Vojna na Ukrajine trvá už viac ako 3,5 roka. Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút uverejnil prieskum zo septembra tohto roku, ktorý naznačuje, koľko Ukrajincov je ochotných Rusom ďalej vzdorovať a koľko ľudí by dalo prednosť mieru.
Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút uviedol, že jeho posledný prieskum verejnej mienky ukázal, že 75 % Ukrajincov kategoricky odmieta ruské návrhy na ukončenie vojny, podľa ktorých by Kyjev stiahol svoje vojská z Donbasu. Zároveň je 62 % Ukrajincov pripravených znášať vojnu tak dlho, ako bude treba.
Prieskum prebehol od 2. do 14. septembra. V máji 2022, vtedy trvala vojna len 3 mesiace, to bolo 71 percent ľudí. V marci 2025 to bolo 54 percent opýtaných. Len 18 percent respondentov dalo najavo, že by si prialo dosiahnuť mier ešte tento rok aj za cenu ďalších ústupkov Rusom.
Prezident Fínska Alexander Stubb však verí, že existuje nástroj, ktorým možno Rusko donútiť k uzavretiu mieru na Ukrajine. "Je to geniálne a bude to fungovať," poznamenal fínsky prezident Stubb, ktorý udržuje dobré vzťahy so 47. prezidentom USA Donaldom Trumpom.
Čo presne má Stubb na mysli? Skutočnosť, že Trumpovi s Ruskom dochádza trpezlivosť. „Keď videl, že cukor na Rusov nezafungoval, prešiel k metóde biča – a teraz je len otázkou, aký veľký ten bič bude,“ povedal fínsky prezident serveru Kyiv Independent.
„Aby ste pochopili spôsob, akým prezident Trump vyjednáva, nemusíte čítať knihu Umenia dosiahnuť dohodu (The Art of the Deal),“ povedal Stubb. „Je to nekonvenčné, ale celkom zamerané na výsledky,“ pokračoval Stubb s tým, že Trump má niekoľko možností, ako na Rusov zatlačiť. Od zosilnenia sankcií, až po zvýšenie dodávok zbraní Ukrajine.
Jednou z pák proti Rusku môže byť aj využitie mrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny. Dánske predsedníctvo EÚ podľa všetkého pracuje s možnosťou, že by tieto prostriedky boli Ukrajine poskytnuté ako bezúročná pôžička, ktorú by Ukrajinci museli splatiť len v prípade, že Rusko Ukrajincom uhradí vojnové škody.
Kľúčovou prekážkou v tomto pláne zostáva Belgicko, kde je väčšina ruských mrazených aktív držaná v jej finančnom clearingovom centre Euroclear. Belgická vláda vyjadrila obavy, že by uvoľnenie ruských aktív mohlo poškodiť medzinárodnú finančnú dôveryhodnosť krajiny.
Tomuto plánu hlasno oponuje aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý na sociálnej sieti X oznámil, že na rokovaní EÚ v dánskej Kodani chce zabrániť trom veciam.
„Dnes v Kodani čakajú tri veľké bitky,“ napísal ešte pred rokovaním.
„1. Chcú vyhlásiť vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou za našu vlastnú.
2. Chcú poslať na Ukrajinu ešte viac peňazí.
3. Chcú urýchliť pristúpenie Ukrajiny, čo by zahŕňalo aj zastavenie dodávok ropy a plynu z Ruska.“
A hneď dal jasne najavo, čo si o tom myslí.
"Toto všetko ide proti záujmom Maďarska. Tlak je silný a útoky prichádzajú zo všetkých strán, ale my si udržíme pozíciu!"
Today in Copenhagen three big battles lie ahead:
— Orbán Viktor (@PM_ViktorOrban) October 1, 2025
1️⃣ They want to declare the Russia-Ukraine war as our own.
2️⃣ They want to send even more money to Ukraine.
3️⃣ They want to fast-track Ukraine’s accession, which would include stopping oil and gas from Russia.
❌ All of this goes… pic.twitter.com/C7217Lb5ya
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤