Bezočivosť je impertinencia. Dobre, po našom ide o urážlivú nemiestnu smelosť, drzú opovážlivosť, hrubosť, trúfalosť či dotieravosť, ale aj priamu drzosť. To sú synonymá, ktoré slovník priradil k výrazu bezočivosť. A autor názoru ich priraďuje k tým, ktorí sa drzo voči pravde a k iným názorom, nielen k čitateľom a nielen v týchto dňoch, no už prakticky od volieb v septembri, bez hanby zamietavo vyjadrujú.
"Umelci protestujú v uliciach", napísal jeden z "červených denníčkov" večných trockistov na margo pouličných výtržností a exhibicionizmu "aktivistov z povolania" po rozhodnutí o zrušení "Kunsthale". Alebo Kunsthalle, ani neviem, ako sa to správne píše. Kedysi to bol Dom umenia. jednoducho a po slovensky - Dom umenia. Svojho času ho liberálne a progresívne akási banda tupcov zrušila a to, čo malo fungovať po ňom, nazvala Kunsthalle, lebo sa to asi tak všade nosí. Lebo to majú v Berlíne a tam a hentam. Nezaujímalo ich, že Bratislava je hlavné mesto Slovenska a u nás by teda mal logické opodstatnenie Dom umenia. A je nám úplne jedno, ak by sa nejakí blázni v Berlíne rozhodli premenovať svoju Kunsthalle na Dom umenia. Avšak autorov takéhoto činu by tam asi rýchlo zavreli do blázinca.
Umelci s pupákmi na ksichtoch
K článku bola priložená fotografia odhodlane káčajúch batôžkarok, ktoré vidíme na každom progresívnom proteste, ešte hádam v neplnoletom veku. Obrázok tak veľmi podobný tým z čias "Hitlerjugend". Jasajúca omladina a v duchu doby po jednom či dvoch neodmysliteľných jointoch a ešte s uhrami v pleti, o dušu "selfíčkujúca" a omámene adorujúca svoj ideál - diktátorského vodcu na čele svojej jedinej liberálno progresívnej partaje. Tej s úžasným programom - liberalizovať maryšku. Ak tento dav predstavuje "umelcov" Slovenska, zbohom slovenské umenie, zbohom celý Dom Umenia. Lenže - nepredstavuje. Našťastie. To si iba bezočivci namysleli a sami seba o tom presvedčili. Ak by niekto pokusne zorganizoval akýkoľvek protest "proti", v tom prípade by tam nevidel nikoho iného a nového, iba a len túto batôžkársku chasu. Ľahne si teatrálne pred lesný traktor v Kôprovej doline, priviaže sa na chladiacu vežu jadrovej elektrárne, zapojí sa do protestu proti Novele trestného zákona, ide vlastným telom brániť akéhosi Lipšica a ochotne sa stane predstaviteľom umelcov na pochode proti zrušeniu Kunsthalle. Typické Gréty, ktoré vás ukameňujú za emisný prd a potom si sadnú do lietadla a letia za oceán na svetové sympózium o škodlivosti zaoceánskych letov.
Bezočivci bezočivo a bez hanby
Bezočivci o všetkom, čo nezodpovedá ich (ne)mysleniu a o každom, kto myslí inak, ako oni, píšu ako o bezočivo sa vyjadrujúcom človeku. Podľa seba súdim teba? Bezočivé je, ak jeden z prezidentských kandidátov hodí na sieť informáciu, že s kamarátmi počas Bielej soboty pozdravuje svojich priateľov. Iste ste pochopili, že ide o Petra Pellegriniho. Bezočivé od neho je to však podľa zamestnancov jedného z červených denníčkov, to už sa ani ako hlavný prúd nazývať nedá, iba ak ako pohlavný. Bezočivci bez hanby a bezočivo ťahajú už týždeň tému letu Pellegriniho na východ súkromným lietadlom, no tak isto bezočivo ani nemuknú, kto financuje špeciálne volebné vlaky pre Korčoka a kto k nim chce ešte v prípade záujmu zafinancovať aj špeciálne autobusy. Veď čo si nesmie dovoliť nikto, smiem predsa ja, nie?
Heslo bezočivcov - "nesmú mať všetko"
Bolo by fajn, ak by si oni, ako aj ich batôžkarky spomenuli, čo a ako rýchlo sa dialo po voľbách v roku 2020, keď nastúpila súkromná firma - akože vláda - Igora Matoviča k moci. Do troch mesiacov vymenili všetkých prednostov okresných úradov, vyhádzali všetkých novinárov z verejnoprávnych i vlastných médií - tých im neservilných, zrušili hádam aj hlavného orangutana v pavilóne opíc v každej okresnej ZOO. Oni mohli mať všetko a zdalo sa, že to berú úplne normálne. Mimochodom, v uliciach protestne pochodovali akurát tak kačky k miestnym jazierkam. Nikto neorganizoval a nefinancoval protesty univerzálnych protestujúcich. Vhodných do komparzu v každom proteste. A keďže ešte nie je moratórium, dovolím si v neprospech jedného z kandidátov na post hlavy štátu spomenúť aj príklad. Určite nie v dobrom. Moja matka, 92 ročná žena s vysokoškolským vzdelaním po nateraz poslednom televíznom súboji kandidátov, o Ivanovi Korčokovi skonštatovala: "Nesympatický, nepríjemný, nepresvedčivý, samoľúby, taký štréberský zväzáčik, ktorý sa každému vopchá..." No, kam sa vopchá, to už citovať nebudem, aj keď matka bola učiteľka a ctila slušnú komunikáciu. Viem, určite je podľa Korčokových adorantov bezočivá.
Najmä vtedy, keď má svoj vlastný názor. Či má aj pravdu, o to sa nebije. Lebo zas naopak, v tomto naozaj nie je bezočivá.
Vážení naši čitatelia
Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme.
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:
1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;
2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;
3. niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť.
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik