Nadáciu otvorenej spoločnosti (NOS) tu zrejme netreba nikomu predstavovať: zlopovestný miliardár Soros cez ňu financuje a riadi množstvo svojich filiálok. Prekvapilo ma, že okrem toho máme na Slovensku aj Otvorenú akadémiu. Tú ale platíme my sami ako prílepok nedávno preslávenej Slovenskej akadámie viad (SAV). Pred pár dňami predstavili plod svojej práce: brožúru „Ako jazykom (ne)ubližujeme.“ Akoby ju sama Sorosova nadácia splodila.
Prvý dojem neklame. Sám predseda SAV prof. Šajgalík uvádza: "Ambíciou Otvorenej akadémie je poskytnúť expertné poznatky, informácie a riešenia tém a problémov na báze multidisciplinárnych vedeckých výskumov pre širokú verejnosť, ale aj pre potreby decíznej sféry (rozumej vládu a parlament - pozn. vr ).
Okrem toho má ambíciu popularizovať vedecké výsledky dosiahnuté v jednotlivých ústavoch a centrách SAV a tým nielen zlepšovať verejný obraz našej najväčšej výskumnej inštitúcie, ale predovšetkým vnášať do spoločnosti prvky racionálneho myslenia. V centre činnosti Otvorenej akadémie je teda aktívna účasť SAV na celoslovenských a celoeurópskych popularizačných aktivitách a akciách ako aj vytváranie a rozvíjanie tém zameraných na disemináciu (výsev - pozn. vr) vedeckých výsledkov a ich vplyvu na verejný diskurz o témach, ktoré zaujímajú spoločnosť," prezrádza dobromyseľne šéf. "Chcem vyjadriť presvedčenie, že hoci je program Otvorená akadémia výlučným projektom Slovenskej akadémie vied, bude prínosom pre celú spoločnosť. Prostredníctvom neho sa môžeme navzájom lepšie spoznať, uvedomiť si, čo naši vedci robia a zároveň sa presvedčiť o užitočnosti ich výskumov," trafil klinec po hlavičke. Táto brožúra naozaj otvorí oči mnohým daňovým poplatníkom a rodičom, kto a ako usmerňuje spoločnosť a načo bola potrebná Hrádza proti progresivizmu. Je len úplnou čerešničkou, že 5 mesiacov potom, čo predsedu Šajgalíka nahradil jeho odchovanec Venhart, web SAV ešte nie je aktualizovaný, hoci na to zamestnáva niekoľkých.
"„Na Slovensku po slovensky!“ – veta, ktorá sa kedysi ozvala pri útoku na Hedvigu Malinovú, sa stala symbolom toho, že aj slová dokážu ublížiť. Nová brožúra z cyklu Otvorenej akadémie Ako jazykom (ne)ubližujeme upozorňuje, že ubližovať môžeme aj takým ‚neviditeľným‘ nástrojom, ako je jazyk," informuje oficiálna hovorkyňa "apolitickej" SAV Monika Tináková. "Brožúra je príspevkom k diskusii o budovaní občianskej spoločnosti a návodom, ako môžeme sami prispieť k znižovaniu nerovnosti v spoločnosti," nedokáže zaprieť šorošovský newspeak.
Formálna stránka naplno odhaľuje orientáciu a vierovyznanie kolektívu tvorcov. "Ako rozumiete slovnému spojeniu materská dovolenka? Čo si však pod tým predstavíte? Tu sa už budú predstavy čitateľstva zaiste rôzniť v závislosti od životného príbehu konkrétneho človeka," papagájujú slovník progresívcov. Inokedy dôsledne vypíšu obe pohlavia: "Výskumy naznačujú, že verejnosť je menej citlivá na nenávistné prejavy než odborníci a odborníčky, ktorí tieto prejavy vnímajú s väčšou intenzitou."
Podľa editorky publikácie Jaroslavy Rusinkovej z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. (JÚĽŠ SAV) môžu byť cieľom "jazykovej diskriminácie" nielen používatelia cudzích alebo menšinových jazykov a dialektov, ale aj ľudia s rečovými chybami. Pripomína, že ako „členovia jednej spoločnosti, ktorá nie je jednoliata, ale rôznorodá, máme zodpovednosť za to, čo sa v jazyku ustáli, pretože to môže byť to posledné, čo počuje obeť pred útokom.” Zafixovaná je na spomínaný politický útok na Maďarku Malinovú z roku 2006, ktorý použila ako predmostie k šokujúcemu národnostnému odhaleniu.
„V slovenskej spoločnosti pretrváva presvedčenie o úzkom vzťahu jazyka a národa, čo sa prakticky ukazuje v jazykovej politike štátu," zosmiešňuje autorka postavenie slovenčiny. Ktorý z národov sveta sa nedefinuje prostredníctvom svojho jazyka? Odkedy jazyk nie je jedným zo 4 určujúcich znakov národa? Aj Ukrajinci sú len "presvedčení" o význame ukrajinčiny pre svoj národ? Len ich jazyk je skutočne národotvorný, z čoho pramenia aj ich územné nároky? Pokračuje: "Na Slovensku sa jazyková politika vykonáva v zmysle zákona o štátnom jazyku, v ktorom sa v úvode konštatuje, že sa na ňom uzniesla „Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo skutočnosti, že slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa, najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva a výrazom suverenity Slovenskej republiky aj všeobecným dorozumievacím prostriedkom jej občanov." Čo na tom nie je pravda? Čo z toho nie je chrbticou iných národov a štátov?
"Provokačne potom vyznieva hypotéza, že už samotná existencia tzv. jazykového zákona, ktorý definuje jazyk ako znak národa a ako hlavný komunikačný prostriedok, je faktorom, ktorý vplýva na existenciu a podporu jazykovej diskriminácie," rozvíja svoje progresívne konštrukty zamestnankyňa SAV. "Jazykový zákon vytvára prostredie výslovne protežujúce slovenský jazyk," pokračuje vedkyňa, ktorá ešte nepostrehla jazykové zlepšováky na Ukrajine po roku 2014, ktoré pomohli podpáliť vojnu a masakrovanie ruskojazyčného obyvateľstva na Ukrajine. Upozorňuje, že máme aj iné zákony, napr. zákon o používaní jazykov národnostných menšín či antidiskriminačný zákon. "Dosiaľ však vo väčšine situácií, keď dochádza ku konfliktu zákonov, „vyhráva“ práve zákon o štátnom jazyku, čo potvrdil aj ústavný súd na základe hodnotenia benátskej komisie v roku 2010," narieka autorka. Je to v nejakom štáte inak? Už neplatí vari ani definícia "demokracie"?
"Čo to vlastne tými slovami robíme, keď komunikujeme? Čo s naším jazykom robí propaganda?" predstavujú svoju propagandistickú publikáciu autori SAV: „Pochopenie, že významy slov sú závislé od kontextu a individuálnej perspektívy, nám pomáha v odhaľovaní nežiaducich vplyvov manipulácie,” objasňuje vo svojej kapitole R. Soóky (JÚĽŠ SAV), pričom vysvetľuje, že slovné spojenie liberálny fašizmus vôbec nepovažuje za nelogický paškvíl. Napodiv nie "Lebo Fico", ale "Lebo Kotleba".
"Liberalizmus je vykreslený ako import zo Západu, ktorý ho presadzuje prostredníctvom Európskej únie a mimovládnych organizácií. Tie zohrávajú kľúčovú úlohu pri obrane genderovej ideológie a homosexuality. Západ je zároveň spájaný s NATO, ktoré je vnímané ako zásadná opozícia voči slovenským záujmom, najmä vo vzťahu k Rusku. Európska únia je navyše vykreslená ako tá, ktorá pozýva migrantov do Európy vrátane moslimov, ktorí ohrozujú kresťanstvo," šokuje Soóky. Ktorý z citovaných atribútov nie je pravdivý? Tlačí nám sem gender vari V4? ALebo Ruská federácia, ktorá už zakázala jeho verejnú propagáciu? "Z pohľadu človeka, ktorý bol vystavený podobnej propagande, sa slovné spojenie liberálny fašizmus zrazu stáva oveľa zrozumiteľnejším," nálepkuje bohorovne Soók.
"Vplyv na jazykové svety ľudí sa v propagande nezaobíde bez šírenia dezinformácií, ktoré napomáhajú vykresľovať realitu tak, aby zodpovedala jej naratívu," priznáva autor. "Vo výsledku sa táto manipulatívna komunikácia odráža v diskriminačných prejavoch voči istým skupinám obyvateľstva. Vo svojej komunikácii tak napr. členovia strany ĽS NS opakovane pomenúvali osoby z rómskej minority slovnými spojeniami ako cigánski extrémisti, osadníci, neprispôsobiví, cigánsky teror, cigánski paraziti, asociáli. Pokúšali sa nimi navodiť predstavu, že rómsku minoritu tvorí jednoliata homogénna skupina ľudí, v ktorej sa všetci bezpodmienečne správajú rovnako," veští Soók z hláv poslancov ĽS NS. A aká je skutočnosť, ktorú kotlebovci falšujú? Ako sa živí drvivá väčšina tejto "diskriminovanej" komunity? Propagandista Soók neuvádza žiadne dôkazy, anilen odkaz na nejakých kolegov fackcheckerov.
"Zároveň sa ju v očiach majority pokúšali dehumanizovať (obdobne to funguje aj pri výrazoch z iných častí politického spektra ako mudrosráči či dezoláti)," decente obchádza - a tým diskriminuje - progresívnych hejterov. "Opakované vykresľovanie minority v negatívnom svetle sa prirodzene odráža i v podobe konotácií, ktoré si v rámci svojho individualizovaného jazykového sveta spájame s pojmom „Rómovia“. Propaganda tým úspešne vplýva na významové posuny vnímaných slov, ktoré sa ľuďom v komunikácii spontánne vybavujú," ide si svoje bez ohľadu na "kvičiace svine" a ďalšie perly jeho slušnoľudí.
Hoci mal byť internet priestorom rovnosti hlasov, Jana Papcunová zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v. v. i. a Magda Petrjánošová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. sa domnievajú, že dnes je často miestom, kde „nie je počuť všetkých, ale iba tých najhlasnejších“. Nezmieňujú sa o nástrojoch masového umlčiavania iného názoru, ktorým boli celé portály Hlavný denník i Hlavné správy bez príslušného rozhodnutia súdu vypnuté na dlhé mesiace. Autori tohto zákazu dodnes neboli potrestaní, takže sa bezostychu tešia zo svojho úspechu a sľubujú jeho pokračovanie po voľbách!
Autorky v brožúre objasňujú, ako sa na internete šíri nenávistný obsah, ako tento obsah vplýva na mieru násilia v spoločnosti či online radikalizáciu. Škoda, že experti a expertky SAV nestihli túto publikáciu vydať skôr, aby zabránili progresívnemu aktivistovi spáchať atentát na premiéra Fica (SMER-SD). Je vlastne veľmi zvláštne, že spomínajú útok na Malinovú z roku 2006, ale v 50-stranovej analýze ani raz nenájdete slovo "atentát" ani "Fico." Podľa nich sa atentát nestal?
Autorkou ďalšej kapitoly v rovnako progresívnom duchu je Lucia Molnár Satinská (JÚĽŠ SAV), známa dcéra Júliusa Satinského. Prináša koncept rodovo inkluzívnej slovenčiny, ktorý si zaslúži samostatnú kapitolu. Ak neviete vydržať, brožúru nájdete online na stránke Otvorenej akadémie SAV tu:otvorenaakademia.sav.sk/vysvetlujeme/brozury/ako-jazykom-neublizujeme/ Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)