Spojené štáty zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia, vyhlásil Donald Trump. Americké lietadlá zaútočili na Fordow, Natanz a Isfahán. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu verí, že toto bombardovanie „zmení dejiny“. Medzitým Teherán, ktorému sa podarilo evakuovať jadrové zariadenia, požiadal o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Spravodajský kanál Al Jazeera prináša prehľad reakcií po tom, čo sa USA zapojili do izraelskej vojny.
Spojené štáty bombardovali tri jadrové zariadenia v Iráne, čím ďalej eskalovali vojnu medzi Izraelom a Iránom. Prezident Donald Trump v sobotu večer vyhlásil, že americké útoky „zničili“ iránske zariadenia vo Fordow, Isfaháne a Natanze a pohrozil ďalšími útokmi na elimináciu iránskych kapacit na obohacovanie uránu, ak Teherán „neuzavrie mier“.
Irán útoky uznal a uviedol, že jeho personál pracujúci v jadrových zariadeniach bol pred útokmi evakuovaný.
Americké útoky prišli viac ako týždeň po tom, čo Izrael spustil vojenskú kampaň proti Iránu, ktorej odvetou bol raketový útok, čo si vyžiadalo stovky obetí na oboch stranách.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí vo svojom prvom verejnom vyhlásení po útokoch obvinil USA z porušenia medzinárodného práva.
„Spojené štáty, stály člen Bezpečnostnej rady OSN, sa dopustili vážneho porušenia Charty OSN, medzinárodného práva a Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) útokom na iránske mierové jadrové zariadenia,“ uviedol Araghchi v príspevku na sociálnych sieťach.
„Udalosti, ktoré sa odohrali dnes ráno [v nedeľu], sú škandalózne a budú mať trvalé následky. Každý člen OSN musí byť znepokojený týmto mimoriadne nebezpečným, bezprávnym a kriminálnym správaním.“
Dodal, že Irán „si vyhradzuje všetky možnosti na obranu svojej suverenity, záujmov a obyvateľstva“.
„Gratulujem, prezident Trump. Vaše odvážne rozhodnutie zamerať sa na iránske jadrové zariadenia s úžasnou a spravodlivou silou Spojených štátov zmení dejiny,“ povedal premiér Benjamin Netanjahu v televíznom vyhlásení.
„História zaznamená, že prezident Trump konal tak, aby najnebezpečnejšiemu režimu sveta odoprel najnebezpečnejšie zbrane na svete.“
„Som hlboko znepokojený dnešným použitím sily Spojenými štátmi proti Iránu,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres. „Toto je nebezpečná eskalácia v regióne, ktorý je už aj tak na pokraji – a priama hrozba pre medzinárodný mier a bezpečnosť,“ povedal a dodal, že existuje „rastúce riziko“, že by sa tento konflikt mohol „rýchlo vymknúť spod kontroly – s katastrofálnymi následkami pre civilistov, región a svet“.
Guterres vyzval členské štáty, aby „deeskalovali“ a „dodržali svoje záväzky vyplývajúce z Charty OSN a ďalších pravidiel medzinárodného práva“.
„V tejto nebezpečnej hodine je nevyhnutné vyhnúť sa špirále chaosu. Neexistuje vojenské riešenie. Jedinou cestou vpred je diplomacia. Jedinou nádejou je mier.“
Palestínska ozbrojená skupina vo vyhlásení uviedla, že „najdôraznejšie odsudzuje bezostyšnú agresiu Spojených štátov proti územiu a zvrchovanosti Iránu“.
„Agresia USA proti Iránu je nebezpečnou eskaláciou, slepou poslušnosťou agende okupantov a jasným porušením medzinárodného práva,“ uviedol Hamas.
„Vyhlasujeme solidaritu s Iránom, jeho vedením a jeho ľudom a máme plnú dôveru v schopnosť Iránu brániť svoju suverenitu.“
Saudská Arábia vyjadrila „veľké znepokojenie“ po útokoch USA, uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí dňa X.
„Saudskoarabské kráľovstvo s veľkými obavami sleduje vývoj v sesterskej Iránskej islamskej republike, ktorý predstavuje útoky Spojených štátov amerických na iránske jadrové zariadenia,“ uviedlo saudskoarabské ministerstvo zahraničných vecí dňa X.
Kráľovstvo „vyjadruje potrebu vynaložiť maximálne úsilie na preukázanie zdržanlivosti, deeskaláciu a zabránenie eskalácii“ a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby v takýchto „veľmi citlivých okolnostiach“ zintenzívnilo úsilie s cieľom dosiahnuť politické riešenie na ukončenie krízy.
Spojené kráľovstvo
Premiér Keir Starmer vyzval Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu, a povedal, že stabilita v regióne zostáva prioritou, uvádza sa vo vyhlásení z Downing Street.
„Iránsky jadrový program predstavuje vážnu hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť. Iránu sa nikdy nesmie dovoliť vyvinúť jadrovú zbraň a USA podnikli kroky na zmiernenie tejto hrozby,“ uviedol Starmer vo vyhlásení.
Japonský premiér Shigeru Ishiba: „Je nevyhnutné, aby došlo k rýchlej deeskalácii konfliktu. Situáciu tam pozorne sledujeme s hlbokými obavami.“
„Iránu nesmie byť dovolené vyvinúť jadrovú zbraň, pretože by to bola hrozba pre medzinárodnú bezpečnosť. Naliehavo žiadam všetky strany, aby ustúpili, vrátili sa k rokovaciemu stolu a zabránili ďalšej eskalácii. Ministri zahraničných vecí EÚ budú o situácii diskutovať zajtra.“
Minister zahraničia Antanio Tajani: „Teraz dúfame, že po tomto útoku, ktorý spôsobil masívne škody na výrobe jadrových zbraní a predstavoval hrozbu pre celý región, sa môže začať deeskalácia a Irán si bude môcť sadnúť za rokovací stôl.“
Americkí demokrati
Najvyšší demokrat v Snemovni reprezentantov obvinil Trumpa z toho, že tlačí krajinu do vojny.
„Prezident Trump zavádzal krajinu ohľadom svojich zámerov, nepožiadal Kongres o schválenie použitia vojenskej sily a riskuje zapletenie Ameriky do potenciálne katastrofálnej vojny na Blízkom východe,“ uviedol vo vyhlásení kongresman Hakeem Jeffries.
„Donald Trump nesie plnú a úplnú zodpovednosť za akékoľvek nepriaznivé dôsledky, ktoré vyplývajú z jeho jednostrannej vojenskej akcie.“
Čína
V krátkom komentári čínskych vládnych médií sa pýtali, či USA „opakujú svoju chybu z Iraku v Iráne“. Online článok CGTN, cudzojazyčnej zložky štátneho vysielateľa, uviedol, že americké útoky predstavujú nebezpečný zlom.
„História opakovane ukázala, že vojenské intervencie na Blízkom východe často spôsobujú nezamýšľané následky vrátane dlhotrvajúcich konfliktov a regionálnej destabilizácie,“ uvádza sa v správe s odvolaním sa na americkú inváziu do Iraku v roku 2003.
Uviedlo sa, že najväčšiu nádej na stabilitu na Blízkom východe ponúka umiernený, diplomatický prístup, ktorý uprednostňuje dialóg pred vojenskou konfrontáciou.
Austrália
„Jasne sme dali najavo, že iránsky jadrový a balistický raketový program predstavuje hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť,“ povedal hovorca austrálskej vlády.
„Berieme na vedomie vyhlásenie amerického prezidenta, že teraz je čas na mier,“ povedal a dodal, že bezpečnostná situácia v regióne je „veľmi nestabilná“.
„Naďalej vyzývame na deeskaláciu, dialóg a diplomaciu,“ povedal hovorca.
Nový Zéland
„Berieme na vedomie vývoj za posledných 24 hodín vrátane oznámenia prezidenta Trumpa o útokoch USA na jadrové zariadenia v Iráne,“ povedal minister zahraničných vecí Winston Peters.
„Prebiehajúce vojenské akcie na Blízkom východe sú mimoriadne znepokojujúce a je nevyhnutné vyhnúť sa ďalšej eskalácii,“ povedal a dodal, že Nový Zéland „dôrazne podporuje úsilie o diplomaciu“.
„Naliehavo žiadame všetky strany, aby sa vrátili k rokovaniam. Diplomacia prinesie trvalejšie riešenie ako ďalšie vojenské akcie.“
Mexiko
„Ministerstvo naliehavo vyzýva na diplomatický dialóg pre mier medzi stranami zapojenými do konfliktu na Blízkom východe,“ uviedlo mexické ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení na svojom účte X.
„V súlade s našimi ústavnými zásadami zahraničnej politiky a pacifistickým presvedčením našej krajiny opakujeme našu výzvu na deeskaláciu napätia v regióne,“ uviedlo ministerstvo.
„Obnovenie mierového spolunažívania medzi štátmi regiónu je najvyššou prioritou.“
Venezuela
„Venezuela odsudzuje vojenskú agresiu USA proti Iránu a požaduje okamžité ukončenie nepriateľských akcií,“ uviedol venezuelský minister zahraničných vecí Yvan Gil v príspevku na Telegrame.
„Bolívarovská republika Venezuela dôrazne a kategoricky odsudzuje bombardovanie jadrových zariadení v Iránskej islamskej republike vrátane komplexov Fordow, Natanz a Isfahán, ktoré na žiadosť štátu Izrael vykonala armáda Spojených štátov,“ povedal.
Americké skupiny CAIR a AIPAC
Rada pre americko-islamské vzťahy (CAIR), americká skupina pre práva moslimov, uviedla, že útok USA je „nezákonným a neoprávneným“ vojnovým aktom, ktorý je pod tlakom „mimo kontroly“ izraelskej vlády a to aj napriek dlhodobému záveru amerických spravodajských služieb, že Irán nevyvíja jadrové zbrane.
Na druhej strane Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti (AIPAC), vplyvná proizraelská skupina v USA, ocenil útoky nariadené Trumpom a vyhlásil, že USA „musia teraz spolupracovať s našimi spojencami na ochrane našich vojakov a regionálnych záujmov pred iránskymi útokmi“.
Kuba
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel ostro odsúdil americké bombardovanie a označil ho za „nebezpečnú eskaláciu“ a vážne porušenie Charty OSN.
Dodal, že to „vrhá ľudstvo do krízy s nezvratnými následkami“.
Čile
Čilský prezident Gabriel Boric tiež označil americký postup za nezákonný.
„Čile odsudzuje tento útok USA,“ napísal na X. „To, že máte moc, vás neoprávňuje používať ju v rozpore s pravidlami, ktoré sme si ako ľudstvo stanovili. Aj keď ste Spojené štáty.“
Ománske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že americké útoky na iránske jadrové zariadenia predstavujú vážne porušenie medzinárodného práva a Charty OSN a útok označilo za „akt agresie“.
Orientalista, publicista a autor telegramového kanála „Eastern Gate“ Andrej Ontikov sa domnieva, že v izraelsko-iránskej konfrontácii nedošlo k žiadnemu zásadnému posunu.
"V roku 2020 Američania bombardovali letisko v Bagdade a zabili jedného z vodcov IRGC, Kásema Solejmáního. V reakcii na to sa stretli s demonštračnými útokmi s takmer nulovým účinkom na jednu zo svojich základní v Iraku," spomína expert v rozhovore pre Izvestia.
Podľa jeho názoru je teraz zaujímavé sledovať, ako sa Teherán zachová. „Ak sa bude uchádzať o dohodu za amerických podmienok, urobí si hanbu. Ak zaútočí na americké základne v regióne, dá americkému lídrovi príležitosť na plnohodnotnú intervenciu,“ domnieva sa expert.
Dodal, že existuje aj iná možnosť – Irán sa môže tváriť, že sa nič zvláštne nestalo, a pokračovať v odvetných útokoch na Izrael. „Prvá reakcia Teheránu ukazuje, že sa uberá touto cestou. Ale uvidíme, čo sa stane ďalej. V určitom okamihu sa môžu v samotnom Izraeli objaviť otázky o Netanjahuovi, a to nielen zľava, ale aj od jeho spojencov v krajne pravicovom tábore,“ je si istý analytik.
Ontikov dodal, že ľavica bude tradične obviňovať Netanjahua z vojenskej operácie v pásme Gazy, ako aj z toho, že po tom, čo sa dostal do slepej uličky, „išiel po Iráne“.
„Ultrapravičiari povedia, že izraelský premiér je slabý a nie je dostatočne asertívny, keďže nedokáže vyriešiť problém v Gaze ani v Iráne. Bude zaujímavé sledovať, ako sa z toho Netanjahu dostane,“ uzavrel politológ.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom.