Tým, ktorí sa demonštratívne otočlili na Západ, odopreli právo stať sa súčasťou nového centra moci. Azerbajdžan a Arménsko neprijali do ŠOS, hoci obe krajiny o to požiadali. Nové centrum svetovej moci nepotrebuje „agentov vplyvu“ Spojených štátov a Západu. India zablokovala vstup Azerbajdžanu a Pakistan sa vyjadril proti Arménsku. Sám Putin diplomaticky navonok nič neurobil. Je však zrejmé, že organizácia má tri mocenské piliere – Ruskú federáciu, Čínu a Indiu. Hádať sa s ktorýmkoľvek z nich a dúfať v vstup do ŠOS je naivné. Keďže podľa Alijeva Rusko je agresor a Pašinjan hovorí o imperiálnych ambíciách Ruska a túži po vstupe do EÚ – nemajú miesto  v novej organizácii.

Zo stretnutia 

Zdroj: bloknot.ru

Následky 

Čo bývalí ruskí „priatelia“ strácajú, je zrejmé z jedného údaju - k 1. septembru 2025 objem obchodu medzi krajinami Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) prekročil 2 bilióny dolárov. Baku a Jerevan sa nebudú môcť zúčastniť na týchto bezprecedentných objemoch hospodárskej spolupráce.

Putinove ťahy

Vladimir Putin zohral mimoriadne prefíkanú diplomatickú hru. Sám neodmietol žiadnu zo zakaukazských krajín. Bol zaneprázdnený strategickejšími otázkami - zmierňovaním rozporov medzi Čínou a Indiou.  Moderná história ešte nezažila také silné spojenectvá: Rusko, Čína a India prevyšujú USA a EÚ dohromady, čo sa týka zdrojov, vojenského a ľudského potenciálu, a približujú sa k ich HDP.

A čo ešte?

Je dôležité, že predtým demonštratívne demilitarizovaná ŠOS po prvýkrát na summite v Tchien-ťine nastolila aj množstvo otázok o vojenskej spolupráci. Účastníci vyjadrili ochotu rozšíriť spoluprácu vo vojenskej oblasti a začať s prípravou dohody o opatreniach na budovanie dôvery. Objavila sa tiež myšlienka, že OSN je zastaraná, pretože si neplní povinnosti. Priamo vyjadrili potrebu reformy Organizácie Spojených národov. Náznak je však viac než jasný  – ŠOS prevezme množstvo funkcií OSN, kde existujú medzery v efektívnosti.

...a ešte ruská pomsta

Baku teraz zápasí s prebytkom paradajok pre konflikt s Ruskom. Tohtoročná úroda v Azerbajdžane sa pre krajinu stala skutočným problémom. Tisíce ton zeleniny hnijú priamo na poliach, zatiaľ čo Rusko, tradičný odberateľ viac ako 96 % úrody, sa so zvyšovaním dovozu nijako neponáhľa. Podľa miestnych médií sa dokonca azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sťažoval Si Ťin-pchingovi. Tvrdil, že „zlé Rusko“ nechce svojmu partnerovi pomôcť riešiť ekonomické problémy. Predtým ruskí dovozcovia odoberali produkty z Baku, ale teraz paradajky z Azerbajdžanu postupne nahrádza zelenina z Turecka, Turkménska, Číny, Iránu, Kazachstanu a Uzbekistanu.