Jadrová možnosť EÚ na boj proti Trumpovej colnej hrozbe. Stále viac krajín Európskej únie vrátane Nemecka zvažuje použitie rozsiahlych „protinátlakových“ opatrení zameraných na americké služby, ak sa EÚ nepodarí dosiahnuť obchodnú dohodu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, uviedli pre agentúru Reuters diplomati EÚ.
Tu sú podrobnosti o nástroji bloku proti nátlaku, ktorý nadobudol účinnosť koncom roka 2023 a doteraz nebol nikdy použitý, pretože ho mnohí vnímajú ako „jadrovú možnosť“, ktorá má v ideálnom prípade slúžiť ako odstrašujúci prostriedok.
Dohoda o spolupráci umožňuje 27-člennej EÚ prijať odvetné opatrenia voči tretím krajinám, ktoré vyvíjajú ekonomický tlak na členské krajiny, aby zmenili svoje politiky, a ponúka oveľa širší priestor na konanie než len proticlá na americký export.
ACI má 10-bodový zoznam možných opatrení proti Trumpovej hrozbe 30-percentného cla na dovoz z EÚ od 1. augusta. Okrem ciel na tovar zahŕňajú nástroje ACI obmedzenia dovozu alebo vývozu tovaru, napríklad prostredníctvom kvót alebo licencií.
V prípade verejných zákaziek v bloku v hodnote približne 2 bilióny eur ročne existujú dve možnosti. Ponuky, napríklad na stavebné alebo obstarávania v oblasti obrany, by mohli byť vylúčené, ak by americký tovar alebo služby tvorili viac ako 50 % potenciálnej zmluvy. Prípadne by sa k americkým ponukám mohla pripojiť úprava skóre penalizácie.
ACI by tiež mohla viesť k opatreniam, ktoré by ovplyvnili služby, v ktorých majú USA s EÚ obchodný prebytok, vrátane služieb od poskytovateľov digitálnych služieb Amazon, Microsoft, Netflix alebo Uber. Opatrenia by mohli tiež obmedziť priame zahraničné investície zo Spojených štátov, ktoré sú najväčším svetovým investorom v EÚ.
Ďalšie opatrenia by mohli zahŕňať obmedzenia ochrany práv duševného vlastníctva, prístupu na trhy finančných služieb a možnosti predávať chemikálie alebo potraviny v EÚ.
Od EÚ sa očakáva, že vyberie opatrenia, ktoré budú pravdepodobne najúčinnejšie na zastavenie nátlakového správania tretej krajiny a potenciálne na nápravu škôd.
Zákon dáva Európskej komisii až štyri mesiace na preskúmanie možných prípadov nátlaku. Ak zistí, že opatrenia cudzej krajiny predstavujú nátlak, predloží to členským štátom EÚ, ktoré majú ďalších osem až desať týždňov na potvrdenie tohto zistenia.
Na potvrdenie je potrebná kvalifikovaná väčšina členov EÚ – čo je vyššia prekážka ako pri uplatňovaní odvetných ciel.
Komisia by potom zvyčajne konzultovala so zahraničnou krajinou v snahe zastaviť nátlak. Ak to zlyhá, môže do šiestich mesiacov prijať opatrenia EÚ v reakcii, ktoré opäť podliehajú hlasovaniu členov EÚ. Tieto opatrenia by mali nadobudnúť účinnosť do troch mesiacov.
Celý proces by mohol trvať rok, ale dal by sa urýchliť.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobnú bránu, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatnej či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Zostať nezávislými – nepodliehame tlaku žiadnych oligarchov, politických strán ani záujmových skupín;
Udržať obsah otvorených pre všetkých – aj pre tých, ktorí si platené médiá nemôžu dovoliť;
Ponúkať iný pohľad na svet – už niekoľko rokov prinášame informácie mimo hlavného prúdu.
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(uveďte poznámky, prosím, uveďte „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik