Mimovládna organizácia Zastavme korupciu tvrdí, že kvôli novele Trestného zákona súdy neukladajú trest prepadnutia majetku. Nestalo sa tak to, čím argumentovali navrhovatelia zákona – menej ľudí za mrežami a väčší prírastok do štátnej kasy. Štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR Katarína Roskoványi (Smer-SSD) o časti tohto článku hovorí, ako o manipulatívnej.

Štátna tajomníčka upozorňuje na nález Ústavného súdu, podľa ktorého bola novelizácia predmetného ustanovenia potrebná. Ústavný súd sa pritom opieral o judikatúru ESĽP a Súdneho dvora, ktoré v podobných prípadoch už rozhodovali. Štátna tajomníčka vyvracia ešte jedno tvrdenie nadácie, ktoré sa tiež týka trestu prepadnutia majetku. Tentokrát ide o súbeh tohto trestu s trestom odňatia slobody.

Prečo je záver manipulatívny

„Pretože podsúva verejnosti, že to bol práve minister, na návrh koho bolo novelizované ustanovenie § 58 v odsekoch 2 a  3 Trestného zákona týkajúce sa trestu prepadnutia majetku. Autor článku akosi pozabudol na dôležitú okolnosť a to na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2021 na podklade ktorého muselo dôjsť k novele predmetného ustanovenia §58 ods. 2, ods. 3, pretože  nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky,“  upozorňuje dlhoročná prokurátorka, ktorá istý čas pôsobila aj na Európskom súde pre ľudské práva.

Ústavný súd rozhodol

„Ústavný súd takto rozhodol, pretože obligatórne uloženie trestu prepadnutia majetku, tak ako to bolo upravené v § 58 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona odporovalo princípu primeranosti trestov a vytváralo to priestor na také zásahy do vlastníckeho práva dotknutých osôb, ktoré boli, resp. mohli byť v konkrétnom prípade neprimerané a odporujúce zásade ochrany legálne nadobudnutého majetku,“  dodáva K. Roskoványi.

Veľmi výnimočná úprava

„Vychádzajúc z vývoja právnej úpravy konfiškácie majetku v Trestnom zákone, z prehľadu úprav vo viacerých členských štátoch Európskej únie vrátane rozhodovacej činnosti tamojších súdov a z judikatúry ESĽP a Súdneho dvora, dospel ústavný súd k záveru, že povinnosť súdu uložiť v taxatívne vymedzených prípadoch trest prepadnutia majetku je skôr veľmi výnimočnou úpravou,“  upozorňuje štátna tajomníčka, podľa ktorej nie je pravdivým ani tvrdenie, že súdy nanovo rozhodujú o výške trestov v ukončených prípadoch, v ktorých už bolo uložené prepadnutie majetku.

Ako to teda je skutočne?

„Odsúdení, ktorým bol v pôvodnom konaní uložený trest prepadnutia majetku, môžu v súvislosti s týmto nálezom požiadať  o obnovu konania. Ak im bol uložený aj iný druh trestu, spravidla trest odňatia slobody, nie je nutné v konaní o povolenie obnovy konania otvárať (zrušiť) celý trest (t. j. všetky druhy trestov, ktoré boli uložené v kombinácii s trestom prepadnutia majetku),pretože  podľa vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR je problematický len trest prepadnutia majetku,“  priblížila K. Roskoványi.

Na záver ...

Štátna tajomníčka vysvetľuje, že v prípade, že boli odsúdenému uložené dva tresty – teda trest odňatia slobody a tiež prepadnutia majetku a v konaní o povolení obnovy konania bol zrušený len trest prepadnutia majetku, pôvodný rozsudok je právoplatný. K trestu odňatia slobody už nie je možné pridať iný druh trestu. Prekážkou je fakt, že vo veci už bolo rozhodnuté.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.

💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️