Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Generál Viktorín si myslí, že aj opozičným lídrom by sa zišiel vojenský výcvik a disciplína.
Slovenka Nikola Čorbová ovládla extrémny Norseman v Nórsku. Po 12 hodinách boja získala titul majsterky sveta.
Vojna v Iráne podkopala kľúčové partnerstvá USA.
Ako to dopadne, keď sa niekto snaží získať pozornosť za každú cenu aj nepravdivými tvrdeniami?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Vystúpenie na akciách organizovaných vládnymi rezortmi sa neodpúšťa. Pustia sa po oslavách SNP ľudia z kultúry a progresívnych médií aj do Nely Pociskovej? Pred útokmi a nenávistnými prejavmi varoval aj prezident priamo na oslavách SNP.
Osobné spomienky na vojnu, holokaust, popravy, vypálené domy a odvlečených mužov zo Závady a Kšinnej pripomínajú, prečo sa na minulosť nesmie zabudnúť.
Ďalšia kauza bez ohlasu médií...
SNS tri mesiace čakala na sľúbený Tarabov odchod z ministerstva a opozícia na pád SNS a vlády
Po troch rokoch nová správa a on sa čuduje otázkam politikov!
Vypálené domy, zavraždení muži. Niektorí si museli vykopať vlastný hrob. Čo asi prežívali?
Komentáre
31. 10. 2025
Eurostat tvrdí, že inflácia vyzerá pokojne, ale pod povrchom sa objavuje znepokojujúce rozdelenie. Polarizovaná inflácia predstavuje vážnu výzvu pre ECB a čoraz viac interaktívny Brusel. Téme sa venuje portál European Conservative.
Dňa 1.augusta zverejnil Eurostat svoj rýchly odhad inflácie v eurozóne za mesiac júl. Jeho hlavným argumentom je, že sa zdá, že inflácia stagnuje: "Podľa rýchleho odhadu Eurostatu sa očakáva, že ročná inflácia v eurozóne v júli 2025 dosiahne 2,0 %, čo je v porovnaní s júnom stabilné."
Odhad je založený výlučne na júlových údajoch o inflácii od všetkých 20 členov eurozóny, a preto Eurostat môže s istotou oznámiť údaj o inflácii pre menovú zónu, ale nie pre EÚ ako celok.
Inflácia v eurozóne mierne klesla z 2,3 % vo februári na 1,9 % v máji a v posledných dvoch mesiacoch zostala na úrovni 2 %. To posilňuje dojem, že v Európe už neexistuje žiadny skutočný problém s infláciou. Rovnaký dojem je zakorenený aj v zložkách agregátnej inflácie:
Tieto odchýlky nie sú veľmi ďaleko od súhrnného čísla a ani jedna z nich nevykazovala v posledných mesiacoch žiadnu badateľnú volatilitu. Preto je ľahké vyvodiť záver, že ECB svojou relatívne premyslenou menovou politikou dostala infláciu späť pod kontrolu. Koniec koncov, dlhodobým cieľom centrálnej banky je udržať infláciu v eurozóne na úrovni 2 % – čo je hodnota, na ktorej je už tri mesiace po sebe.
Bližší pohľad na čísla za jednotlivé členské štáty poskytuje iný obraz. Tu sú medziročné čísla inflácie za júl:
Obrázok 1
Zdroj: Eurostat
Ako ukazuje obrázok 1, sedem štátov eurozóny má mieru inflácie nad 3 % a ďalších sedem zaznamenalo mieru v rozmedzí 2 – 3 %. Dôvod, prečo priemer za menovú zónu ako celok stagnoval na 2 %, je jednoduchý: tri najväčšie ekonomiky v eurozóne – Nemecko, Francúzsko a Taliansko – mali mieru inflácie pod 2 %. Keďže majú v indexe, ktorý vypočítava infláciu za eurozónu ako celok, veľkú váhu, neúmyselne „zakrývajú“ fakt, že väčšina členov eurozóny stále zápasí s infláciou výrazne nad dlhodobým cieľom ECB.
Táto rozmanitosť mier inflácie predstavuje pre ECB problém. Na jednej strane, ak uvoľní menovú politiku, pretože inflácia sa v priemere vráti na 2 %, riskuje zhoršenie situácie v krajinách s vysokou infláciou, predovšetkým v Estónsku, Chorvátsku a na Slovensku, kde je inflácia v súčasnosti nad 4 %. Na druhej strane, ďalšie sprísňovanie menovej politiky s cieľom znížiť infláciu v 14 členských štátoch, kde je nad dlhodobým cieľom, by mohlo tieto tri veľké ekonomiky uvrhnúť do hlbokej recesie.
Na základe týchto údajov je pochopiteľné, že ECB sa pred dvoma týždňami rozhodla ponechať svoje úrokové sadzby nateraz nezmenené. To však v budúcnosti nemusí byť možné: eurozóna je nielen domovom veľmi rozdielnych mier inflácie, ale existuje aj základný trend polarizácie mier inflácie.
Stručne povedané, pokiaľ ide o infláciu, zdá sa, že eurozóna sa rozdeľuje na dve časti.
V porovnaní s júnom inflácia klesla v šiestich štátoch: na Cypre (-0,4 %), v Belgicku a Holandsku (-0,3 %), v Nemecku (-0,2 %) a v Taliansku a na Slovensku (-0,1 %). Miera inflácie zostala nezmenená vo Francúzsku, Írsku, Lotyšsku a na Malte, zatiaľ čo v Rakúsku, Estónsku, Portugalsku, Slovinsku a Španielsku sa zvýšila o 0,4 %, v Litve o 0,3 %, v Luxembursku o 0,2 % a v Chorvátsku, Fínsku a Grécku o 0,1 %.
Technicky vzaté, takéto zmeny z jedného mesiaca na druhý netvoria trend. V posledných mesiacoch však došlo k viditeľnému rozptylu v mierach inflácie v eurozóne; porovnanie medzi júnovými a júlovými údajmi je skôr ilustráciou tohto trendu než jeho formálnym potvrdením.
Ak sa pozrieme na priemernú mieru inflácie v štátoch s klesajúcou infláciou a potom porovnáme tento priemer so skupinou, kde inflácia rastie, zistíme významný rozdiel:
Obrázok 2 znázorňuje túto odchýlku. Modrá čiara zobrazuje miery inflácie v jednotlivých členských štátoch za júl; stĺpce zobrazujú zmenu miery inflácie od júna do júla (zelená predstavuje pokles a sivá nárast):
Obrázok 2
Zdroj nespracovaných údajov: Eurostat
Ako už bolo spomenuté, rozdiely v mierach inflácie sú pre ECB problematické. Situácia sa ešte zhorší, ak k týmto rozdielom pridáme trend, v ktorom sa štáty eurozóny polarizujú do dvoch skupín, jednej s nízkou a klesajúcou infláciou a druhej s vysokou a rastúcou infláciou.
Zatiaľ nie sú rozdiely medzi týmito dvoma skupinami alarmujúce. Možno sa nikdy ani nestanú alarmujúcimi, ale v tomto bode sú dostatočne veľké na to, aby to určite ovplyvnilo tvorbu politík ECB. Riziko však spočíva v tom, že ECB ignoruje potrebu siedmich štátov eurozóny s najvyššou mierou inflácie získať pomoc s jej znížením a namiesto toho prispôsobí svoju menovú politiku trom najväčším ekonomikám, kde je inflácia pod 2 %.
Jedným z dôvodov, prečo je toto riziko významné, je jednoduchá aritmetika: sedem krajín s vysokou infláciou má kombinovaný HDP, ktorý predstavuje zhruba desatinu HDP Nemecka, Francúzska a Talianska dohromady. Pre tvorcov politík v univerzálnej menovej zóne je preto lákavé ignorovať malé „výnimky“ a nechať ich, aby sa o seba postarali samy.
Nemáme žiadne náznaky, že by ECB uvažovala týmto spôsobom, ale je tiež faktom, že ekonomická teória menových zón predpisuje, že rozdielne miery inflácie predstavujú významnú hrozbu pre dlhodobú udržateľnosť danej menovej zóny. Nezáleží na tom, či sú okrajoví členovia meny malí v porovnaní s veľkými členmi, ktorí stanovujú normy; akonáhle rozdiely v inflácii dosiahnu kritické úrovne, všetko od finančných špekulácií až po migráciu pracovnej sily sa začne pohybovať vo vzoroch, ktoré destabilizujú samotnú menovú zónu.
Eurozóna ani zďaleka nie je blízko tohto katastrofického bodu zlomu. Cestu k tomuto bodu však otvárajú tvorcovia politík, ktorí neprijmú primerané protiopatrenia, kým je ešte čas. Eurozóna sa touto cestou začala uberať. Iba čas a konanie alebo nečinnosť ECB ukážu, či a kedy sa menová zóna dostane do bodu, keď sa inflačné rozdiely stanú naliehavým problémom.
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
