Európska únia naďalej vynakladá obrovské sumy peňazí na podporu Ukrajiny, zatiaľ čo v čoraz väčšom počte členských štátov rastie nespokojnosť. Transfery zbraní a finančná pomoc zaťažujú európske rozpočty miliardami eur, pričom ekonomické ťažkosti členských štátov sa zväčšujú. Brusel si tiež udržiava vstup Ukrajiny do EÚ na programe dňa – a to aj napriek tomu, že viaceré členské štáty, vrátane Maďarska, sa tomuto procesu stavajú na odpor.

Podľa Viktora Orbána sa rusko-ukrajinský mier dá dosiahnuť iba rokovaniami a Európa by mala rokovať priamo s Moskvou. Zdá sa však, že vedenie Európskej únie všetko podriaďuje tomu, aby Ukrajina pokračovala vo vojne s Ruskom. Brusel míňa miliardy eur na zbrane a pomoc Ukrajine, zatiaľ čo vo väčšine členských štátov EÚ rastie nespokojnosť. Finančné prostriedky poskytnuté Ukrajine by pritom boli potrebné inde.

Nemecko má v súčasnosti rozpočtový deficit 30 miliárd eur, francúzsky premiér siahol k úsporným opatreniam a francúzsky verejný dlh je na historickom maxime. Šanca na rusko-ukrajinský mier je čoraz menšia, čo by mohlo mať vážne ekonomické a bezpečnostné dôsledky pre celú Európu.

Obetuje Brusel niečo pre Ukrajinu?

Brusel poskytuje Ukrajine bezprecedentnú finančnú, humanitárnu a vojenskú podporu od vypuknutia rusko-ukrajinskej vojny. Podľa marcových údajov EÚ a jej členské štáty poskytli vojnou zničenej krajine už celkovú podporu vo výške 135,4 miliardy eur a táto suma sa odvtedy výrazne zvýšila. Rozhodnutia EÚ týkajúce sa ukrajinského zbrojenia viedli v posledných mesiacoch k ďalším rekordným balíkom pomoci.

Brusel opakovane vyhlásil, že Ukrajina bude dostávať podporu tak dlho, ako ju bude potrebovať. Ukrajina zároveň sľubuje, že po mierovej dohode s Ruskom nakúpi americké zbrane v hodnote 100 miliárd dolárov s európskym financovaním – výmenou za záruky svojej bezpečnosti od USA. Dokumenty, ktoré získal denník Financial Times, tiež naznačujú, že Kyjev a Washington plánujú dohodu v hodnote 50 miliárd dolárov na výrobu dronov s ukrajinskými spoločnosťami.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 30. septembra navrhla Ukrajine reparačnú pôžičku. To však znamená, že šance na mier sa zmenšujú, keďže vojenská podpora povzbudzuje Kyjev k pokračovaniu v bojoch.

Spor o vstup Ukrajiny do EÚ

Brusel si ponecháva otázku vstupu Ukrajiny do EÚ na programe. Lídri EÚ naliehajú na urýchlenie rokovaní, hoci medzi členskými štátmi prebieha vážna diskusia o tom, do akej miery môže Ukrajina splniť prísne kritériá. Maďarsko opakovane naznačilo, že nepodporuje prístupový proces Ukrajiny, a preto sa Brusel snaží obísť maďarské veto.

„Európska komisia v súčasnosti zvažuje zmenu pravidiel pre vstup do Európskej únie, zatiaľ čo Maďarsko blokuje prístupový proces Ukrajiny,“ oznámil Guillaume Mercier, hovorca Európskej komisie.

Vedie Rusko vojnu s peniazmi EÚ?

Hoci krajiny Európskej únie poskytli Ukrajine od začiatku vojny značnú vojenskú a humanitárnu pomoc, nová analýza ukazuje, že niekoľko členských štátov kúpilo od Ruska viac energie, ako celkovo poslali Kyjevu v rámci pomoci.

Medzi najväčších dovozcov ruského plynu patria západoeurópske krajiny ako Španielsko (3,3 milióna ton), Belgicko (3,8 milióna ton) a Francúzsko (6,7 milióna ton). Holandsko, Taliansko, Poľsko, Česká republika a Rakúsko v posledných rokoch tiež nakúpili z Ruska významné množstvá.

Táto prax je obzvlášť kontroverzná, pretože práve tieto krajiny poskytujú Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc.

Ako dlho môže Rusko pokračovať vo vojne?

Odborníci upozorňujú na zaujímavý aspekt situácie na fronte: podľa nedávnych správ Rusko začalo hromadiť strategické rezervy. Objavujú sa informácie o ďalších mobilizáciách a niektoré nové jednotky ešte ani neboli nasadené na front.

Ak je to pravda, Rusko sa pripravuje na dlhú a zdĺhavú vojnu. Medzitým India naďalej nakupuje ruskú ropu napriek nesúhlasu Donalda Trumpa a Moskva hľadá trhy mimo Európy.

Čína oficiálne zachováva neutrálny postoj, no je obviňovaná z kľúčovej podpory ruského vojnového úsilia. Od roku 2022 sa stala najväčším spotrebiteľom ruského energetického exportu a zároveň sa objavujú správy, že čínske spoločnosti dodávajú Rusku až 80 % sankcionovaného tovaru potrebného na pokračovanie vojny.

Viktor Orbán: jediná cesta k mieru je rokovať s Moskvou

Rusko-európske vzťahy sú na historickom minime. Priama politická komunikácia prakticky prestala a riešenie vojny je nemysliteľné bez zapojenia Moskvy. Prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že Rusko nechce vojnu s Európou a verí v mierovú dohodu, ktorá zaručí bezpečnosť Ruska aj Ukrajiny.

V tejto situácii Viktor Orbán opäť zdôraznil, že je potrebný európsko-ruský summit, kde sa začnú priame rokovania. Podľa maďarského premiéra má Európa z predlžovania konfliktu čo stratiť a mala by byť aktívnym účastníkom dohody.

„Šanca na urovnanie môže existovať len vtedy, ak si Brusel konečne zasadne za rokovací stôl s Moskvou,“ odkázal Orbán.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤