Povinná solidarita s migrantmi znie ako humanitárne bombardovanie

Jan Keller bez cenzúry: Autor píše o absurditách argumentov o povinnej solidarite v otázke migrácie v EÚ. Je to síce moravský publicista a vyjadruje sa vo vzťahu k Českej republike, ale téma je rovnako aktuálna aj pre naše Slovensko.

Redakcia HD preberá úvahu bez redakčného zásahu.

____________________________________

Povinná solidarita?

"Minister vnútra Vít Rakúšan (STAN) podpísal za Českú republiku dokument stanovujúci zásady migračnej politiky. Súčasťou týchto novoprijatých pravidiel je požiadavka povinnej solidarity. Členské krajiny EÚ budú mať možnosť vykúpiť sa z prijímania migrantov odovzdaním sumy 20 000 eur za každú neprijatú osobu.

Kritici tohto kroku sa sústreďujú na fakt, že výraz „povinná solidarita“ je oxymóron. Ak sa poskytuje pomoc z donútenia, nemožno predsa hovoriť o solidarite. To je samozrejme pravda, nie je to však nič prekvapujúce. Oxymóron bežne používajú tí, ktorí sa snažia zastrieť vyhrocujúce sa rozpory v spoločnosti a „vyriešiť“ protikladnosť záujmov rôznych aktérov spájaním nespojiteľného. V manažérskych príručkách nájdeme tento princíp vyjadrený vo výrazoch, ako je „kontrolovaná autonómia“ či „trvalá excelencia“. V politike sa v tomto smere rozvíjajú napríklad praktiky demokratickej cenzúry. Vrcholom umenia, ako prepožičať zdanie zmysluplnosti niečomu evidentne nezmyselnému, sa stal neslávne slávny výraz „humanitárne bombardovanie“.

Absurdnosť nad absurdnosť

Absurdnosť povinnej solidarity spočíva však ešte v niečom inom. Ustavične sa nám tvrdí, že migranti hosťujúce krajiny obohacujú. Vďaka nim nastúpia na trh práce pracovné sily, ktorých sa v európskych krajinách zúfalo nedostáva. Vďaka ich vysokej pôrodnosti prestane populácia vymierať a bude zachránený priebežný systém dôchodkového poistenia. V symbolickej rovine migranti rovnako nezištne obohatia spoločnosť svojim kultúrnym prínosom, svojimi hodnotami a svojim inšpirujúcim prístupom k životu.

Pokiaľ má byť toto všetko pravda, potom nedáva vôbec žiadny zmysel, aby štáty, ktoré migrantov odmietajú prijímať, platili akúsi pokutu tým štátom, ktoré sa migrantom otvoria dokorán. Neprijatím migrantov sa predsa dotyčné krajiny samé ochudobňujú ekonomicky, demograficky a kultúrne natoľko, že trestať ich ešte finančne je predsa už zbytočné. Ani v trestnom práve nemožno uložiť dva tresty za jeden prečin.

Paralelná spoločnosť

Je tu ale aj ďalší problematický aspekt povinnej solidarity. Migrácia sama o sebe je prirodzeným javom. Problémom sa stáva vtedy, keď prebieha masovo, takže v jej dôsledku v krátkom čase významne vzrastie percento cudzej populácie v určitej krajine. Namiesto pozvoľnej integrácie sa potom v danej krajine formuje tzv. paralelná spoločnosť. Novo prichádzajúci sa neprispôsobujú normám hostiteľskej krajiny, ale vytvárajú svoje vlastné štruktúry, ktoré sa potom reprodukujú nezávisle na hodnotách zatiaľ ešte väčšinovej populácie. Jedná sa o štruktúry v oblasti náboženskej, ale aj rodinné, vzdelávacie, právne a bezpečnostné. Vedľa seba sa na tom istom území rozvíjajú dva paralelné hodnotové svety, ktoré nič nezbližuje. Populácie pochádzajúce z rôznych kultúrnych okruhov majú nerovnakú tendenciu takéto paralelné svety v hostiteľskej krajine vytvárať. V prípade masívnej migrácie je však riziko ich vzniku vysoké. Krajnou formou bývajú potom „no-go zóny“, v ktorých zákony hosťujúcej krajiny neplatia.

Spochybnenie systému základných hodnôt

Vznik paralelných spoločností podrýva legitimitu existujúcich politických inštitúcií, sociálnych, právnych a hodnotových systémov. Táto skutočnosť podkopáva už dopredu akúkoľvek snahu o integráciu, inserciu, či dokonca asimiláciu novoprichádzajúcich. Spochybnenie systému základných hodnôt, ktoré sú záväzné pre všetkých, je pre prežitie danej spoločnosti kritické. Toto spochybnenie nemožno vynahradiť žiadnymi peniazmi, ktorými sa majú vykúpiť krajiny, ktoré sa rozhodli masový prílev migrácie brzdiť. Nie je možné ani stanoviť, aké vysoké by muselo byť odškodné, ktoré by kompenzovalo rozpad spoločenskej súdržnosti so všetkými jeho dôsledkami.

Pseudoargumenty politikov

Minister vnútra Vít Rakúšan, ktorý podpis pod spomínanou dohodou spáchal, tvrdí, že Českej republike nič nehrozí. "Česká vláda sa solidarity nebojí," povedal doslova. To samozrejme nie je žiadny vecný argument. Je to iba výraz psychického rozpoloženia autora výroku. Veď malé dieťa sa tiež nebojí siahnuť na platňu a dementný neplavec sa nebojí skočiť do hlbokej vody. Strach a obavy môžu mať jedine ľudia, ktorí sú schopní dôsledky svojich činov si uvedomiť."

Autorom úvahy je moravský publicista Jan Keller. Bola zverejnená na webe casopisargument.cz.

__________________________

20. 6. 2023 05:57

Slovensko je vo vojne so Slovákmi

Nie, teraz sa nebudem zaoberať tou vojnou na východ od našej hranice, do ktorej sa aktívne a bez samotného aktu vyhlásenia vojny Slovenská štátna reprezentácia, mimovládky a mainstream už viac ako pred rokom zapojili. Slovensko je od marca 2020 vo vojne aj proti samotnému Slovensku. Tiež nevyhlásenej. Presnejšie, slovenská moc, reprezentovaná jej vládami, parlamentným valcom a hlavou štátu. Tí podliaci nemali ani len toľko odvahy, aby ten zjavný „casus belli“ (dôvod na vojnu) jasne formulovali.

Čítať viac

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik