Končí 5. rok po vypuknutí temnej kovidovej doby a stále nemáme odpovede na množstvo otázok medicínskych, ekonomických ani právnych. Jednou z ojedinelých lastovičiek je proces so statočným bojovníkom MUDr. Liptákom, ktorého obžalovali a súdili za údajné podnecovanie na proteste v decembri 2020. Súd ho oslobodil! Naznačil pri tom množstvo zásadných argumentov, ktoré mal uviesť v písomnom vyhotovení rozsudku. S oslobodeným MUDr. Liptákom sme naň doteraz nedočkavo čakali. Teraz nastal šok!
Pozorne sme sledovali proces s všeobecným lekárom MUDr. Liptákom, jedným z naodvážnejších bojovníkov za skutočnú záchranu svojich pacientov počas "pandémie" COVID. A nielen svojich. Za verejné vyjadrenia svojich lekárskych zistení a skúseností bol postavený pred súd za trestný čin podnecovania za verejný výrok v čase vyhláseného núdzového stavu v decembri 2020:
„Robme všetko naopak, ako žiadajú. Zhromažďujme sa, nenosme rúška, netestujme sa, nedajme sa zaočkovať vakcínou, keď nie je záruka jej bezpečnosti,“ vyzýval vtedy nerešpektovať nezdôvodnené opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19. Obhajca MUDr. Liptáka argumentoval, že považuje podanú obžalobu za nezákonnú, neúplnú a nedôvodnú.
Za silnej osobnej podpory verejnosti a po viacerých pojednávaniach napokon samosudkyňa JUDr. Iveta Willantová lekára 22. augusta oslobodila napriek mediálnym očakávaniam, že pôjde do väzenia. Ustála tlak a vyniesla zlomový rozsudok. Obrovské mlčanie bývalého mainstremu je toho dôkazom. Do 30 pracovných dní mal byť rozsudok vypracovaný písomne a doručený. Dodnes sa tak nestalo - možno bude doručený v pondelok. Šokoval nás preto aktuálny článok v médiách.
"O sprístupnenie anonymizovaného znenia rozsudku (vrátane odôvodnenia) vyhláseného na Mestskom súde Bratislava I v trestnej veci obžalovaného MUDr. Petra Liptáka – pre prečin podnecovania, skutok súvisiaci s verejným zhromaždením v decembri 2020 – sme požiadali Mestský súd Bratislava I podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. V ďalšom texte vychádzame z odpovede na našu infožiadosť, ktorej prílohou bolo anonymizované rozhodnutie v danej veci," pochválili sa Hlavné správy svojím úlovkom. Je nepochopiteľné, že médiá majú rozsudok skôr ako dotknutý účastník súdneho konania.
Keďže text rozsudku ešte nemáme k dispozícii, vyberáme najzásadnejšie postrehy z rozsiahlej analýzy HS: "V odôvodnení sudkyňa otvorila oveľa zásadnejšiu otázku: či mal Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) vôbec právomoc nariaďovať také opatrenia, ktoré zasiahli do základných práv občanov," na čo sme odpovedali už po vyhlásení rozsudku tu:
Vláda podľa HS mešká s revíziou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (355/2007 Z. z.), do ktorého bolo počas pandémie vsunutých množstvo ad hoc ustanovení. Tie umožňovali ÚVZ vydávať vyhlášky, ktoré obchádzali parlament a zasahovali do základných práv občanov bez riadneho legislatívneho procesu.
„Z obžaloby ani zo záverečného prednesu sa súd právne úvahy, ktoré ho viedli k podaniu obžaloby, nedozvedel… absentuje konkrétne označenie vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 29.10.2020,“ cituje HS z rozsudku a pripomína: "V ten deň pritom ÚVZ vydal 5 rôznych vyhlášok, pričom každá mala inú účinnosť a obsah. Ani prokuratúra nevedela, na ktorú sa obžaloba presne odvoláva. Právna neistota, ktorú Mikasove (predseda ÚVZ - hlavný hygienik - pozn. vr) vyhlášky vyvolali, zasiahla naplno do života ľudí.
Mnohí občania prišli o prácu len preto, že odmietli testovanie alebo očkovanie, hoci právny základ týchto povinností bol sporný. Podnikatelia museli z večera do rána zatvárať svoje prevádzky a pripravili tak seba i svoje rodiny o živobytie. A napokon aj samotní policajti a sudcovia sa ocitli v právnom vákuu – mali vymáhať opatrenia, ktorých zákonnosť bola prinajmenšom pochybná. Súd preto nepriamo upozornil, že ak štát koná mimo zákona, nemožno občana trestať za to, že sa jeho nezákonným nariadeniam nepodvolí," tvrdia HS.
"Kľúčová časť rozsudku sa opiera o samotnú Ústavu Slovenskej republiky, ktorú súd označil za základný zákon najvyššej právnej sily," píšu HS a citujú: „Na základe Ústavy možno občanom ukladať povinnosti okrem iného zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, pri obmedzovaní ktorých sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“ Z tejto vety súd vyvodil zásadný záver – vždy je potrebné skúmať, ktorý orgán rozhoduje a na základe akého zákona, pretože len zákon určuje, či má orgán na zásah do práv občanov vôbec právomoc.
"Podľa súdu ÚVZ mohol len navrhovať režimové opatrenia príslušným orgánom, NIE ich plošne vydávať ako všeobecne záväzné príkazy. Sudkyňa preto upozornila, že ustanovenie § 12 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, na ktoré sa štát počas pandémie odvolával, sa týka len ochrany Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení – nie ich šírenia, ak už na území krajiny existujú: "Ak je choroba už v Slovenskej republike prítomná, ochrana pred zavlečením je bezpredmetná. Preto nemožno právo nariadiť nosiť rúško podriadiť ani pod toto ustanovenie.“
Z toho vyplýva logický záver, ktorý je podľa právnikov prelomový: ak právny základ pre povinnosť neexistuje, nemožno ani uložiť pokutu za jej porušenie. Súd preto konštatoval: „Aby bola uložená pokuta za nedodržanie tohto opatrenia, musela by byť uložená v súlade so zákonom. Keďže tomu tak nebolo, rozhodnutie o jej uložení by malo byť zrušené." Podľa HS tento výklad ide ďaleko za hranice konkrétneho prípadu. Je to zásadný precedens, ktorý potvrdzuje, že štát počas pandémie prekročil svoje právomoci a porušil princíp právnej istoty.“ Opúšťame ďalšie úvahy HS i rozsudok, ktorý, nanešťastie, ešte stále nie je právoplatný, lebo prokurátor sa odvolal. Upozorňujeme však opäť na aktuálny presah rozsudku, ktorý môže zaúradovať už o pár dní v parlamente:
Vládna koalícia pod neustálym tlakom svojich sčítaných voličov po voľbách pripravila aspoň vlažný zákon na odpustenie pokút za niektoré priestupky za nedodržiavanie protipandemických vyhláškových opatrení ÚVZ: Pod názvom "kovidové amnestie" ich horko-ťažko schválila v parlamente. Narazili však na prezidenta Pellegriniho, ktorý zákon vetoval a v máji vrátil parlamentu, aby zákon zúžil len na odpustenie nedoplatkov za nútený karanténny pobyt. Pokuty za rúška ostávajú!
Poslanci Hlasu však od mája odmietajú znovu hlasovať aj za tieto kozmetické amnestie, aby prezidentovo veto prelomili. Na jeho prelomenie treba 76 hlasov, ktoré vláda bez HLASu nemá. Opozícia, ktorá opatrenia ukladala proti sebe hlasovať samozrejme nebude. Preto sa hlasovanie odložilo "po prázdninách" až na september a potom na aktuálnu schôdzu ako bod 70. Prečo poslanci HLASu nechcú ísť proti Pelelgrinimu, ktorý vraj už nie je ich ? Vysvetlia nám svoj postoj? Zmenia ho podľa citovanej najnovšej právnej situácie? Budeme zas aj pri tom.
Vyhlášky ÚVZ sa stali nástrojom teroru. A svojimi následkami sú dodnes! V parlamentných kuloároch sa už šepká, že JUDr. Harabin mal pred rokmi (zas) pravdu: nestačí odpustiť nezákonné pokuty, ale štát by mal opraviť základ: nezákonné právne akty ako vyhlášky vyhlásiť za nulitné, teda neexistujúce. Tým by zanikli aj všetky ďalšie nezákonnosti, z nich odvodené:
Už stará rímska zásada, ktorá je fundamentálnym princípom nášho právneho systému, učí, že z neprávosti nemôže vzniknúť právo! Ex iniuria ius non oritur. Navyše dnes už vieme, že nariadenie nosiť povinne rúška v súvislosti so snahou zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19 nebolo vedecké zdravotné opatrenie! Od 18. apríla to verejne potvrdzuje aj Biely dom, čo by mal konečne akceptovať aj prezident SR.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤