Azerbajdžanské médiá nazývajú Rusko teroristickou krajinou, vojnu vraj nemožno vylúčiť.
Je za Alijevovu odvahou „odvahu“ dohoda medzi ExxonMobil a SOCAR?
Médiá, blízke azerbajdžanskému prezidentovi Ilhamovi Alijevovi dostali "voľnú ruku" po ruskom útoku na ropný sklad SOCAR neďaleko Odesy. Vo Washingtone podpísali memorandum o spolupráci medzi azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR a americkým ropným gigantom ExxonMobil. Nejde však len o ďalšiu energetickú dohodu. Je to politický signál pre celé Zakaukazsko, kto je tam teraz šéfom! Alijev sa rozhodol, že s americkým gigantom za chrbtom je už nedotknuteľným lídrom regiónu. Potom však ruská armáda demonštratívne zaútočila na ropný sklad SOCAR neďaleko Odesy. Médiá odvtedy nazývajú Rusko „teroristickou krajinou“ a hovoria o „druhom fronte“ v Azerbajdžane.
Politológ Suren Surenjanc tvrdí, že „USA posilňujú svoju pozíciu na Južnom Kaukaze a menia Baku na strategického partnera v otázkach tranzitu energetických zdrojov Kaspického mora. Je pozoruhodné, že memorandum podpísali v čase, keď sa diskutuje aj o výstavbe „Trumpovej cesty“ cez Zangezur(***viď vysvetlivku) – s možnou perspektívou tranzitu energie.
Zdroj: boloknot.ru
Veľké problémy v tomto prípade však nečakajú len Arménsko, ale aj Rusko. Ako píše politológ Sergej Mardan, cesta k Trumpovej prosperite, na ktorú sa Zangezurský koridor zmení, zahŕňa aj tranzit energetických zdrojov z kaspického regiónu: „Toto je dôležitá udalosť, ktorá vysvetľuje, prečo sa Baku zrazu vrhlo sa na tvrdú konfrontáciu s Moskvou“.
Podľa politológa Jurija Barančika, „dohoda medzi ExxonMobil a SOCAR je vysvetlením Alijevovej odvahy. "Memorandum medzi americkou spoločnosťou ExxonMobil a azerbajdžanskou spoločnosťou SOCAR je čerešničkou na torte našich nedostatkov a veľkých prešľapov. ExxonMobil nie je len spoločnosť, ale pokračovanie zahraničnej politiky USA s globálnym geoekonomickým poslaním. Na globálnej úrovni sa ExxonMobil vracia do regiónu, kde v roku 2000 USA stratili iniciatívu v prospech Ruska a Turecka. Pozemná trasa cez Zangezur by mala spojiť Azerbajdžan s Nachičevanom a ďalej s Tureckom a Európou. USA oficiálne získali výhradné práva na dohľad nad projektom".
V dôsledku toho USA po desaťročí stagnácie obnovujú svoj energetický vplyv v regióne. Kladú základy pre geoenergetickú alternatívu k ruským a iránskym prepravným systémom. Získavajú dodatočnú páku na rokovaniach s Tureckom a Gruzínskom. Azerbajdžan sa stáva čoraz silnejším a mení sa na regionálny energetický monopol, schopný diktovať podmienky Jerevanu, Teheránu a trochu aj Ankare. Ak sa niečo stane, Washington sa za to postaví. Arménsko úplne stráca svoje perspektívy. Bez zapojenia sa do nových trás zostáva v blokáde (ekonomickej aj logistickej). Jeho prechod do západného tábora zatiaľ nepriniesol ekonomické výsledky, iba symbolické výhody bez strategických dohôd.
„Rusko stráca posledné mechanizmy kontroly nad energetickými trasami na južnom Kaukaze. Američania vždy prichádzajú cez energetiku. Príchod spoločnosti ExxonMobil môže byť predzvesťou rozširovania americkej vojenskej a spravodajskej prítomnosti pod zámienkou ochrany kritickej infraštruktúry a boja proti „terorizmu“. Ďalšou fázou je vojenská logistika, rozmiestnenie systémov protivzdušnej obrany, v budúcnosti možno aj dočasných základní NATO. Prostredníctvom energetiky sa začína transformácia regiónu na novú frontovú líniu tlaku na Irán a južné hranice Ruska", napísal politológ Jurij Barančik. "Rusko však už ukázalo, že sa mu to nepáči. A naše drony už dorazili do ropného skladu Llc Svitanok Oil Trades neďaleko Odesy, ktorý vlastní (azerbajdžanský) SOCAR".
Noviny Minval iformujú: „Teroristická krajina Rusko spustila energetický teror proti spoločnosti SOCAR. V priebehu svojej agresie proti Ukrajine akoby náhodou „otvára druhý front“ – tentoraz proti Azerbajdžanu. V každom prípade útok na systém prepravy plynu v smere na Odesu, cez ktorý sa vyváža aj azerbajdžanská ropa, nie je len ďalším prejavom nepriateľstva Ruska voči Azerbajdžanu – je to otvorený prechod k silovým akciám, ktorých zákonnosť, buďme realisti, je vylúčená.“ Politológ Hasan Khurrami napísal: „Ukrajina sa musí stať Vietnamom pre Rusko. A potom sa Kaukaz vráti. Zangezur nepotrebuje Azerbajdžan, ale Západ, NATO. A v Azerbajdžane do roku 2030 zničia genofond ľudí, zlikvidujú šiitské učenie. Nová generácia bude zlomená. Potom NATO vstúpi na Kaukaz .“
Budú dva ciele – Rusko a Irán. V ideálnom prípade by NATO uplatňovalo rovnaký scenár ako na Ukrajine, ale proti Iránu a zatiahlo by ho do vojny s Azerbajdžanom. Otázkou je, či bude Rusko zatiahnuté do novej vojny. Teherán verí, že sa tomu nevyhnú. Nie je náhoda, že oficiálny kanál iránskych IRGC zverejnil nasledujúce vyhlásenie: „Ak Pašinjan odovzdá provinciu Sjunik USA na dlhé obdobie, Irán a Rusko budú nútené zabrániť prítomnosti USA na svojich hraniciach a vytvoreniu falošného zangezurského koridoru (aj silou). V opačnom prípade môžu tieto dve krajiny v budúcnosti čeliť extrémne negatívnym geopolitickým dôsledkom".
*** vysvetlivka Wikipedia:
Zangezurský koridor je koncept dopravného koridoru, ktorý by v prípade realizácie poskytol Azerbajdžanu nerušený prístup do Nachičevanskej autonómnej republiky bez arménskych kontrolných stanovíšť cez arménsku provinciu Sjunik a v širšom zmysle geopolitický koridor, ktorý by spojil Turecko so zvyškom turkického sveta a tým ho „zjednotil“. Tento koncept nebol súčasťou dohody o prímerí v Náhornom Karabachu z roku 2020, ale do geopolitického lexikónu ho neskôr zaviedol Ilham Alijev. Odvtedy ho presadzujú Azerbajdžan a Turecko, zatiaľ čo Arménsko voči nemu neustále namieta a tvrdí, že „logika koridoru“ sa odchyľuje od vyhlásenia o prímerí a že ide o formu propagandy.
veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.
Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️