Hoci je Karol Duchoň štyri desaťročia po smrti, jeho meno pozná celé Slovensko vrátane tých, ktorých starí rodičia chodili na jeho koncerty a estrádne programy. „Na svedomí to má okrem jeho už takmer zľudovených hitov film, ktorý natočil režisér Peter Bebjak. Obyvateľov Galanty – Duchoňovho rodného mesta, Bebjakov počin určite nenadchol.
A nenadchol ani primátora Galanty Petra Koleka. Aj on sa zúčastnil predpremiéry filmu Duchoň, veď to bol jeden z najtalentovanejších spevákov slovenskej populárnej hudby, čo z neho robí významného rodáka Galanty. V diskusii aktivista poukázal na silný odkaz K. Duchoňa, zaspomínal si na neho syn jeho suseda a iná obyvateľka je znechutená dehonestujúcim podaním jeho života.
Veľké meno Galanty
„Karol Duchoň je pre naše mesto veľké meno. Má v Galante svoju ulicu, bustu, pamätnú izbu a každoročne si ho pripomíname prostredníctvom festivalu Kantiléna. Sme na neho právom hrdí. Je pre nás symbolom hudby, výnimočného talentu, ale aj ľudskej charizmy a srdečnosti,“ uviedol primátor Galanty na sociálnej sieti s tým, že ešte pred premietaním filmu zaznelo niekoľko piesní, ktoré ľudí doslova zodvihli zo sedadiel. A to bol podľa P. Koleka jediný, naozaj svetlý bod večera.
Film ho zasiahol – negatívne
„Film zvolil jednostranný pohľad na jeho život – zameriavajúc sa takmer výlučne na jeho tienisté stránky, osobné zlyhania a závislosti. To dobré – jeho úspechy, výnimočný hlas, obrovská popularita a pozitívny vplyv na slovenskú hudbu – boli, žiaľ, takmer bagatelizované,“ vysvetľuje P. Kolek, prečo je z filmu rozčarovaný. Rozumie síce, že tvorcovia mali svoju predstavu, no ako primátor Duchoňovho rodného mesta je filmom hlboko sklamaný.
Rodákov si váži každé mesto
„Možno ľudia z iných miest či krajín budú film vnímať inak – ale my Galanťania, ktorí ho považujeme za svojho, sme z tohto obrazu cítili bolesť. Film sa nás dotkol. Osobne, ľudsky, miestne. V Galante nemáme veľa takých významných mien ako Esterházyovci, Zoltán Kodály či Karol Duchoň. O to viac si ich musíme vážiť a dôstojne uchovávať ich odkaz,“ apeluje na Galanťanov ich primátor. Tiež ich prosí, aby si o spevákovi nerobili obraz na základe toho, čo o ňom hovorí tento film. „Aj naďalej budeme stáť pri jeho odkaze – ako pri výnimočnom spevákovi, ktorý obohatil celé generácie,“ dodal Kolek.
Nemá o ňom privysokú mienku
Režisér filmu P. Bebjak vidí Duchoňa, ako "prorežimového" speváka, ktorý vždy chcel byť stredobodom pozornosti. Uznáva síce, že v strane nikdy nebol, no spieval piesne a zúčastňoval sa podujatí, ktoré slúžili na propagáciu minulého režimu.
Aktivista: Bol to charizmatický človek
Milana Daniela naši čitatelia z našich novín už poznajú – cez OZ MiniBODKA, ktoré pomáha deťom a rodinám vo veľmi ťažkej sociálnej situácii. „Nič iné, už netreba dodať. Snáď len toľko, že zanechal viac svetla, ako tieňov. Mnohých rozospieva dodnes a staršia generácia, tej spieva duša ešte dnes. Bol to charizmatický človek, ktorý žil s publikom a publikum pre neho. Filmári by sa mali zamyslieť nad tým, aký rýchlokvasný, temný obraz vypustili von. Tak si ho nikto nechce a nebude pamätať. Dnes, akoby sa len po temnosti prahlo a svetla málo. No ja som odprevádzal na oben svet jedno dieťa pred 2 rokmi a jeho rodičia, nemali na pohreb. Pomáhali sme im cez miniBODKA a tiež prispeli ľudia z GA. Mamičkine želanie bolo, aby hrali piesne práve od Karola Duchoňa, že ich drobček ho miloval. A samozrejme hrali,“ zaspomínal si M. Daniel.
Spomienka suseda
„Môj otec mi rozprával o Karolovi ako o svojom kamarátovi. Duchoňovci totiž bývali nad nimi. Opisoval ho ako chalana ktorý si na úúúplnom počiatku chodil k nim požičať gitaru pokiaľ nemal svoju. Sadol si pred barák a drtil tón za tónom. V kuse na prašiaku a kdekoľvek hral a skúšal. Bol zanietený pre hudbu, no mal cestu vopred určenú na svoj osud. Bol to nešťastný dobrák.. Včerajší film dlho začínal a rýchlo skončil. Je presne odrazom požiadaviek dnešnej doby. Aj v kreslenom filme pre deti musí byť alebo je už povinná bolesť a násilie. A tu mi tiež chýbalo viac jeho umenia. Každý poznáme jeho osud, no a film sa zameral na to čo ho dostalo na kolená a nie na to čo ho dostalo hore,“ myslí si Marek.
Bolo to dehonestujúce
Neviem, či preto, že “Karči” bol náš som nebola nezaujatá, ale pre mňa film veľké sklamanie, napriek geniálnemu Plevčíkovi. Premrhaná šanca ukázať jeho život bohéma, ktorý si život užíval. Kľudne aj s tými nepríjemnými vecami, ale ukázať ho len ako alkoholika a miestami dokonca hlúpeho mi pripadalo až dehonestujúce,“ uzatvára Monika.
Milí čitatelia,
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
- Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
- Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
- Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik