Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457

Hlas poslal podnet, Korčok reaguje



Slovensko reprezentant uspel
Fejtón píše Hlas ľudu Hlavného denníka

Mesiac čaká veľké zatmenie. Slováci si musia privstať. Rozhodovať však bude to, kde sa práve budete nachádzať.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk




Sociálnodemokratický český politik Jiří Paroubek analyzuje aktuálnu situáciu, v akej sa nachádza Ukrajina.
Predseda vlády SR Robert Fico mi telefonoval a dôrazne ma informoval, že za moje včerajšie vyjadrenia vo vysielaní TA3 proti mne podnikne právne kroky. Popoludní zverejnil na sociálnej sieti status, v ktorom žiadal právne kroky voči mojej osobe od spoločnosti ČEZ, JAVYS a ministerky hospodárstva, píše politický analytik Eduard Chmelár v reakcii na sociálnej sieti, ktorú prinášame v plnom znení.
Bývalý minister školstva podrobil analýze článok Denníka N. Výsledkom sú vymyslené fakty.
Obyčajný vysávač pozná náš dom lepšie ako my sami...
Socializmus veľmi hodnotiť nemôžem - keď sa cez námestia prehnala Nežná, začala som chodiť na strednú školu. Jedna vec ma však prekvapuje.


Komentáre
31. 10. 2025
Mimovládna organizácia Zastavme korupciu tvrdí, že kvôli novele Trestného zákona súdy neukladajú trest prepadnutia majetku. Nestalo sa tak to, čím argumentovali navrhovatelia zákona – menej ľudí za mrežami a väčší prírastok do štátnej kasy. Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Katarína Roskoványi (Smer-SSD) o časti tohto článku hovorí, ako o manipulatívnej.
Štátna tajomníčka upozorňuje na nález Ústavného súdu, podľa ktorého bola novelizácia predmetného ustanovenia potrebná. Ústavný súd sa pritom opieral o judikatúru ESĽP a Súdneho dvora, ktoré v podobných prípadoch už rozhodovali. Štátna tajomníčka vyvracia ešte jedno tvrdenie nadácie, ktoré sa tiež týka trestu prepadnutia majetku. Tentokrát ide o súbeh tohto trestu s trestom odňatia slobody.
„Pretože podsúva verejnosti, že to bol práve minister, na návrh koho bolo novelizované ustanovenie § 58 v odsekoch 2 a 3 Trestného zákona týkajúce sa trestu prepadnutia majetku. Autor článku akosi pozabudol na dôležitú okolnosť a to na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 na podklade ktorého muselo dôjsť k novele predmetného ustanovenia §58 ods. 2, ods. 3, pretože nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,“ upozorňuje dlhoročná prokurátorka, ktorá istý čas pôsobila aj na Európskom súde pre ľudské práva.

„Ústavný súd takto rozhodol, pretože obligatórne uloženie trestu prepadnutia majetku, tak ako to bolo upravené v § 58 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona odporovalo princípu primeranosti trestov a vytváralo to priestor na také zásahy do vlastníckeho práva dotknutých osôb, ktoré boli, resp. mohli byť v konkrétnom prípade neprimerané a odporujúce zásade ochrany legálne nadobudnutého majetku,“ dodáva K. Roskoványi.
„Vychádzajúc z vývoja právnej úpravy konfiškácie majetku v Trestnom zákone, z prehľadu úprav vo viacerých členských štátoch Európskej únie vrátane rozhodovacej činnosti tamojších súdov a z judikatúry ESĽP a Súdneho dvora, dospel ústavný súd k záveru, že povinnosť súdu uložiť v taxatívne vymedzených prípadoch trest prepadnutia majetku je skôr veľmi výnimočnou úpravou,“ upozorňuje štátna tajomníčka, podľa ktorej nie je pravdivým ani tvrdenie, že súdy nanovo rozhodujú o výške trestov v ukončených prípadoch, v ktorých už bolo uložené prepadnutie majetku.
„Odsúdení, ktorým bol v pôvodnom konaní uložený trest prepadnutia majetku, môžu v súvislosti s týmto nálezom požiadať o obnovu konania. Ak im bol uložený aj iný druh trestu, spravidla trest odňatia slobody, nie je nutné v konaní o povolenie obnovy konania otvárať (zrušiť) celý trest (t. j. všetky druhy trestov, ktoré boli uložené v kombinácii s trestom prepadnutia majetku),pretože podľa vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR je problematický len trest prepadnutia majetku,“ priblížila K. Roskoványi.
Štátna tajomníčka vysvetľuje, že v prípade, že boli odsúdenému uložené dva tresty – teda trest odňatia slobody a tiež prepadnutia majetku a v konaní o povolení obnovy konania bol zrušený len trest prepadnutia majetku, pôvodný rozsudok je právoplatný. K trestu odňatia slobody už nie je možné pridať iný druh trestu. Prekážkou je fakt, že vo veci už bolo rozhodnuté.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.