Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Europoslanec Milan Mazurek v žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdeniami, že situácia v Ceute sa upokojila.
Kľúčovú úlohu má zohrávať koncept Air Interdiction.
Keď mal 13, začal pracovať v športovom obchode. Keď mal 18, vlastnil prvý bar. Jozef Ráž ml. rozhodne nevyužíval výhody známeho priezviska.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
.jpg)
My, čo si viac pamätáme, si iste spomenieme na oslovenie súdružky a súdruhovia. Boli sme nimi aj proti svojej vôli. Lebo tak diktoval politický poriadok. Po prevrate sme sa odrazu zmenili na dámy a pánov. Lenže nie každá súdružka sa stala dámou a nie každý súdruh pánom.
Komentár Ivana Štubňu kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za výroky o možnej koalícii Smeru-SD a PS a vyzýva ho, aby sa správal ako štátnik a chránil záujmy Slovenska.
Biznis plán a pomastenie ega rozhádže dáta bratislavskej kaviarne.
Kým v našich luhoch a hájoch sa ešte stále šíri propaganda o tom, že Ukrajina vyhráva, svet sa pomaly prebúdza z opice a začína si pripúšťať trpkú realitu.
Komentáre
31. 10. 2025
Príbeh, ktorý napísal Jozef Cíger Hronský nesie názov Lepšie je zažať svetielko ako preklínať tmu, bol publikovaný v novinách Slovák v Amerike deň pred Vianocami v roku 1959. Pre svojich fanúšikov ho „oživila“ facebooková stránka Mne Slovensko krása je , zvyky a povery, odkiaľ ho preberáme v plnom znení, bez redakčných úprav.
________________________________________________
O Vianociach, o Štedrom dni myslím – ani niet tmy na svete. Aspoň nie v tom svete, v ktorom som rástol a ktorý sa mi hlboko vtisol do duše. I do srdca.
Za detstva celý rok som čakával na utiereň, týždne pred Štedrým večerom sme sa hádali medzi bratmi, kto ponesie lampáš, lebo to boli ešte krásne časy, keď hocikde pouličného svetla nebolo, ba veď dolu dolinami niet ho ani dnes. Mnohí o Vianociach – teda aj my – niesli sme lampáš, hoci na oblohe bolo plno hviezd a mesiac sa naširoko usmieval. Ale to tak muselo byť.
Veď naširoko roztekala sa pieseň. Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa … radujme sa!
Akože mohlo byť ináč?!
Zdalo sa mi za oných čias, akoby hviezdy boli poschodili do našich dolín a tak sa tu dolu pohybujú ako na oblohe.
Myslím, tma nikomu na um neprišla, tak ako by tmy na svete ani nebolo. Kostolné obloky žiarili, vo vnútri plno bolo svetla a ľudia mali v zraku mnoho veselosti..
Mnoho veselosti, mnoho svetielok sme mali aj na vianočnom stromčeku a chceli sme ich mať ešte viac.
Ale prešli roky a cez mnohé roky všelijaké Vianoce prišli. Veru dotisla sa neraz aj čierňava. Pamätám sa na veľkú metelicu, mokré chumáče snehu bičovali tvár, lenže jednak sme len šli na polnočnú, azda sme cítili, že treba sa nám nabrať svetla čo najviac: aj pre zajtrajšok a pre ďalšie roky …
Tma je vždy na stráži. Hneď sa dotisne, len čo sa trochu pozabudneš myslieť na jas, pozabudneš zažať svetielko.
Raz o Vianociach chorý bol brat.
Raz o Vianociach chýbala nám matka…
Lebo míňali sa roky.
Raz na bojisku v zákopoch mali sme iba jednu sviečku o Štedrom večeri. Ktosi ju zachoval pre tento večer, tak sme ju v mokrom zákope pod plášťom zažali a jeden po druhom sme ju chodili pozerať.
Roku 1944 tanky nám chodili popod obloky o Štedrom večeri, svetielka sa triasli na vianočnej jedličke, lietadlá sa tmolili pod hviezdami, mnoho bolo čierňav, naokolo mnoho úzkostí, mnohí sme už vedeli, že sú nám to posledné Vianoce na Slovensku, keďže boli už blízko i také svetlá, že horeli celé dediny…
A jednak sme sa premáhali tento večer i skusovali spievať: Radujme sa … veseľme sa
Lenže to nebola radosť toho večera, to nebola sila toho Štedrého dňa, to bolo inšie.
To boli všetko svetielka v nás z predošlých Vianoc, to boli piesne, čo v našich dušiach usalašili sa za oných radostných dní, to boli Otčenáše, čo nám matky hlboko zaštepili do srdca, to bola viera vo Vykúpení, viera v Spasiteľovi, viera v Kristovi, to boli staré, dávne svetielka, čo nás teraz chránili, aby nás nepridusila tma, to boli dávno zažaté nádeje, že prežijeme aj tieto úzkosti …
To boli najvzácnejšie dary, čo nám ostali po rodičoch a rád by som mal teraz taký hlas, čo by som mohol volať na všetky strany a na všetky matky, na všetkých otcov:
— Lepšie je zažínať svetielka včas! …Včas zažínajte v dušiach vašich detí svetielka o Jezuliatku, o veľkom dare Betlehema, svetielka viery, svetielka lásky a nádejí, lebo na každého kdesi číha tma, ale kto bude nosiť v sebe svetlá, nebude ani ťažké chvíle preklínať …
Už som dávno šedivý, ale tak sa mi teraz zdá, že držím v ruke onen vianočný lampáš z detstva a ten mi svieti, ukazuje cestu jasne i dnes, keď občas sám neviem, kade sa hnúť
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 32 min
pred 1 hod
pred 2 hod
