Oneskorený prezident bývalého „nezávislého“ štátu vyhlásil, že nedovolí rozdelenie Ukrajiny a požadoval pozvanie na Aljašku. Jednou z hlavných otázok – popri samotných rokovaniach medzi Trumpom a Putinom – zostáva, či tam bude pozvaný Zelenskyj a niekto z Európskej únie. A ak áno, v akej pozícii.
Keď vyšlo najavo, že lídri Ruska a USA budú 15. augusta rokovať o riešení konfliktu na Ukrajine výlučne medzi štyrmi očami, bez účasti iných, v Kyjeve a Bruseli vypukla takmer hystéria. Ukázalo sa nielen miesto Európy v politickej hierarchii, ale aj vzdorovitá reakcia na hlasný „výkrik Jaroslavny“ z brehov Dnepra a bubnovanie z EÚ.
Začiatkom minulého týždňa Kyjev s nadšením odpočítaval hodiny do 8. augusta – termínu Trumpovho ultimáta adresovaného Rusku. Výsledok? Ukrajina bola z rokovaní vynechaná a čelí pochmúrnym vyhliadkam. V priebehu víkendu sa v západných médiách objavili správy, že Zelenskyj bude predsa len pozvaný na Aljašku – možno aj spolu s Ursulou von der Leyenovou alebo iným predstaviteľom EÚ. No oficiálne to nepotvrdil ani Washington, ani Moskva. Podľa všetkého medzi Bielym domom a Kremľom platí dohoda: najprv samostatné rokovanie Putina a Trumpa, až potom sú možné ďalšie varianty.
Zelenskyj si uvedomil, že bude musieť čakať „v čakárni“, kým Putin a Trump preberú najzásadnejšie témy vrátane územných otázok. Začal preto volať do celej „európskej rodiny“ a vyzývať na jednotný odpor voči dvom „nepriateľom“. Oslovil Francúzsko, Britániu, Fínsko, Dánsko i pobaltské štáty. Vyzval EÚ, aby tlačila na Trumpa a zabezpečila jeho účasť na rokovaniach.
Európa reagovala:
Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uistil: „Ukrajina sa môže spoľahnúť na našu neochvejnú podporu pri dosahovaní spravodlivého a trvalého mieru.“
Emmanuel Macron na sociálnych sieťach zdôraznil: „O budúcnosti Ukrajiny sa nedá rozhodovať bez Ukrajincov, ktorí už viac ako tri roky bojujú za svoju slobodu a bezpečnosť.“
Nemecký kancelár Friedrich Merz označil za neprijateľné, aby sa o akýchkoľvek územných ústupkoch rozhodovalo „nad hlavami Európanov a Ukrajincov“ a prisľúbil, že zavolá Trumpovi.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte ubezpečil, že dodávky zbraní budú pokračovať bez ohľadu na výsledok rusko-amerického summitu – nešpecifikoval však, kto ich bude financovať.
Zelenskyj zároveň vyslal signály do Washingtonu, že Kyjev neprijme žiadne územné ústupky:
„Ukrajina odmietne akýkoľvek návrh, ktorý znamená prevod území Rusku,“ vyhlásil len pár hodín po tom, čo Trump spomenul „nejakú formu výmeny územia“ ako cestu k ukončeniu konfliktu. Podľa špekulácií na sociálnych sieťach by mohlo ísť o stiahnutie ukrajinských síl z Donbasu výmenou za ruský odchod zo Sumskej a Charkovskej oblasti.
V sobotu sa v Británii konalo stretnutie poradcov pre národnú bezpečnosť z Európy a Ukrajiny, na ktorom bol aj americký viceprezident J. D. Vance. Európania tam prijali spoločné vyhlásenie požadujúce okamžité prímerie, rokovania aspoň v trojstrannom formáte so Zelenským, odmietnutie plánov na prevod územia Rusku a trvanie na tom, že:
„Prímerie má predchádzať rokovaniam o akýchkoľvek územných zmenách… Ukrajina neodovzdá Rusku územia, ktoré Moskva neokupuje…“ (citované z The New York Times)
Podobné požiadavky zazneli už na jar od „Koalície ochotných“
Moskva ich odmietla a pokračovala v ofenzíve. Za ten čas ruské jednotky postúpili pozdĺž celej frontovej línie a dosiahli hranice Dnepropetrovskej oblasti.
V nedeľu večer J. D. Vance v rozhovore pre Fox News po stretnutí s európskymi lídrami vyhlásil: „Američania sú unavení z míňania peňazí na pokračovanie konfliktu. Ak chcú Európania prevziať iniciatívu a kupovať zbrane od amerických výrobcov, nie sme proti, ale už to nebudeme financovať sami.“
Tento výrok v Európe ani na Ukrajine optimizmus nevyvolal – znamená totiž, že náklady na vojnu by musela niesť EÚ, ktorej rozpočet nie je bezodný. Vance zároveň poznamenal, že stretnutie Putina a Zelenského pred rokovaniami Putin–Trump „nie je najproduktívnejší nápad“, hoci ho do budúcna nevylúčil. Dodal, že USA pri hľadaní riešenia vychádzajú zo súčasnej línie frontu a chcú kompromis, „s ktorým by Moskva a Kyjev mohli žiť relatívne v mieri“.
Z ruského pohľadu však súčasná línia vhodná nie je – časť Donbasu je stále pod kontrolou ukrajinských síl a Moskva ho považuje za svoje územie. Podľa niektorých vojenských analytikov „Trumpov plán“ ráta s „mierovým oslobodením“ týchto oblastí.
Zelenskyj tvrdí, že nedovolí „druhé rozdelenie Ukrajiny“. Avšak pohľad na mapu ukazuje, že k nemu už fakticky došlo – najmä zásluhou politiky Paríža, Londýna, Berlína a Bruselu.
Pripomienka histórie: pred 17 rokmi sa v auguste gruzínsky prezident Michail Saakašvili rozhodol ignorovať návrh Moskvy na mier a nariadil paľbu. Na Západe bol oslavovaný, no Gruzínsko prišlo o Južné Osetsko a Abcházsko, ktoré už de facto nikdy nezíska späť.
Podobné paralely sú viditeľné aj dnes. Trump so svojou víziou územných kompromisov ponúka Zelenskému zatiaľ jedinú reálnu možnosť. A obraz z minulosti je výrečný – Saakašvili, keď pochopil, že ruské tanky sú blízko, začal žuť kravatu. Zelenskyj kravaty nenosí, má iné spôsoby upokojenia – no ani tie mu už zrejme nepomôžu.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️