Nemecko muselo uznať, že Poľsko nie je ochotné vydať Ukrajinca podozrivého z účasti na bombovom útoku na plynovod Nord Stream. Podľa Poľska bol tento bombový útok vykonaný v jeho záujme. Aha, teroristické činy zostávajú nepotrestané, ak sú vykonané v záujme krajiny EÚ, zamýšľa sa na portáli Bruselssignal Stefano di Lorenzo.

V priebehu niekoľkých dní zasiahla ropnú infraštruktúru v krajinách EÚ séria výbuchov a požiarov. Všetky tieto zariadenia spracovávali ropu z Ruska. Napríklad v noci 20. októbra vypukol požiar vo  veľkej ropnej rafinérii skupiny MOL v maďarskom Százhalombate. Plamene osvetlili nočnú oblohu nad jedným z najdôležitejších spracovateľských zariadení v regióne. Požiar vypukol po výbuchu; našťastie sa nikto nezranil a požiar sa podarilo dostať pod kontrolu.

Širší kontext udalosti

Maďarsko zostáva jedným z mála členských štátov EÚ, ktoré sú stále do značnej miery závislé od ruskej ropy dodávanej ropovodom Družba. Tento ropovod vedie cez ukrajinské územie a v posledných rokoch zostal v prevádzke napriek vojne.

Na prvý pohľad incident v Százhalombate možno vyzerá, ako typické priemyselné riziko: masívne zariadenia pracujúce pod vysokým tlakom a teplotami, prchavé uhľovodíkové výpary a neustále riziko ľudskej alebo mechanickej chyby. Načasovanie a takmer súčasný výbuch v rafinérii v Rumunsku, ktorá spracováva aj ruskú ropu, však potenciálne premieňajú to, čo mohlo byť „normálnou“ priemyselnou haváriou, na veľkú geopolitickú udalosť.

Jedna nehoda za druhou

V Rumunsku došlo v pondelok k výbuchu v rafinérii LUKOIL Petrotel  v Ploješti, ktorú vlastní ruská spoločnosť LUKOIL. Vážne zranenie utrpel jeden pracovník. O dva dni neskôr sa objavila správa o požiari v rafinérii neďaleko Bratislavy na Slovensku, ktorá spracováva aj ruskú ropu prostredníctvom ropovodu Družba, hoci táto správa bola neskôr popretá. Frekvencia týchto incidentov – v priebehu niekoľkých dní, v krajinách, ktoré majú úzke energetické väzby s Ruskom, a v zariadeniach, ktoré spracovávajú tú istú ropu dodávanú ropovodom naznačuje, že by mohlo ísť o koordinovanú kampaň.

Maďarská rafinéria spracováva približne 40 percent svojej ropnej potreby z Ruska prostredníctvom ropovodu Družba. Tento ropovod je v prevádzke od roku 1964, keď bolo Maďarsko ešte oficiálne súčasťou takzvaného sovietskeho bloku a Varšavskej zmluvy. Rumunská rafinéria bola  mimo prevádzky kvôli plánovanej údržbe . Úradníci zdôraznili, že sa zvažuje možnosť ľudskej chyby, technických porúch alebo organizovaných akcií.

Preteky v odpájaní sa Slovensko a Maďarsko odmietli

Začiatok najnovšej fázy vojny na Ukrajine v roku 2022 spustil v rámci Európskej únie naliehavé preteky o zníženie závislosti od ruských energií. Maďarsko a Slovensko sa však úplnej adaptácii bránili alebo ju odkladali, takže ropovod Družba zostal v prevádzke a ruská ropa naďalej prúdila ich ropovodmi. V posledných rokoch sú ukrajinské útoky na ropovod, ktorý vedie cez ukrajinské územie, čoraz častejšie. Keď bola začiatkom tohto roka prevádzka ropovodu Družba dočasne prerušená po útoku na ruskú čerpaciu stanicu, Maďarsko a Slovensko okamžite vyjadrili obavy z nedostatku ropy a negatívnych regionálnych dôsledkov.

Energetická štruktúra ako samostatné bojisko

Od roku 2022 sa energetická infraštruktúra stala samostatným bojiskom. Národné štáty a neštátni aktéri sa snažia pripraviť Rusko o jeho príjmy tým, že sa zameriavajú na jeho exportné stroje. Patria sem, samozrejme, aj dramatické explózie plynovodov Nord Stream v septembri 2022, keď podvodné explózie zničili infraštruktúru v Baltskom mori.

Poďakovanie USA Sikorski vymazal

Bolo veľmi pozoruhodné, že v prvých hodinách a dňoch po útoku západní politici a médiá takmer jednomyseľne obvinili Rusko, a to úplne absurdným spôsobom, zo zničenia vlastnej infraštruktúry. Výnimkou bol Radoslaw Sikorski, ktorý mal v tom čase osemročnú dovolenku z funkcie poľského ministra zahraničných vecí, ktorú opustil v roku 2014 a obnovil ju v roku 2023. Niekoľko hodín po útoku na Nord Stream zverejnil Radoslaw Sikorski, teraz opäť šéf poľskej diplomacie, na portáli X fotografiu poškodenej oblasti, čo je najväčší prípad priemyselnej sabotáže v histórii, a dosť nediplomatickým spôsobom to okomentoval:  „Ďakujem, USA.“ Sikorski neskôr svoj tweet vymazal. USA sa skutočne predtým vehementne postavili proti výstavbe Nord Streamu, pretože tieto plynovody by spojili Rusko priamo s Nemeckom cez medzinárodné vody Baltského mora, čím by sa obišlo Poľsko a Ukrajina.

Spolitizované vyšetrovanie

Vyšetrovanie Nord Stream sa vlečie od roku 2022 bez toho, aby prinieslo akékoľvek hmatateľné výsledky. Vyšetrovatelia vo viacerých krajinách sa odvtedy snažia premeniť stopy na verejné odsúdenie, čomu bránia jurisdikčné medzery, utajované informácie a chúlostivé prepojenie priemyslu, armády a geopolitika. Nástroje na určenie zodpovednosti existujú, ale nástroje na presadzovanie právnych dôsledkov sú spolitizované. Výsledkom je prostredie, v ktorom niektorí aktéri môžu dospieť k záveru, že je prijateľné zaútočiť na určitú kritickú infraštruktúru bez toho, aby čelili dôsledkom.

Sága Nord Stream zostáva symbolická. Nemecká prokuratúra začala vyšetrovania a identifikovala podozrivých. Žiadne konkrétne trestné stíhanie ale nezačalo. To vyvoláva otázku: Chce Nemecko (a Európa) skutočne riadne vyšetriť prípad Nord Stream? Alebo sa z geopolitických dôvodov boja, že skutočných vinníkov budú brať na zodpovednosť?

Zatiaľ čo v Nemecku prebieha vyšetrovanie, iné krajiny otvorene vyhlasujú, že nemajú záujem prispieť k vyriešeniu prípadu. Pred týždňom  poľský premiér Donald Tusk, ktorý bol v Poľsku vždy považovaný za priateľa Nemecka, napísal na sieti X: „Poľský súd odmietol vydať do Nemecka ukrajinského občana podozrivého z vyhodenia do vzduchu plynovodu Nord Stream 2 a prepustil ho z väzby. A oprávnene. Prípad je uzavretý.“

Poľsko nevydá podozrivého, ktorého obvinila nemecká prokuratúra, ukrajinského občana zatknutého vo Varšave.  Podľa Tuska to nie je v poľskom záujme. Čo to znamená, nie je jasné. Podľa tejto logiky by údajné národné záujmy Poľska museli byť uprednostnené pred normami medzinárodnej trestnej jurisdikcie. O niekoľko dní skôr Tusk  urobil ďalšie otvorené hodnotenie: „Problém s Nord Streamom 2 nie je v tom, že bol vyhodený do vzduchu. Problém je v tom, že bol postavený.“

Sikorskému sa nepáči maďarská kritika postoja Poľska. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó  obvinil Poľsko z „vopred schvaľovania teroristických útokov v Európe“. „Nie, Péter. Ak zahraničný agresor bombarduje vašu krajinu, je zo zákona prípustné odvetiť sabotážou agresorovej schopnosti financovať vojnu. To sa nazýva sebaobrana,“ odpovedal Sikorski. Zamlčal ale, že ukrajinská sebaobrana prebehla aj na území štátov EÚ a na ich infraštruktúre.

Energetická politika a suverenita Maďarska 

Maďarsko trvá na tom, že jeho energetická politika je otázkou národnej suverenity a bezpečnosti. Podľa nedávnych správ bude Maďarsko v roku 2025 stále dovážať 70 percent svojho zemného plynu a 90 percent svojej ropy z Ruska.

Maďarsko presadzuje voči Moskve relatívne zmierlivú zahraničnú politiku, pričom často uprednostňuje diplomaciu pred konfrontáciou. EÚ, NATO a Ukrajina medzitým obviňujú Budapešť z udržiavania vzťahov, ktoré podkopávajú európsku súdržnosť.

Ukrajina má strategický záujem na oslabení ruskej infraštruktúry pre vývoz palív. Logika je taká, že každý barel, ktorý Rusko nedokáže predať alebo spracovať, znižuje jeho príjmy pre vojnové úsilie. Maďarsko je závislé od ruských energií a citlivo reaguje, keď sú ohrozené jeho dodávky alebo suverenita. Európska únia sa medzitým snaží preukázať geopolitickú jednotu a rozhodnú podporu Ukrajine, čo považuje za dôležitejší cieľ ako národné záujmy niektorých svojich vlastných členských štátov.

Koncom septembra 2025 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj verejne obvinil Maďarsko z vykonávania cezhraničných prieskumných letov dronov a označil správanie Maďarska za „nebezpečné“. Budapešť tieto obvinenia rázne odmietla a obhajovala svoju energetickú politiku.

Skutočnosť, že Maďarsko a Rumunsko zažili v priebehu niekoľkých hodín vážne nehody alebo požiare – v oboch prípadoch na miestach spracovania ruskej ropy – vyvoláva otázku: Sme svedkami sabotážnej kampane „kvapka po kvapke“ alebo série náhod? A ak ide o sabotáž, kto za ňou stojí? Zjavný podozrivý?

Podnikne Európa nejaké kroky?

Napriek všetkým diskusiám o energetickej bezpečnosti zostáva inštitucionálna reakcia Európy nejasná. Na jednej strane sa EÚ zaviazala k postupnému ukončeniu dovozu ruskej ropy, plynu a uhlia do roku 2027 podľa súčasných návrhov. Maďarsko a Slovensko, ktoré majú úzke väzby s Ruskom, sú z tejto povinnosti krátkodobo oslobodené –  EÚ sa však vyhráža obchádzaním svojho potenciálneho veta. Na druhej strane sa zdá, že Európa dosiahla hranicu zodpovednosti za sabotáže. Infraštruktúra môže byť zničená alebo spálená; ak chýba politická vôľa vyšetrovať a stíhať, odstrašujúci účinok sa znižuje. Ak Európa nie je schopná účinne vyšetriť incidenty, určiť motívy, identifikovať páchateľov a brať ich na zodpovednosť, ukáže svetu, že jej chýba vlastná geopolitická moc a že ju môžu zneužiť odvážnejší a bezohľadnejší aktéri.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳  Príspevok si môžete nainštalovať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní.  ❤