Summit európskych lídrov sa koná uprostred vnútorných rozporov, únavy z vojny a čoraz skeptickejších občanov voči ideologickému a ekonomickému odklonu bloku, píše portál European Conservative.
Hlavy štátov a vlád 27 krajín Európskej únie sa stretávajú tento štvrtok a piatok v Bruseli na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa vyznačuje naliehavosťou. Vojna na Ukrajine, hospodárska stagnácia, migračné napätie a rastúce sociálne nepokoje v členských štátoch vytvorili kontext, v ktorom sa Brusel snaží presadzovať jednotu, a to aj napriek tomu, že vnútorné rozdiely sa stupňujú.
Predseda Európskej rady António Costa otvoril zasadnutie vo štvrtok ráno spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a zdôraznil, že „naším spoločným cieľom zostáva spravodlivý a trvalý mier pre Ukrajinu“. Costa trval na tom, že finančná, vojenská a diplomatická podpora sa musí zachovať „tak dlho, ako to bude potrebné“, čo je postoj, ktorý niektoré vlády na východe považujú za nedostatočný, zatiaľ čo iné – napríklad Maďarsko a Slovensko – ho považujú za nadmerný vzhľadom na súčasnú vnútornú krízu.
Niet pochýb o tom, že debata o Ukrajine je na vrchole programu a takmer ho monopolizuje. Dvadsaťsedmička bude diskutovať o použití zmrazených ruských aktív na financovanie obnovy krajiny a o spôsoboch poskytovania európskej vojenskej pomoci. Komisia sa snaží zabezpečiť stabilný mechanizmus financovania na rok 2026, ale niekoľko členských štátov sa obáva, že trpezlivosť ich občanov sa s pokračujúcim konfliktom vyčerpáva.
Na okraj summitu uskutoční Zelenskyj ďalšie bilaterálne stretnutia s kľúčovými lídrami s cieľom urýchliť dodávky zbraní a zabezpečiť tok finančných prostriedkov pred zimou, ktorá bude pre Ukrajincov náročná.
Rada tiež preskúma pokrok v oblasti európskej obrany. Preskúmané budú spoločné programy výroby munície, projekty priemyselnej spolupráce a koordinačné mechanizmy proti hybridným hrozbám. Brusel chce dokázať, že Európa si dokáže udržať vlastnú bezpečnosť bez toho, aby bola úplne závislá od Spojených štátov.
Zdá sa to však mimoriadne ťažké – z dvoch dôvodov. Prvým je nedostatok kapacít v európskych priemyselných odvetviach. Zdroje tvrdia, že výrobný reťazec je už teraz nasýtený na roky dopredu a jeho rozšírenie v rámci súčasného systému je prakticky nemožné, najmä v leteckom a kozmickom sektore.
Druhým dôvodom je, že Spojené štáty vyvíjajú tlak na Európu, aby zvýšila investície do vlastného zbrojárskeho priemyslu, čím zabezpečujú, aby Washington zostal jedným z hlavných dodávateľov NATO a Ukrajiny.
Zároveň sa do centra diskusie vracia migračná kríza. Európski lídri sa pokúsia urýchliť implementáciu nového migračného paktu, posilniť vonkajšie hranice a zvýšiť počet návratov osôb bez práva na azyl. Taliansko a Grécko volajú po väčšej finančnej solidarite, zatiaľ čo severské krajiny požadujú hmatateľné výsledky pri kontrole nelegálnych trás.
EÚ sa medzitým snaží udržať si konkurencieschopnosť voči Spojeným štátom a Číne uprostred súbežnej zelenej a digitálnej transformácie – čo je čoraz krehkejšia rovnováha, varujú všetci odborníci. Lídri budú diskutovať o opatreniach na zjednodušenie predpisov, zlepšenie prístupu k financovaniu a podporu priemyselných inovácií.
Napätie medzi cieľmi v oblasti klímy a obranou tradičných sektorov – ako je automobilový a energetický priemysel – však naďalej rozdeľuje členské štáty. Dokonca aj automobilový priemysel sa stal muníciou v sporoch medzi krajinami EÚ.
Slovami Antónia Costu: „Európa musí ukázať, že dokáže konať jednotne a efektívne.“ Atmosféra v Bruseli však odhaľuje zmes opatrnosti a únavy. Konsenzus o Ukrajine už nie je automatický, migračná politika naďalej vyvoláva trenice a sociálny tlak vo viacerých krajinách sťažuje prijatie akéhokoľvek ambiciózneho hospodárskeho alebo klimatického záväzku.
Na konci summitu sa očakáva spoločné vyhlásenie, ktoré potvrdí podporu Kyjeva, vôľu posilniť európsku obranu a potrebu zmierniť sociálnu záťaž pre európskych občanov. Ako sa však v Bruseli stáva čoraz častejšie, úspech sa bude merať menej slovami ako skôr schopnosťou premeniť ich na činy. Bruselským argumentom už verí len máloktorý z vonkajších inštitucionálnych kruhov.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤