Európska komisia zvažuje nové kolo odvetných opatrení proti rozsiahlym clám amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré by obmedzili obchod so službami a verejné obstarávanie. Keďže EÚ dochádza tovar, na ktorý by sa mohla zamerať, zvažuje rozšírenie svojej reakcie na colné sankcie zo strany Washingtonu.
Komisár pre obchod Maroš Šefčovič predložil túto myšlienku počas pondelkového stretnutia ministrov obchodu EÚ a uviedol, že prebiehajú prípravné práce aj na iných opatreniach, než sú tovary, uviedli pre bruselský denník POLITICO štyria diplomati EÚ.
„Je jasné, že sa musia začať zaoberať službami, keďže sme sa viac-menej vyčerpali, čo sa týka tovarov. A ak Trump príde s ďalšími bombami, ako sú farmaceutické výrobky a polovodiče, musíme mať niečo po ruke,“ povedal jeden z diplomatov.
Diplomati však uviedli, že táto myšlienka sa stretla s opatrnou reakciou krajín EÚ. Väčšina sa obáva, čo presne by bolo cieľom a či by to mohlo vyvolať ďalšie odvetné opatrenia zo strany Washingtonu, práve v čase, keď sa obe strany snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by Európu ušetrila od 30-percentného dovozného cla na všetok jej tovar.
Prvé kolo odvetných ciel zameraných na americký export v hodnote 21 miliárd eur už bolo schválené, ale pozastavené do 6. augusta, aby sa uvoľnil čas na rokovania o dohode. Komisia navrhla druhý balík – zahŕňajúci položky ako lietadlá, automobily, stroje a poľnohospodárske produkty v hodnote 72 miliárd eur –, ktorý čaká na schválenie.
Veľký transatlantický obchodný prebytok Ameriky v oblasti služieb – ktorý je v kontraste s jej chronickým deficitom tovarov – by mohol byť jej Achillovou pätou, ak by sa situácia eskalovala. Zameranie sa na služby je v rámci bloku prebiehajúcou diskusiou, ale dočasne bolo odsunuté na vedľajšiu koľaj, keďže rástla nádej, že predbežná dohoda je na dosah.
Európske hlavné mestá sa stále nezhodujú na tom, či majú s Washingtonom ďalej zvyšovať stávky po tom, čo Trump pohrozil strojnásobením ciel pre blok zo súčasných 10 percent od 1. augusta.
Jeden národný predstaviteľ uviedol, že cieľom diskusie bolo pripraviť pôdu pre prípad, že by do tohto dátumu nedošlo k dohode. „V podstate, ak nedôjde k dohode, nečakajte, kým sa ocitnete v úzkych, aby ste si túto otázku položili,“ povedal.
Krajiny ako Francúzsko tlačia na Brusel, aby voči Trumpovi zaujal prísnejší postoj, pričom prezident Emmanuel Macron dokonca vyzval na uplatnenie jeho nástroja proti nátlaku – univerzálneho obchodného „zásahu“, ktorý by sa mohol použiť na cielené útoky na služby.
Použitie tohto nástroja – ktorý by si vyžadoval podporu 15 z 27 členských krajín EÚ – by Bruselu umožnilo zaviesť niekoľko opatrení, napríklad obmedziť schopnosť amerických spoločností zúčastňovať sa na verejných trhoch EÚ alebo spomaliť fungovanie veľkých technologických spoločností v bloku.
Diplomati uviedli, že zatiaľ krajiny nemajú veľký záujem ísť touto cestou.
Počas pondelkového ministerského stretnutia Šefčovič uviedol, že Komisia skôr zvažuje využitie svojho nariadenia o presadzovaní, uviedli dvaja z diplomatov. Ide o zákon, ktorý bol posilnený v roku 2021 a umožňuje EÚ vylúčiť spoločnosti z verejných súťaží, ak porušenia obchodných dohôd partnermi poškodzujú jej obchodné záujmy.
„Diskusia sa viedla o tom, že máme prvý zoznam, teraz máme druhý zoznam a či by sme mali mať tretí zoznam rôznych opatrení,“ povedal litovský minister zahraničných vecí Kęstutis Budrys pre POLITICO po pondelkovom stretnutí.
Európska komisia sa odmietla vyjadriť.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu.
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik