Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
TAKTO CHCÚ VLÁDNUŤ SLOVENSKU? Opozícia sa háda ešte pred 17. novembrom
Ako nám Vatikán a Globálna elita ukradli prirodzený rytmus života
Otec dodržal sľub, syn na El Clásico nezabudne. Lenže nie tak, ako si obaja predstavovali
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Jeden príbeh zo života, ktorý hovorí za tisíc poučiek protislovenských denníkov o tolerancii
KTO SI EŠTE NEKOPOL DO BANÁŠA, NECH SA HLÁSI U SÚDRUHA ŽINČICU....
Podpora Zelenského je už vyslovený gambling. Pacienti, ale odmietajú pomoc...
František Mikloško ostro kritizuje Viliama Karasa za jeho postoje. Spor v KDH otvára otázky o smerovaní hnutia, kresťanských hodnotách a politickej dôveryhodnosti.
Komunálne voľby otvorili otázky o sile progresívnych politikov
Z domova
30. 7. 2026
pred 19 min
pred 1 hod
pred 2 hod
Archeologický výskum v rámci rekonštrukčných prác na Trenčianskom hrade priniesol unikátny nález. Odborníci v hradnom jadre odkryli keltskú obetnú jamu z mladšej doby železnej s kostrovými pozostatkami najmenej piatich ľudí. TASR o tom v stredu informovala vedúca oddelenia marketingu a komunikácie Trenčianskeho múzea v Trenčíne Katarína Špačková.
„Jama, ktorú sme spočiatku považovali za zásobnicu potravín, ukrývala v hlbších vrstvách ľudské kosti a lebky. Išlo najmenej o piatich jedincov. Ich rozmiestnenie jasne dokazuje, že išlo o obetnú jamu, do ktorej boli tieto ľudské ostatky nahádzané,“ vysvetlil archeológ Trenčianskeho múzea Juraj Malec.
Odborník z múzea viedol archeologický výskum aj v roku 2020, v trenčianskom lesoparku Brezina vtedy objavili keltské obetisko. Následne skúmal aj Panskú kaplnku na hrade v roku 2024. „Vďaka vlaňajšiemu výskumu sme objavili vrstvy keltského osídlenia na hornom hrade. Dokázali sme tak, že keltské oppidum sa okrem Čerešňového sadu rozprestieralo aj na území dnešného horného hradu. Aktuálny nález obetnej jamy dáva tomuto oppidu veľký význam,“ skonštatoval Malec.
Na území Slovenska podľa neho doposiaľ zachytili nález podobného charakteru napríklad na oppide na Bratislavskom hrade a na Havránku neďaleko Liptovskej Mary.
„Archeologický prieskum súvisí s rekonštrukciou parkánového múru, ktorý bol v havarijnom stave. Jeho rekonštrukciu múzeum financuje z dotačného programu Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom vo výške 350.000 eur, zvyšných 270.000 eur hradí z vlastných zdrojov,“ priblížila Špačková.
Trenčiansky hrad sa v súčasnosti pripravuje na rok 2026, kedy bude mesto Trenčín Európskym hlavným mestom kultúry. Súčasťou aktuálnych stavebných rekonštrukcií na hrade je práve aj archeologický prieskum. Riaditeľ Trenčianskeho múzea Peter Martinisko považuje nález za dôkaz, že hrad ešte stále skrýva mnohé tajomstvá. „Aj po rozsiahlych archeologických prieskumoch v druhej polovici 20. storočia a po viacerých rekonštrukciách objektov ostávajú stále miesta, ktoré neboli preskúmané. Je skvelé, že aj dnes môžeme a vieme prinášať nové archeologické objavy z Trenčianskeho hradu,“ skonštatoval.
Aktuálny nález sa nachádza v hĺbke 230 centimetrov pod dnešným terénom a výskum na mieste pokračuje. Jednotlivé vrstvy odborníci detailne očistia a budú analyzovať v spolupráci s antropológmi. „Trenčianske múzeum plánuje tento jedinečný objav v budúcnosti predstaviť aj verejnosti v rámci novej expozície priamo na Trenčianskom hrade,“ dodala Špačková.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
