Dňa 1.augusta zverejnil Eurostat svoj rýchly odhad inflácie v eurozóne za mesiac júl. Jeho hlavným argumentom je, že sa zdá, že inflácia stagnuje: "Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa očakáva, že ročná inflácia v eurozóne v júli 2025 dosiahne 2,0 %, čo je v porovnaní s júnom stabilné." 

Odhad je založený výlučne na júlových údajoch o inflácii od všetkých 20 členov eurozóny, a preto Eurostat môže s istotou oznámiť údaj o inflácii pre menovú zónu, ale nie pre EÚ ako celok. 

Inflácia v eurozóne mierne klesla z 2,3 % vo februári na 1,9 % v máji a v posledných dvoch mesiacoch zostala na úrovni 2 %. To posilňuje dojem, že v Európe už neexistuje žiadny skutočný problém s infláciou. Rovnaký dojem je zakorenený aj v zložkách agregátnej inflácie:

• Ceny potravín, alkoholu a tabaku vzrástli o 3,3 %, čo je len mierne nad úrovňou 2 %;
• Ceny energií klesli o 2,5 %, čo predstavuje deflačný tlak na celkovú infláciu.

Tieto odchýlky nie sú veľmi ďaleko od súhrnného čísla a ani jedna z nich nevykazovala v posledných mesiacoch žiadnu badateľnú volatilitu. Preto je ľahké vyvodiť záver, že ECB svojou relatívne premyslenou menovou politikou dostala infláciu späť pod kontrolu. Koniec koncov, dlhodobým cieľom centrálnej banky je udržať infláciu v eurozóne na úrovni 2 % – čo je hodnota, na ktorej je už tri mesiace po sebe.

Pod lupou vidíme iný obraz

Bližší pohľad na čísla za jednotlivé členské štáty poskytuje iný obraz. Tu sú medziročné čísla inflácie za júl:

Obrázok 1

Zdroj: Eurostat

Ako ukazuje obrázok 1, sedem štátov eurozóny má mieru inflácie nad 3 % a ďalších sedem zaznamenalo mieru v rozmedzí 2 – 3 %. Dôvod, prečo priemer za menovú zónu ako celok stagnoval na 2 %, je jednoduchý: tri najväčšie ekonomiky v eurozóne – Nemecko, Francúzsko a Taliansko – mali mieru inflácie pod 2 %. Keďže majú v indexe, ktorý vypočítava infláciu za eurozónu ako celok, veľkú váhu, neúmyselne „zakrývajú“ fakt, že väčšina členov eurozóny stále zápasí s infláciou výrazne nad dlhodobým cieľom ECB.

Táto rozmanitosť mier inflácie predstavuje pre ECB problém. Na jednej strane, ak uvoľní menovú politiku, pretože inflácia sa v priemere vráti na 2 %, riskuje zhoršenie situácie v krajinách s vysokou infláciou, predovšetkým v Estónsku, Chorvátsku a na Slovensku, kde je inflácia v súčasnosti nad 4 %. Na druhej strane, ďalšie sprísňovanie menovej politiky s cieľom znížiť infláciu v 14 členských štátoch, kde je nad dlhodobým cieľom, by mohlo tieto tri veľké ekonomiky uvrhnúť do hlbokej recesie.

Na základe týchto údajov je pochopiteľné, že ECB sa pred dvoma týždňami rozhodla ponechať svoje úrokové sadzby nateraz nezmenené. To však v budúcnosti nemusí byť možné: eurozóna je nielen domovom veľmi rozdielnych mier inflácie, ale existuje aj základný trend polarizácie mier inflácie. 

Stručne povedané, pokiaľ ide o infláciu, zdá sa, že eurozóna sa rozdeľuje na dve časti. 

Dve úrovne eurozóny

V porovnaní s júnom inflácia klesla v šiestich štátoch: na Cypre (-0,4 %), v Belgicku a Holandsku (-0,3 %), v Nemecku (-0,2 %) a v Taliansku a na Slovensku (-0,1 %). Miera inflácie zostala nezmenená vo Francúzsku, Írsku, Lotyšsku a na Malte, zatiaľ čo v Rakúsku, Estónsku, Portugalsku, Slovinsku a Španielsku sa zvýšila o 0,4 %, v Litve o 0,3 %, v Luxembursku o 0,2 % a v Chorvátsku, Fínsku a Grécku o 0,1 %. 

Technicky vzaté, takéto zmeny z jedného mesiaca na druhý netvoria trend. V posledných mesiacoch však došlo k viditeľnému rozptylu v mierach inflácie v eurozóne; porovnanie medzi júnovými a júlovými údajmi je skôr ilustráciou tohto trendu než jeho formálnym potvrdením. 

Ak sa pozrieme na priemernú mieru inflácie v štátoch s klesajúcou infláciou a potom porovnáme tento priemer so skupinou, kde inflácia rastie, zistíme významný rozdiel:

• Šesť členov eurozóny, kde inflácia v júli klesla, malo priemernú mieru 2,2 %, čo je pokles z 2,4 % v júni;
• Desať krajín, kde sa inflácia v júli zvýšila, dosiahlo v priemere 3,4 % v porovnaní s 3 % v júni.

Obrázok 2 znázorňuje túto odchýlku. Modrá čiara zobrazuje miery inflácie v jednotlivých členských štátoch za júl; stĺpce zobrazujú zmenu miery inflácie od júna do júla (zelená predstavuje pokles a sivá nárast):

Obrázok 2

Zdroj nespracovaných údajov: Eurostat

ECB najslabších ignoruje

Ako už bolo spomenuté, rozdiely v mierach inflácie sú pre ECB problematické. Situácia sa ešte zhorší, ak k týmto rozdielom pridáme trend, v ktorom sa štáty eurozóny polarizujú do dvoch skupín, jednej s nízkou a klesajúcou infláciou a druhej s vysokou a rastúcou infláciou. 

Zatiaľ nie sú rozdiely medzi týmito dvoma skupinami alarmujúce. Možno sa nikdy ani nestanú alarmujúcimi, ale v tomto bode sú dostatočne veľké na to, aby to určite ovplyvnilo tvorbu politík ECB. Riziko však spočíva v tom, že ECB ignoruje potrebu siedmich štátov eurozóny s najvyššou mierou inflácie získať pomoc s jej znížením a namiesto toho prispôsobí svoju menovú politiku trom najväčším ekonomikám, kde je inflácia pod 2 %.

Jedným z dôvodov, prečo je toto riziko významné, je jednoduchá aritmetika: sedem krajín s vysokou infláciou má kombinovaný HDP, ktorý predstavuje zhruba desatinu HDP Nemecka, Francúzska a Talianska dohromady. Pre tvorcov politík v univerzálnej menovej zóne je preto lákavé ignorovať malé „výnimky“ a nechať ich, aby sa o seba postarali samy. 

Nemáme žiadne náznaky, že by ECB uvažovala týmto spôsobom, ale je tiež faktom, že ekonomická teória menových zón predpisuje, že rozdielne miery inflácie predstavujú významnú hrozbu pre dlhodobú udržateľnosť danej menovej zóny. Nezáleží na tom, či sú okrajoví členovia meny malí v porovnaní s veľkými členmi, ktorí stanovujú normy; akonáhle rozdiely v inflácii dosiahnu kritické úrovne, všetko od finančných špekulácií až po migráciu pracovnej sily sa začne pohybovať vo vzoroch, ktoré destabilizujú samotnú menovú zónu.

Eurozóna ani zďaleka nie je blízko tohto katastrofického bodu zlomu. Cestu k tomuto bodu však otvárajú tvorcovia politík, ktorí neprijmú primerané protiopatrenia, kým je ešte čas. Eurozóna sa touto cestou začala uberať. Iba čas a konanie alebo nečinnosť ECB ukážu, či a kedy sa menová zóna dostane do bodu, keď sa inflačné rozdiely stanú naliehavým problémom.

Milí čitatelia,

veríme, že pravda má byť pre všetkých – nie zamknutá za platobné brány, prémiové zóny či platený obsah.
Fungujeme bez oligarchov, bez tlaku politických strán a záujmových skupín.

Ak si vážite našu prácu, prosím, podporte nás.
💳 Príspevok môžete poslať na účet: IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457 (do poznámky stačí uviesť „dar“)

Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodní. ❤️