Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Slovensko smeruje do veľkej krízy
Slovensko bude mať dvojnásobné zastúpenie
Manipulácia je ich pracovnou metódou, varuje pred červenými denníčkami
Odíde zo Slovenska?
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
Poslušne hlásim, drahá pani Holečková, som vám k službám!
Politické mimovládky prehlbujú polarizáciu a presadzujú cudzie záujmy.
Opozícia sa topí v problémoch v čase sucha...
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Komentáre
31. 10. 2025
Ani určovať, ani schvaľovať. Časy politrukov sú oficiálne už 33 rokov preč a čo si tu „pindajú“ ich pohrobkovia s prezlečenými kabátmi, ma nijako ani nezaujíma, ani neovplyvní, ani nezmení. Ústavná vedúca úloha jedinej povolenej ideológie sa skončila a neviem o žiadnej ďalšej, v súčasnosti platnej. A pre občanov povinnej a zo zákona záväznej.
To, čo si dovolil český prezident, je ďaleko za rámcom demokracie, nevraviac o úcte k výročiu, k padlým, k oslobodeniu a napokon aj k občanom, ktorí si tento deň pripomenuli. „Úcta padlým by sa nemala stať obeťou dnešných nadšených šíriteľov ruskej propagandy, údajne vyhlásil český prezident Petr Pavel pri príležitosti výročia konca 2. svetovej vojny. „Ich aktivity nemajú s pietou nič spoločné a sú skôr zneuctením pamiatky.“ Zdrojom tejto citácie je, ako inak jeden z titulov slovenského samozvaného mainstreamu.
Nikdy som nebol komunista a mne nijaký, hoci bývalý a do demokracie prezlečený straník nebude určovať a povoľovať a zakazovať 33 rokov po prevrate nič. Nielen to, ako si smiem pripomenúť obete vojny, počas ktorej si môj starý otec musel prejsť jedenástimi koncentrákmi. Mne nikto nebude schvaľovať, čo si mám myslieť o tých, ktorí mi starého otca vytiahli z toho jedenásteho koncentráku, aby potom na zdravotné problémy, ktoré tam získal, krátko po vojne zomrel. Moja úcta k ľuďom, ktorí môjmu predkovi darovali aspoň pár mesiacov slobody, bude vždy taká, ako vždy bola. Nikto mi nebude nič v tejto súvislosti prikazovať ani zakazovať ani nariaďovať a nebodaj ešte kritizovať.
Vážim si ľavicu a sociálnu demokraciu, vážim si socialistov, môj politický vzor bol vždy Olof Palme či Willy Brandt, ale dvíha sa mi žalúdok z bývalých kariérnych komunistov, ktorí si dnes, z pozície nimi si privlastnenej a zdeformovanej demokracie zas trúfajú čosi schvaľovať a neschvaľovať. Odmietam každú vojnu, aj tú na Ukrajine, ale tak isto aj jej vyzbrojovanie, predlžovanie a to ešte v záujme niekoho úplne iného, ako sú samotní Ukrajinci. V mojej rodine vieme, čo to je vojna a vieme i to, ako chutí sloboda, vzduch a modré nebo či zo zeme vytiahnutý surový zemiak po tom, ako sa otvorili brány koncentrákov. Nikdy nezabudneme, kto ich otváral, kto sa o na smrť vyhladovaných väzňov staral, aby nezomreli hneď po prvom jedle.
Takže nech mi tu nikto láskavo nedrísta o nejakej úcte a o tom, ako sa smie či nesmie prejavovať. A nech ma nikto nepoučuje o tom, že vďaka, vyjadrená osloboditeľom, je „šírenie rusofilnej propagandy“, najmä nie bývalý a zrazu už nie súdruh komunista. Patrím zhruba k tej generácii, ku ktorej prezident Českej republiky. Tak isto som študoval, pracoval a žil v totalite. A zdá sa, že nie jedinej. Ono sa totiž ukazuje, že aj to, v čom žijem teraz, je totalita, len nie sovietska, ale geograficky z úplne iného konca sveta. Nikdy som však pre kariéru nevstúpil do komunistickej strany. Dalo sa prežiť aj bez toho. Výhovorky, že nie, sú iba demagógiou. Alibizmom. Vypraním charakteru v lžiach.
Chce sa mi tu napísať nesmierne ostrý odkaz. Zo slušnosti to však nespravím. Zo slušnosti, ktorou som sa kontinuálne riadil celý môj život, bez ohľadu na to, v akom práve aktuálnom režime. A bez ohľadu na to, či sa mi to hodilo pre kariéru, alebo nie. Ale nikto, naozaj nikto, ani nejaký generál či prezident, ani žiaden samozvaný majiteľ zemegule, mi nebude dovoľovať a priam nariaďovať či a ako si smiem uctiť padlých vo vojne. Padlých, ktorí život položili za životy iných. A medzi nimi aj mojich príbuzných. Nikto mi nevezme právo na vďaku za životy mojich blízkych i môjho národa, kým žijem. Áno, neskôr z Moskvy prišla ďalšia totalita, ktorú som musel prežiť, ale u nás bola veľmi aktívne živená práve takými, ktorí tu dnes moralizujú o „nadšených šíriteľoch ruskej propagandy“.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
