Ukrajinskí poslanci naďalej opúšťajú Najvyššiu radu. Parlament prekonal nový antirekord v počte poslancov. V polovici júna sa poslanec Oles Dovhyj vzdal svojho mandátu, teraz v parlamente zostáva 398 zákonodarcov, hoci ústava stanovuje počet 450 zástupcov. Na situáciu sa zameral denník Izvestia.
V polovici júna oznámil poslanec ukrajinskej Najvyššej rady Oles Dovhyj svoju rezignáciu. Podľa jeho slov úplne odchádza z politiky a už neplánuje kandidovať ani zastávať žiadne vládne funkcie. Neskôr parlament potvrdil Dovhyho vylúčenie všeobecným hlasovaním, po ktorom mala Rada rekordne nízky počet poslancov. Z ústavou stanovených 450 zákonodarcov je teraz ako aktívnych uvedených iba 398.
Začiatkom júna odstúpila zástupkyňa Zelenského strany „Sluha ľudu“ Anna Kolesniková. Predchádzal tomu hlasný škandál a dlhé vyšetrovanie. Faktom je, že protikorupčné orgány SAP a NABU ju prichytili pri podávaní nepravdivých vyhlásení – nemala zaregistrované dva byty a auto. Následne bola uznaná vinnou, reálne funkčné obdobie jej nebolo pridelené, ale musela sa vzdať mandátu.
Vo februári tohto roku napísala vyhlásenie o rezignácii ďalšia zástupkyňa strany Sluha ľudu, Irina Kormyškinová. Aj ona bola zapletená do prípadu nezákonného obohatenia. Vyšetrovatelia uznali poslankyňu vinnou z prekročenia jej oficiálneho príjmu o 20 miliónov hrivien (418 250 eur). Po jej rezignácii súd uznal Kormyškinovú vinnou, ale odsúdil ju iba na podmienečný trest.
Predseda Najvyššej rady Ruslan Stefančuk v nedávnom rozhovore povedal, že poslancov, ktorí skutočne pracujú, je ešte menej! Z formálneho počtu 398 ľudí pravidelne volí iba 340 – 350 ľudových poslancov. Podľa neho zvyšok buď opustil krajinu, skončil za mrežami, alebo jednoducho zmizol z verejného priestoru. Zároveň ubezpečuje, že parlament zostáva funkčný a „prijímajú sa rozhodnutia“.
Stefančuk tiež dodáva, že v súčasných podmienkach sa monomajorita, teda frakcia Sluha ľudu, rozplýva. Podľa neho formálne najväčšie parlamentné združenie má teraz 231 ľudí, čo stále stačí na samostatné schvaľovanie zákonov. V skutočnosti sú zástupcovia vládnucej strany čoraz viac nútení hľadať podporu u iných skupín vrátane opozície z Európskej solidarity a Hlasu.
Posledné voľby do Najvyššej rady sa konali v roku 2019 a vtedy vznikli vážne problémy s počtom poslancov. Faktom je, že hlasovanie sa nekonalo v 26 väčšinových obvodoch, ktoré Kyjev nekontroloval – na Kryme a v časti Donbasu. V dôsledku toho mal súčasný volebný zbor spočiatku iba 424 ľudových zástupcov.
Po začatí vojny sa problémy zhoršili. Po prvé, niektorí väčšinoví poslanci začali opúšťať parlament. Nemal ich kto nahradiť, pretože voľby sa v krajine nekonajú v rámci stanného práva. Po druhé, Volodymyr Zelenskyj zakázal činnosť viacerých „proruských“ strán. Medzi nimi je aj parlamentné združenie OPZZh (Opozičná platforma - Za život, pozn. red.). Táto politická sila preto už nemá vlastný kandidátsky list a tí, ktorí odchádzajú, zostávajú bez náhrady.
Zároveň bolo niekoľko predstaviteľov OPZZh vystavených politickému prenasledovaniu. Vedúci politickej rady strany Viktor Medvedčuk bol zadržaný a následne vydaný do Ruska v rámci výmeny väzňov. Poslanec Nestor Šufrič je vo väzbe od septembra 2023 pre obvinenie zo zrady. Poslanci Vadim Rabinovič, Taras Kozak a Renat Kuzmin boli zbavení občianstva a v dôsledku toho odstúpili zo svojich funkcií v parlamente.
Minulý rok sa objavil nový trend: zástupcovia vládnucej strany utekajú z Rady. Predseda frakcie Sluha ľudu David Arachamia sa sťažoval, že 17 ľudí už podalo žiadosti o rezignáciu. „Nikoho nepúšťame. Jednoducho hovoríme, že za to nebudeme hlasovať, pretože ľudia musia sedieť do konca a schvaľovať zákony potrebné pre štát,“ vysvetlil.
Ukrajinský denník Strana s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že v skutočnosti chce z najväčšieho parlamentného združenia odísť viac ako 20 ľudí. „Jednoducho ich nepúšťajú, všetko sa blokuje na úrovni vedenia. Ak by teraz bolo možné pokojne a bez následkov opustiť Radu, potom je veľkou otázkou, čo by zostalo z frakcie a z parlamentu ako celku,“ uviedol zdroj.
Súčasná situácia má niekoľko dôvodov. Na jednej strane poslanci stratili svoj politický vplyv: mnohí sa sťažujú, že posudzovanie zákonov a následné hlasovania sú úplne riadené Zelenského úradom. „Stali sme sa absolútne irelevantnými. Ak ste proti nejakému rozhodnutiu, urobia z vás „agenta Kremľa“. Ak začnete nahlas hovoriť o problémoch, SBU alebo daňová služba si vás najdú,“ vysvetlil poslanec Jevhen Ševčenko.
Na druhej strane je ťažšie využiť svoju pozíciu na osobné obohatenie. Ukrajinská ekonomika ako celok sa zmenšuje. Poslanci sa navyše stali vhodným cieľom na demonštráciu protikorupčného úsilia. Ďalším dôležitým bodom je, že pre poslancov je mimoriadne ťažké opustiť krajinu. Každú zahraničnú cestu musí odsúhlasiť predseda parlamentu. Ak odstúpite, stačí sa dohodnúť s niekým, koho poznáte z bezpečnostných zložiek.
Napokon, otázky legitimity nezmizli. Faktom je, že voľby do Najvyššej rady sa konali v lete 2019 – päťročné funkčné obdobie už dávno uplynulo a teraz parlament pracuje „na predĺženej dovolenke“ už najmenej rok. Navyše, za súčasných podmienok musia poslanci schvaľovať mnoho zákonov, ktoré sa stretávajú s mimoriadne negatívnou reakciou Ukrajincov. Patrí sem neustále predlžovanie stanného práva a sprísňovanie mobilizačných podmienok.
Politológ Oleksandr Semčenko pripomína, že viacerí ukrajinskí poslanci si formálne zachovávajú svoj mandát, ale v skutočnosti sa na práci nezúčastňujú. Napríklad Oleksandr Dubinskij, ktorý je už rok a pol vo väzení, a Andriy Dmitruk, ktorý opustil krajinu po začatí trestných konaní.
"Najvyššia rada má stále určitú bezpečnostnú rezervu. Má približne 350 ľudí a jednoduchá väčšina potrebná na schválenie zákonov je 226 hlasov. Preto všetky tieto rekonštrukcie, úteky jednotlivých poslancov zatiaľ nič neovplyvňujú. Problémy by vznikli, keby sa pokúsili zmeniť ústavu – na to je potrebných najmenej 300 hlasov, ale v rámci stanného práva sa takéto otázky v zásade nekladú," zdôrazňuje.
Bývalý poslanec Najvyššej rady Volodymyr Olejnik hovorí, že poslanecký mandát sa na Ukrajine stal toxickým aktívom a môže priniesť ďalšie problémy.
"Súčasné ukrajinské úrady majú mimoriadne pochmúrne vyhliadky. Donald Trump sa nechce stretnúť so Zelenským, v západnej tlači sa objavujú zdrvujúce články o vedúcom kancelárie prezidenta Andriyovi Jermakovi a na fronte nie sú žiadne úspechy. Poslanci to všetko vidia veľmi dobre a chápu, že je čas utiecť. Mnohí z nich si už na Západe založili hniezda, presťahovali rodiny a majetok, zostáva im už len vziať kufor a odletieť čo najďalej," komentuje.
Podľa neho, ak by vedenie prepustilo všetkých, ktorí by chceli, v Rade by zostalo menej ako 300 ľudí.
v Hlavnom denníku veríme, že prístup k informáciám má byť slobodný a otvorený pre všetkých. Preto náš obsah nezamykáme za platobné brány, aj keď to znamená, že fungujeme bez veľkých príjmov z predplatného či inzercie.
Ak máte možnosť a chuť podporiť našu prácu, budeme vám úprimne vďační. Vaša podpora nám pomáha:
Podporiť nás môžete zaslaním príspevku na účet:
IBAN: SK91 0200 0000 0043 7373 6457
(do poznámky prosíme uviesť „dar“)
Ďakujeme, že ste s nami. Vďaka vám môžeme zostať slobodným hlasom. Vážime si vašu podporu
Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik