To, čím je pre Čechov knedlo-vepřo-zelo, pre Maďarov guláš či perkelt (pardon, on je to vlastne pőrkőlt), to je pre Slovákov bryndza. Mäkký, slaný syr vyrobený z ovčieho (prípadne zmiešaného ovčieho a kravského) mlieka. Ten sa fermentuje a drví do charakteristickej konzistencie a má nezameniteľnú, výraznú chuť a vôňu.
Tí, ktorí chcú Slovákom nahovoriť, že sú v tomto svete len malé, päťmiliónové nič sa nás snažia presvedčiť, že bryndza pochádza odniekiaľ z Rumunska, odkiaľ ju k nám len priniesli valašskí osadníci a že sa nemáme pýšiť cudzím perím, teda rumunskou bryndzou.
Bryndzu začali vyrábať ovčiari na Orave a Liptove (odtiaľ aj názov – Liptovská bryndza). Prvá bryndziareň však vznikla v roku 1787 v Detve a založil ju Ján Vagač. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, Vagač bol majiteľ mäsiarstva zo Starej Turej. Po Slovensku obchodoval s dobytkom a preto niet čudo, že sa na cestách spriatelil as s mnohými bačami.
„Mimoriadne ho zaujal zvláštny hrudkovitý syr vyrábaný z ovčieho mlieka. Premýšľal, ako ho dostať do obchodov, aby sa nepokazil, a dobrý a lacný výrobok by finančne vypomohol ľuďom z najchudobnejších oblastí Slovenska,“ objasňuje príbeh najslávnejšieho slovenského mliečneho výrobku stránka Mr.Slovák. Vagač so syrom kadečo skúšal – sušil ho, vaľkal, či solil, až začal s výrobou bryndze. V tradícii jeho bryndziarne pokračovali jeho potomkovia, najväčší rozmach zaznamenala počas pôsobenia Jánovho vnuka, Alexandra.
Slovenská bryndza má od roku 2008 označenie Chránené zemepisné označenie (CHZO) v rámci EÚ – môže sa tak nazývať iba bryndza vyrobená na Slovensku podľa tradičného postupu. Pravdou je, že bryndza sa vyrába aj v Poľsku a tiež v Rumunsku – odtiaľ pochádza názov tohto syra. Fajnšmekri ale vedia rozoznať, odkiaľ bryndza pochádza.
Slovenskú bryndzu tvorí minimálne 50-percentný základ z ovčieho mlieka, jej chuť je výrazná – pikantná a slaná.
Poľská bryndza je menej kyslá, no stále výraznej chuti. Vyrába sa v regióne Podhalie, v okolí mesta Zakopane.
Do rumunskej bryndze sa často primiešava okrem kravského aj kozie mlieko. Jej špecifická chuť je často dymová, zemitá, slaná, menej kyslá než slovenská. V Rumunsku sa však pojmom brânză označuje syr všeobecne.
v Hlavnom denníku verím, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik