Konflikty nevznikajú sami od seba. Vždy ide o zisk a o moc. Organizujú ich cudzie mocnosti s pomocou tajných služieb. Tak to bolo aj s organizovaním protiústavného štátneho prevratu v Kyjeve v roku 2014 namiereného proti Ruskej federácii pod vedením USA a Veľkej Británie. Za tým účelom cieľavedome oživili fašizmus, ktorého zverstvá veľmi tragicky a silno postihli práve ruský národ. Tu sa pozrime na porušovanie medzinárodného práva. Pripravoval sa priamy vojenský útok na Ruskú federáciu. To nikto neskrýva. Hovorí exkluzívne pre HD kandidát na prezidenta Štefanm Harabin.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Francois Hollande a samozrejme bývalý ukrajinský president Petro Porošenko, všetci naraz verejne priznali, že zámerným neplnením Minských dohôd im išlo iba o získanie času na dôkladné vyzbrojenie Ukrajiny na otvorenú vojnu proti Ruskej federácii. Je to prejav arogancie a podvodu voči Ruskej federácii. Autorita a dôveryhodnosť Západu sa bude len ťažko opäť nadobúdať.

Ohrozený nebol Kyjev

Ohrozená bola Ruská federácia a preto využila svoje právo na sebaobranu podľa čl. 51 Charty OSN. Od roku 2014 trvajúcu občiansku vojnu proti ruským vlastným občanom Ukrajiny, v ktorej Kyjev zavraždil viac ako 14 tisíc civilistov a cielené sabotovanie právne záväzných Minských dohôd, ktoré schválila Bezpečnostná rada OSN, už nebolo možné zo strany Ruskej federácie ignorovať. Kyjevská nelegitímna, skorumpovaná fašistická skupinka tak zatiahla vlastný ukrajinský ľud do vojny v záujmoch USA.

Slovenská republika potrebuje vo svojom okolí stabilitu. Potrebujeme stavať na prirodzene normálnych ľudských vzťahoch s ostatnými slovanskými národmi, vrátane Ukrajincov a Rusov. Áno, želáme si diplomatické riešenie situácie, želáme si ukončenie vojenských akcií, chceme politické dohody o urovnaní konfliktu, ale chce to aj zo zahraničia riadené vedenie v Kyjeve? Nad touto otázkou sa musíme dobre zamyslieť, sledovať vývoj situácie a prijímať opatrenia na zaistenie bezpečnosti našich občanov a nášho štátu. Ľuďom, ktorí odišli z obavy o svoju bezpečnosť v dôsledku vojenských operácií celkom prirodzene Slovensko pomáha.

Slovensko môže pomôcť aj v povojnovej obnove Ukrajiny

Veľmi perspektívne v tejto súvislosti sa môže stať postupné oživovanie vzťahov a efektívnej spolupráce štátov skupiny V4. Práve tento historický politický blok susedných štátov môže pozitívne vplývať na rozširovanie spolupráce aj smerom k Rakúsku aj smerom k Ukrajine. Pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť Slovenska, rozhodne strategicky treba hľadať možné alternatívne zdroje. Ukrajina je však pre nás okrem iného veľmi dôležitá práve z hľadiska tranzitu ruského plynu, ktorý je cenovo a svojou stabilitou dodávok z Ruska pre Slovensko nenahraditeľný z iných zdrojov.

Zamyslime sa nad tým, aký výsledok konfliktu a ďalší vývoj môže nastať a čo to bude pre nás znamenať. Iste už nie je reálne veriť, že sa dá všetko vrátiť povedzme o desať rokov späť. Návrat dobrovoľne sa odtrhnutých republík Donecka, Luhanska, Krymu, Záporožskej a Chersonskej oblasti a obnovenie Ukrajiny v jej dovtedajšej podobe to určite nebude. Myslím si, že občania týchto regiónov nevidia dôvod, aby sa vracali tam, kde ich celkom otvorene nenávidia a nechcú iba preto, že sú Rusi.

Kvitnúca korupcia

Považujem za nesolídne zo strany Európskej únie dnes dávať Ukrajine falošnú nádej na jej skoré prijatie. Vieme, že Ukrajina nie je samostatný suverénny štát ako ostatné členské štáty EÚ, ale je priamo riadená a kompletne financovaná zo strany USA. Je v plnom rozsahu korumpovaná. Nerešpektujú sa základné ľudské a menšinové práva, nefungujú štátne inštitúcie, polícia, prokuratúra a súdy nie sú schopné riadne plniť povinnosti. Všetky slobodné médiá, vlastný názor a politické strany sú zakázané. Majetok štátu sa rozkráda v úžasnom tempe. Kolosálny štátny dlh by nebol akceptovateľný pred jeho vstupom ani u jedného členského štátu EÚ. Ukrajinu nemožno nazvať vhodným kandidátskym štátom. A buďme celkom otvorení. Tvrdohlavou a nezmyselnou podporou vojenských akcií na Ukrajine, dodávkami zbraní a financovaním vlády v Kyjeve sme aj my, celá EÚ vedome alebo na nejaký príkaz dostali Ukrajinu do úplného hospodárskeho krachu a urobili ju totálne závislou na pomoci zo zahraničia.

Bude potrebné Ukrajinu obnoviť

Z čoho? Kdo to urobí? Nemecko sa čudným spôsobom zmierilo s teroristickým aktom, ktorým sa nedlho predtým verejne vyhrážal prezident USA Biden zo strany USA a Nórska. Zničili Severný prúd 2 a dostali tak Nemecko na kolená. Svojho partnera v NATO. Nemecko sa stalo energeticky závislým na USA a súčasne stratilo svoju výrobu, prestalo byť motorom Európy a konkurentom USA. Kto potiahne obnovu Ukrajiny? A ako dlho to potrvá? Ukrajina je úplne rozkradnutá, nemá nič, iba nesmierne dlhy a zbedačený národ. Akonáhle skončí vojenská operácia na Ukrajine, dovolím si predpovedať, že žiaden európsky štát, možno okrem nás, sa nebude hrnúť do jej obnovy. Naopak, pravdepodobne sa nájdu špekulanti a také štáty, ktoré sa budú usilovať si ešte nejaké zvyšky majetku na Ukrajine prisvojiť, pokiaľ bude ešte slabá.

Opäť si dovolím zľahka pozrieť do možnej budúcnosti. Zapojiť sa do obnovy Ukrajiny budú s najväčšou pravdepodobnosťou môcť len vybrané štáty. A to asi až po súhlase Ruskej federácie. Myslím si, že taká bude realita. A bude to ešte vôbec samostatná Ukrajina? Pravda je, že Ruská federácia sa neraz v minulosti vyslovila, že nechce, aby Ukrajina vstupovala do NATO, nech zostane neutrálna, ale pokiaľ viem, tak proti jej členstvu v Európskej únii nič nenamietala. Len pripomínala, že tým sa skomplikujú vzťahy spoločného trhu medzi Ukrajinou a Ruskom, pretože Rusko nemá s Európskou úniou uzavretú žiadnu dohodu o spoločnom trhu. Situácia sa však odvtedy veľmi zmenila. Rusko jednoducho Západu neverí. Vojenské operácie zákonite už čoskoro skončia a to je veľmi dobre. Ale začiatkom skutočnej politickej a ekonomickej obnovy a návratu neutrálnej Ukrajiny do normálneho mierového života bude až Ruskou federáciou postavený cieľ špeciálnej vojenskej operácie denacifikovať ukrajinskú spoločnosť.

V Európskej únii z našej strany bude potrebné v tejto súvislosti presadzovať reálne plány. EÚ, ani celá spoločne, nemôže nahradiť nefungujúci štát na Ukrajine. Únia ako medzinárodná organizácia na to nemá ani právny mandát a ani sústavu orgánov a inštitúcií, ktoré by mohli zabezpečiť ústavnosť, fungujúce štátne zriadenie, právo, poriadok, spravodlivosť, sociálnu a zdravotnú starostlivosť a v neposlednom rade obranu a bezpečnosť štátu. To môže znamenať iba jedno. Niekto iný bude musieť pomôcť Ukrajine obnoviť demokratické pomery. Garantovať vykonanie nových slobodných volieb a pomáhať svojim príkladom mobilizovať zostatok spoločnosti, aby svojou tvrdou prácou postupne nadobudla novú perspektívu pre svoje budúce pokolenia.

Avantúra USA a Veľkej Británie s financovaním a organizovaním protiústavného prevratu v Kyjeve v roku 2014, o ktorom som hovoril už v úvode, tieto štáty politicky diskvalifikuje. Iba by pokračovali v doterajšom štvaní Kyjeva do budúceho vojenského konfliktu Slovanov proti Slovanom. Preto si myslím, že Ruská federácia sa už nenechá znovu oklamať. USA chcú nechať bremeno tohto už prehratého konfliktu plne na Európskej únii a oni, ako je to pre USA typické, chcú z toho von. Nechcem byť zlým prorokom, ale zo skúseností vzťahu európskych štátov napríklad k nezákonnej agresii NATO voči bývalej Juhoslávii, či k útokom na Sýriu, Líbyu alebo zo skúseností z podpory snáh o politický prevrat v Bielorusku musím konštatovať, že k dobrým úmyslom NATO a EÚ sa treba stavať opatrne.

Odkiaľ sa dnes zrazu vzali sladké reči o potrebe okamžitého prímeria, začatia rozhovorov a dokonca akejsi akceptácie faktu, že niektoré územia Ukrajiny sa už pripojili k Ruskej federácii? Okrem toho nie som sám, kto nevidí dôvod, prečo by mala vyhrávajúca strana začínať rozhovory o mieri. Takýto návrh Moskvy v Istanbule v roku 2022 už Západ ústami vtedajšieho premiéra Veľkej Británie Borisa Johnsona, keď si Západ myslel, že už už porazí Ruskú federáciu vojensky alebo vnútorným prevratom v Moskve, rázne odmietol.

Možno preto predpokladať, že okrem bezpodmienečnej kapitulácie Ukrajiny pre Ruskú federáciu iný scenár nebude akceptovateľný. A ak budeme v NATO stále nahlas hovoriť, že ihneď po ukončení vojenských operácií, bude zvyšok Ukrajiny prijatý do NATO, či sa to Moskve páči alebo nie, tak musíme vedieť, že Ruská federácia to nikdy nedopustí. Logicky a veľmi pravdepodobne potom Ruská fedrácia vezme pod svoju správu celé zostávajúce územie Ukrajiny. Môže ju aj sama postupne pomáhať obnovovať a tak, na základe pozitívnych výsledkov získať prirodzenú podporu jej obyvateľov. To môže ďalej viesť k usporiadaniu nových volieb a možno aj referenda o možnom pripojení Ukrajiny k Ruskej federácii. Treba v každom prípade vedieť, že Ruská federácia už nedopustí, aby sa z Ukrajiny ešte niekedy mohol stať nástupný ostrovček na agresiu voči nej. Na to naozaj netreba byť jasnovidcom.

Štefan Harabin
kandidát na prezidenta
Slovenskej republiky 2024

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik