Ľuba Beláka si pamätajú hlavne nadšenci Bratislavskej lýry, či Bratislavských jazzových dní. Jeho podpis by sme však našli aj pod mnohými kultovými televíznymi reláciami z 80-tych a 90-tych rokov, ako Triangel, Rhytmics, či Čo dokáže ulica. Dnes je Belák známy svojim nemainstreamovým názorom, ktorý sa nebojí povedať ani v súčasnej dobe tzv. kultúry vymazávania.
Belák sa aj v relácii Diskusia na palete hlási k tomu, že je „stará škola“ – aspoň čo sa týka prístupu k práci. Kým kedysi v médiách pôsobili ľudia, ktorí vedia, o čom hovorili, dnešní redaktori „majú prázdne oči“. Zaspomínal si, ako práve on s reláciou Rhytmick do televízie otvoril dvere svetovej produkcii a svoje skúsenosti má aj s výberovým konaním na post riaditeľa televízie. Aj s atentátnikom Cintulom sa ešte pred rokom stretol pred rokom 2018 a už vtedy ho poznal nie ako literáta, ale ako politického aktivistu. Svoj názor má aj na hercov - politických aktivistov. Je tiež presvedčený, že opozičné protesty, ktoré sa tvárili ako spontánne, mali celkom presnú dramaturgiu.
Doba analógová verzus doba digitálna
Belákovci boli štvrtá domácnosť v Bratislave, ktorá mala televízor a ľudia sa k nim chodili dívať na to čudo, v ktorom vidno obrázky. Boli svedkami veľkého pokroku. Dnes máme mobily a podľa hudobníka sme otrokmi technológií. „Vieme ju zapnúť a vypnúť, ale tá technológia nás ovláda. Tam niekde vidím tú zmenu k horšiemu,“ hovorí hudobník.
Všetko za nás robia stroje
Búrlivý technický rozvoj priniesol aj fakt, že človek veľmi spohodlnel. Ešte pred 30-timi rokmi bola práca v TV o dvíhaní ťažkých pásov a ich mechanickom strihaní a lepení do podoby, v akej sme hotové dielo videli na obrazovkách. „Teraz to je klik-klik-klik, dokonca niekedy to kliká aj samo. To je odľahčujúci moment práce,“ vysvetľuje Ľ. Belák. Kreativitu, pestrosť a neraz aj kvalitu súčasnej tvorbe rozhodne nevytýka. Iná vec je profesionalita. „Profesionál stál aj za kamerou, ale aj tí, čo stáli pred kamerou pri rozprávaní nemali prázdne oči, rozumeli tomu, o čom hovoria,“ porovnáva hudobník.
Otvoril dvere svetovej hudbe
Relácia Rhytmick sa vysielala ešte pred rokom 1989 a autorom jej konceptu bol práve Ľubo Belák. Ten do Československej televízie „otvoril dvere“ svetovej hudbe. „U nás jedine Abba vyšla raz na dlhohrajúcej platni, ale ten ostatný svet sa k nám nedostal. Nastala panika – svet sem prišiel a my sme nemali čo ponúknuť ako protihodnotu,“ spomína producent a dodáva, že toto obdobie trvalo pár rokov.
Odborníka do vedenia televízie nikdy nehľadali
Ľubo Belák má nie len bohatú producentskú prax, teóriu kultúry má aj vyštudovanú. Preto sa niekoľkokrát uchádzal o post riaditeľa, vtedy ešte samostatnej televízie. Zistil, že bez lobingu to nepôjde a tak aj so svojim profesným životopisom navštívil niekoľkých kompetentných. „Ja vás poznám, pán Belák, vy ste super odborník, ale my tam takého nepotrebujeme. Potrebujeme takého, čo nás bude počúvať,“ dostal odpoveď od jedného z nich.
Literáta Cintulu poznal dávno
„Keď som robil s Marekom Maďaričom Dni slovenskej literatúry, zrazu sa ocitol oproti mne pri stole. Nepoznal som ho, ale som vedel, aké sú názory tých, ktorých on zastupuje, tak som žiadal, aby opustil ten priestor, lebo ja s týmto človekom nebudem rokovať, lebo už vtedy to bol extrémista,“ spomína Ľ. Belák na atentátnika z Prievidze Juraja Cintulu. Ten sa nepreslávil literárnou tvorbou, ale tým, že 15. mája strieľal na premiéra Roberta Fica (Smer-SSD).
Robo Roth si k nemu chodil požičiavať platne
Ako človek, ktorý celý svoj profesný život strávil medzi umelcami, sa len s nevôľou pozerá na to, ako sa do rolí politických aktivistov vžili herci zo Slovenského národného divadla. Roba Rotha vníma, ako vynikajúceho herca, ktorý si k nemu kedysi chodil požičiavať platne. „Len sa nechal akosi zmanipulovať do úlohy, ktorá mu nesedí. Prísť na pódium a čítať nezmyselné texty, to si on nezaslúži,“ uzatvára Ľ. Belák. Aj protesty neboli spontánne. Belák ako organizátor veľkých podujatí vie, koľko stojí organizácia takéhoto podujatia a to, čo sm videli na námestiach v posledných dvoch rokoch rozhodne nestáli malé peniaze.
Milí čitatelia,
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️