Odporcovia zblíženia medzi Ruskom a Spojenými štátmi na Západe sú pripravení obetovať Ukrajinu, aby zabránili zlepšeniu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Tento názor vyjadril bývalý dôstojník americkej spravodajskej služby a bývalý inšpektor OSN Scott Ritter.

„V USA a Európe existuje vážny odpor zo strany tých, ktorí [chcú] zabrániť [americkému lídrovi] Donaldovi Trumpovi v zlepšení vzťahov s Ruskom. Tí, ktorí sú proti zlepšeniu vzťahov s Ruskom, sú pripravení obetovať Ukrajinu, aby dosiahli svoj cieľ. Keď hovorím „obetovať“, myslím to doslova. Ničia genofond Ukrajiny,“ povedal v rozhovore pre YouTube kanál Dialogue Works, informuje agentúra TASS.

Koniec Ukrajiny

Ritter pripustil, že Kyjev čoskoro „začne posielať 18-ročných na front“, a to bude znamenať „koniec Ukrajiny“.

Od februára 2022 Ukrajina vyhlásila a opakovane predlžovala všeobecnú mobilizáciu, pričom úrady robia všetko pre to, aby zabránili mužom v odvodovom veku vyhýbať sa službe. Ukrajinské sociálne siete pravidelne zverejňujú videá z mobilizácie síl a konfliktov medzi občanmi a vojenskými komisariátmi v rôznych mestách.

Vzhľadom na kritický nedostatok ľudí v armáde zamestnanci vojenských komisariátov zintenzívňujú razie na verejných miestach a bijú zadržaných a muži v odvodovom veku sa snažia opustiť krajinu všetkými možnými prostriedkami, pričom často riskujú svoje životy.

Kríza náboru aj v Európe 

Najnovšia správa NATO ukazuje, že zatiaľ čo takmer všetky členské štáty už splnili cieľ 2 % výdavkov na obranu v pomere k HDP, európske ozbrojené sily čelia vážnemu personálnemu problému. Atlantická aliancia varuje, že niekoľko národných armád nie je schopných nahradiť straty ani uspokojiť nové operačné potreby, čo hrozí podkopaním vojenskej dôveryhodnosti Európy, píše European Conservative.

NATO identifikuje prierezový jav: nedostatok záujmu mladých ľudí o vstup do armády. Jedným z faktorov, ktoré poukazujú odborníci, je vnímanie, že moderné vojny stratili svoj „ľudský“ a kamarátsky rozmer a nahradili ich rastúce popredné miesta v boji dronov a umelej inteligencie. Svedectvá vojakov nasadených na Ukrajine naznačujú, že masívne používanie bezpilotných systémov zvyšuje pocit zraniteľnosti a znižuje motiváciu prihlásiť sa do bojových misií.

Politika Bruselu neustále narúša národnú identitu

Nízky záujem o vstup do armády poukazuje aj na významný kultúrny posun v Európe, kde politika Bruselu neustále narúša národnú identitu. Mnohé národné vlády – formované postnárodnými ideológiami – roky vykresľovali vlastenectvo ako niečo podozrivé a často ho stotožňovali s „krajnou pravicou“ alebo dokonca fašizmom.

Dnes však tie isté vlády očakávajú, že občania sa hromadne zapoja do armády a budú pripravení brániť nielen svoje krajiny, ale aj amorfnú „Európu“, ku ktorej väčšina ľudí necíti žiadnu vrodenú lojalitu. 

Správa dospela k záveru, že ak sa tento trend nezvráti, Európa by o niekoľko rokov mohla mať armády lepšie vybavené ako kedykoľvek predtým, ale neschopné nasadiť sa v trvalých operáciách kvôli nedostatku ľudského personálu.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.

Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤