Iste ste zachytili z médií, že rómski žiaci z Malého Slivníka pri Prešove sa po 4 mesiacoch bez učiteľov konečne posadia do školských lavíc a dodatočne tak otvoria školský rok. Vlastne najprv sa posadia do segregovaného štátneho školského autobusu, ktorý ich bude rozvážať po prešovských školách. Prečo vlastne vznikla táto zložitá situácia vypátral portál Postoj.
Takmer 40 detí zo Slivníka navštevovalo do minulého školského roka školu v susednej obci Terňa. Košická mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva ale pred rokmi podala antidiskriminačnú verejnú žalobu, že dedinská škola nevyučovala inkluzívne a rómski žiaci boli v segregovaných triedach.
„Najvyšší súd Slovenskej republiky aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva opakovane zdôrazňujú, že vzdelávanie rómskych detí v etnicky homogénnej škole predstavuje porušenie zásady rovnakého zaobchádzania," šermuje advokátka mimovládky Vanda Durbáková bruselskými zbraňami. "Ani čisto rómska škola nie je v súlade s vnútroštátnou legislatívou ani s medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ochrany pred diskrimináciou a práva na rovný prístup k vzdelaniu“.
Súd následne rozhodol, že už nemôžu byť koncentrované na jednom mieste. Prešovský regionálny úrad školskej správy preto zrušil spoločný obvod s Terňou. Rodičom sa nepodarilo umiestniť deti ani v okolitých obciach, takže deti následne zostali aj po prázdninách od septembra bez školy. V domácej výučbe bez učiteľov mali doma vylĺňať pracovné listy. Po týždňoch situácia začala byť neúnosná - pre všetkých.
Starosta Slivníka Javorský, ktorý je vo funkcii 4 volebné obdobia, sa však s antidiskriminačnou žalobou nestotožňuje. Myslí si, že Rómom urobila zle. „Poprosil by som ich, aby prišli k rodičom a spýtali sa, či im pomohli,“ hovorí na adresu snaživej mimovládky. Dodáva, že rodičia sa nikdy na segregáciu nesťažovali, vyhovovalo im, že ich deti chodia do blízkej školy.
Ozvalo sa občianske združenie Dajme deťom hlas, ktoré upozornilo, že dochádza k porušovaniu ich práva na vzdelávanie. Aj hovorca ombudsmana v správe TASR upozornil, že „desegregácia sa nemôže uskutočňovať spôsobmi, ktoré deti fakticky vylučujú z riadneho vzdelávania“.
Rozdelené budú napokon do piatich prešovských škôl. Rezort školstva potvrdil, že školákom po prestupe pomôže: „Bude zabezpečený školský autobus a asistenti, ktorí budú deti bezpečne sprevádzať do školy aj späť a pomáhať im.“ Ministerstvo sľubuje, že poskytne aj priamu podporu na ich dopravu, ale i adaptáciu na nové školské prostredie. Rodičom takéto riešenie nevyhovuje: deti stratili samostatnosť a v prípade náhleho ochorenia či úrazu ich nemajú ako zo školy vyzdvihnúť.
Košická mimovládka, ktorá zažalovala Terňu, tak urobila aj v roku 2015 v Starej Ľubovni. Okresný aj krajský súd najprv jej verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona, zamietol. Najvyšší súd mal však iný názor a súhlasil s tým, že štát ani mesto nezabránili diskriminácii rómskych detí. Poradňa pre občianske a ľudské práva označila rozsudok za prelomový a použila ho v Terni. Na východnom Slovensku je mnoho ďalších malých obcí so školami, v ktorých sa koncentrujú prevažne rómske deti, a teoreticky by mohli byť všetky žalovateľné pre segregáciu. Kto zastaví zlomyseľnú mimovládku, ktorá ubližuje deťom, rodičom i učiteľom?
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤