takýchto podnikov pre ľudí, ktorí by si inak prácu hľadali márne. „NKÚ privítal zmeny, ktoré MPSVaR už presadilo do legislatívneho procesu,“  povedal Tomáš na tlačovej besede s tým, že novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch je pripravená na predloženie v skrátenom legislatívnom konaní. Účinnosť by tak mohla nadobudnúť účinnosť už 1. januára 2026. Novelu ministerstvo pripravilo okrem NKÚ aj v spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku. Jej súčasťou je viac, ako dve stovky sociálnych podnikov. Minister preto upozornil, že pripravované zmeny sú výsledkom dohody.

Čo mieni novela zaviesť

Sociálne podniky budú mať povinnosť integrovať zamestnanca na otvorený trh práce, prípadne ho u seba zamestnať bez vyrovnávacieho príspevku. Ak sa im to nepodarí, budú povinné vrátiť alikvotnú časť príspevku. Novela tiež zavádza tri mesiace trvajúce obdobie, počas ktorého sa bude môcť podnik rozhodnúť, či bude v budúcnosti spolupracovať so zamestnancom. Ďalším ustanovením novely je, ako dlho sa musí takto zamestnaný znevýhodnený človek po ukončení podpory udržať na trhu práce. V prípade ročného príspevku musí byť zamestnanec na trhu práce udržaný pol roka po skončení poberania príspevku. Ak je zamestnanec značne znevýhodnený, prípadne bude podnik poberať príspevok dva roky, musí zamestnanca udržať jeden rok. Pokiaľ sa tak nestane, podnik vráti pomernú časť príspevku. Ráta sa aj s výnimkou – po novom bude posudkový lekár úradu práce posudzovať ich schopnosť vykonávať konkrétnu pracovnú pozíciu a potrebu asistenta.

Čo na to ZMOS

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) by do novely rado zapracovalo rozdiel medzi sociálnymi podnikmi samospráv a ostatnými typmi. „Pri nastavovaní pravidiel sa musí zohľadniť ich verejná úloha, stabilita služieb pre obyvateľov a potreba udržať pracovné miesta pre znevýhodnených občanov v komunite. Sociálne podniky majú pre samosprávy zásadný sociálny, ekonomický aj komunitný význam,"  uviedol predseda ZMOS Jozef Božik. Zo 600 registrovaných sociálnych podnikov je viac, ako 160 komunálnycgh. Tie zabezpečujú verejnoprospešné služby, ktoré  sú dôležitým nástrojom integrácie znevýhodnených osôb na trhu práce. „Práve tieto komunálne sociálne podniky zamestnávajú tisícky znevýhodnených ľudí a pre obce zabezpečujú kľúčové verejnoprospešné služby, od odpadového hospodárstva po údržbu priestranstiev či sociálne služby pre obyvateľov,“   dodal Božik. Erik Tomáš však odmieta zvýhodňovanie komunálnych sociálnych podnikov – pravidlá musia platiť pre všetkých. „Bude to rovnaké pre všetkých. Chápem, že samosprávy si takto odľahčujú rozpočty cez sociálne podniky, ale pravidlá musia platiť pre všetkých,“  povedal v diskusii na JOJ24.

Ako sa znížia príspevky

Minister upozornil, že výška príspevkov sa v percentách nemení. Pri znevýhodnených zostáva 50 percent z celkovej ceny práce, pri zdravotne znevýhodnených 75 percent. To, čo sa mení, je  maximálny limit. Príspevok od štátu nepresiahne sumu minimálnej mzdy, teda 915 eur mesačne od roku 2026. „Zníženie príspevkov má svoju logiku. Ak by sme ponechali súčasný štedrejší režim, eurofondy určené na podporu sociálnych podnikov by sa minuli už v máji budúceho roka. Štát si v čase konsolidácie nemôže dovoliť ročne vynakladať 60 až 70 miliónov eur na tieto príspevky,“   upozornil Erik Tomáš. Novela tiež chce zabrániť špekulantom vyžívať systém Sociálny podnik preto po novom bude poberať vyrovnávací príspevok na toho istého zamestnanca len raz. Pokiaľ zamestnanec bude chcieť sociálny podnik, bude povinný mať minimálne šesťmesačnú restávku. Takisto nebude môcť popri práci v sociálnom podniku podnikať, prípadne mať aj iné zamestnanie. Kým doteraz platilo, že nový sociálny podnik musel naplniť kvótu znevýhodnených zamestnancov do jedného roka, novela prináša zmenu – lehota sa skracuje na štyri mesiace. Ak podnik do dvoch rokov nepoužije zisk zo svojej činnosti na sociálne účely, prepadne v prospech štátu. Zákon prináša aj zmeny vo verejnom obstarávaní. Erik Tomáš zdôraznil, že cieľom týchto opatrení nie je sociálne podniky likvidovať. Novela má za cieľ vyčistenie trhu a zachovanie len podnikov, ktoré reálne plnia svoj účel a pomáhajú znevýhodneným ľuďom.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳   Príspevok si môžete použiť na účet: SK: IBAN91 020 0000 0043 7373 6457 (uveďte poznámky, stačí zadať „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.   ❤️