Advokát Martin Ribár ešte na jeseň 2021 podal sťažnosť na európsky súd pre ľudské práva (esľp). Tá sa týkala podmienok vo väzbe, ktoré ho za viac, ako päťsto dní pripravili o zdravie. ESĽP jeho sťažnosť prijal a vo štvrtok, 12. decembra mal zverejniť rozhodnutie o nej. Pochopiteľne, že Ribár ho očakával s nádejou vo spravodlivosť. Žiaľ, spokojný s ním byť nemôže. Rozhodnutie advokát okomentoval aj na sociálnej sieti. Na facebookovej stránke za právny štát tvrdí, že pri hľadaní spravodlivosti sa nevzdáva. Dum spiro, spero – kým dýcham, dúfam, napísal v úvode príspevku.
Rozhodnutie, ktoré ESĽP zverejnil 12. decembra sa týkalo podmienok vo výkone väzby, pričom tie boli doslova neľudské. Najhoršie však bolo, nebyť v kontakte s najbližšími. Napriek tomu ESĽP sťažnosti nevyhovel – advokát sa mal viac „sťažovať“ doma. Ribár podotýka, že ak by bol v podobných podmienkach pes, ten, kto to dovolil je trestaný za týranie zvierat. Skúsenosť je však neprenosná. Ribárovi je jasné, že jemu už zdravie nik nevráti, no je množstvo ľudí, ktorí takto musia „žiť“. Myslí si tiež, že okolo tejto témy ešte bude „horúco“ a vzdať sa nemieni ani on.
ESĽP sťažnosti nevyhovel
„Dnešného dňa 12.12.2024 zverejnil ESĽP svoje rozhodnutie vo veci mojej sťažnosti a nevyhovel jej. Konanie sa týkalo výlučne podmienok vo výkone väzby,“píše Martin Ribár – advokát a predseda OZ Za demokraciu a právny štát, ktorý ešte pred pár dňami upozorňoval aj na túto možnosť a preto sa držal pri zemi.
Čoho sa týkala sťažnosť
„Samotná sťažnosť smerovala výlučne proti podmienkam vo výkone väzby – absolútnemu obmedzeniu pohybu pobytom 23 hodín denne na cele s plochou 8m2, nemožnosti žiadnych aktivít mimo cely s výnimkou 1 hodinovej vychádzky v koridore na streche budovy – 4 steny a „zamrežovaná obloha“ bez možnosti horizontálneho výhľadu – niekedy v koridore o rozlohe 9m2, spánková deprivácia – budenie nočnými kontrolami – ani raz počas 565 dní väzby som nespal v kuse 6 hodín,“ priblížil na Facebooku advokát pýtajúc sa, či si vieme predstaviť žiť v takýchto podmienkach. Sťažnosť sa však týkala okrem iného aj prístupu k hygiene.
Čo bolo najhoršie...
„Ale najmä – neumožnenia kontaktu s rodinou – namietal som, že som mal prvú návštevu po 11 mesiacoch a prvý krát som mohol telefonovať manželke a deťom až po viac ako 14 mesiacoch vo väzbe, ako aj niekoľko týždňové doručovanie pošty.. – viete si predstaviť byť bez kontaktu so svojimi maloletými deťmi a manželkou/manželom viac ako 14 mesiacov,“pýta sa advokát sledovateľov.
Čím ESĽP svoje rozhodnutie zdôvodnil
„ESĽP síce skonštatoval dôvodnosť mojej argumentácie ohľadom vyššie uvedených „zlých“ podmienok vo výkone väzby, avšak uvedené podľa ESĽP nedosahuje takú intenzitu, že by bol naplnený čl. 3 a iné články dohovoru. ESĽP odôvodnil svoje rozhodnutie nevyčerpaním všetkým možných prostriedkov vnútroštátnej nápravy, mal som „viac“ podávať „sťažnosti“ – čo som síce robil, a nedostával na ne dostatočné odpovede, ale mal som podľa ESĽP podávať ďalšie sťažnosti a ďalšie ústavné sťažnosti,“ vysvetľuje advokát.
S pokorou prijíma
Ribár prijíma aj takéto rozhodnutie, veď rozhodnutia súdov treba rešpektovať bez ohľadu na to, že sa nám nepáčia.
„Slovami a ani „najkvetnatejším“ opisom sa nedá vyjadriť to, čo som zažil vo väzbe, a nie iba ja, ale aj mnohí iní – je to jednoducho neprenosná skúsenosť, ktorú dokáže naozaj pochopiť iba niekto, kto to zažil osobne. Možno, keby sudcovia aj mali možnosť aspoň vidieť osobne na vlastné oči samotnú celu, vychádzkové koridory. Ako som napísal vyššie, musím/musíme rešpektovať rozhodnutia súdov,“ poznamenáva advokát.
Nie je to jeho prehra
„Mne osobne by „kladné“ rozhodnutie ESĽP už nepomohlo – ale mohlo pomôcť iným. Nie je to moja „prehra“ – je to zatváranie očí pred zlými podmienkami vo výkone väzby – ktoré sú síce „zlé“ aj podľa ESĽP, ale ak vás niekto fyzicky „netýra“ asi je to všetko ostatné v poriadku,“ uvažuje advokát.
Zvieratká netýrame. Ľudí smieme?
„Stále však budem tvrdiť, že ak by ste do takýchto podmienok „zavreli“ psa, tak vás budú stíhať za týranie zvierat. Neviem si predstaviť, že ak by niekto bol nedobrovoľne obmedzený na kontakte so svojimi maloletými deťmi viac ako 14 mesiacov, a „žil“ v takých podmienkach viac ako 18 mesiacov, tak by na konci dňa povedal, že je to vlastne v poriadku,“ pridáva postreh Ribár.
Ako ďalej?
„Keď „spadneš“, aj si kľudne poplač, ale potom vstaň a choď/bojuj ďalej. Budem sa toho držať – ešte ma čaká dlhá a náročná cesta za očistením svojho mena. Stojím si za tým, že opis podmienok väzby v knihe 565 je viac ako reálny, ba naopak, je to slabý odvar reality,“ nevzdáva sa advokát. Ten si myslí, že v tejto téme sa ešte nepovedalo posledné slovo. Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania vydal správu o podmienkach vo výkone väzby na Slovensku.
„Stále dúfam, že spravodlivosť, hoci má zaviazané oči, tak nie je slepá,“ uzatvára Martin Ribár s tým, že kým dýcha, nevzdá sa.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Telegram tu: https://t.me/hlavnydennik