Podporte našu redakciu
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
BIC/SWIFT:SUBASKBX
Názov účtu:VERBINA, o.z.
Ak si vážite našu prácu, môžete nás podporiť dobrovoľným finančným príspevkom.
IBAN
SK9102000000004373736457
Progresívec Lackovič si dal námahu spočítať, koľko slov ktorí poslanci zo Smeru počas takmer troch rokov vyslovili v pléne NR SR. Europoslankyňa Laššáková len žasne nad touto bizarnosťou.
Red Devils síce za ostatné obdobie investovali približne 85 miliónov libier do príchodu hráčov ako Andrey Santos, Youri Tielemans či Karl Darlow, no tieto sumy stále zaostávajú za výdavkami konkurenčných tímov ako Manchester City, Arsenal Londýn či FC Chelsea.
Keď mladá Maročanka povie, že radšej zomrie, než by sa mala vrátiť domov, dezinformačný denník z tejto vety urobí titulok celej reportáže.
Slovenský raper Majk Spirit ho označil za jednoznačne najlepšieho rapera všetkých čias s mimoriadnym intelektom a naznačil, že za jeho smrťou mohli stáť veľmi vplyvní a mocní ľudia.
Najnovšie články z partnerského portálu somzdediny.sk
V prípade vyradenia lode Abraham Lincoln budú oslavy nielen v Iráne, ale v celom islamskom priestore.
Krejčího ťukanec na parkovisku ako mediálna bomba, no nehody politikov PS akoby sa nestali?
Skutočnosť, že USA sú opäť uviaznuté v konflikte na Blízkom východe, je dnes obzvlášť pozoruhodná, pretože za posledných 20 rokov americká verejnosť aj mnohí americkí lídri pevne dospeli k záveru, že takéto vojny sú chybou.
PS bez jediného šliamu?
Dnes som mala celkom pekný deň a stretla som pekných a príjemných ľudí.
Píše Hlas ľudu Hlavného denníka
Zdá sa, že Rusko si stanovilo cieľ úplne pripraviť Ukrajinu o dodávky zbraní. Podľa expertov sa to dá dosiahnuť v troch krokoch, pričom dva z nich sa už realizujú.
Bárdy rozvíril búrku okolo atentátu na Fica: Tóth hovorí o nebezpečnej manipulácii!
Komentáre
31. 10. 2025
Eduard Chmelár venoval vo svojom statuse veľký priestor komentáru, ktorého obsah je vyjadrením toho, ako on, politológ, "číta" nebezpečenstvo strany Progresívne Slovensko pre budúcnosť nášho štátu.
Úvahu či komentár uverejňuje redakcia HD v nekrátenom znení.
__________________________
Vyhlásenie podpredsedu Progresívneho Slovenska a (spolu)autora prezidentkiných zahraničnopolitických prejavov Tomáša Valáška o tom, že Macron schytal za výroky o Taiwane zaslúžene, len podčiarkujú, prečo je táto strana pre budúcnosť Slovenska nebezpečnejšia ako akákoľvek iná a potvrdzuje, že PS nie je proeurópske, ale proamerické. A je to v podstate jediný relevantný slovenský politický subjekt, ktorý nepochopil, že z búrania zvyškov Pax Americana niet cesty späť.
Návšteva Emmanuela Macrona v Číne bola z hľadiska biznisu mimoriadne úspešná, ale politicky rozpačitá. Prezident Macron sa nevracal do Paríža naprázdno, Francúzsko podpísalo v Pekingu desiatky výhodných ekonomických dohôd. Číňania mu preukazovali na každom kroku prejavy najvyššej úcty, kým predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, ktorá pred návštevou napínala svaly, poučovala Peking a dokonca sa mu vyhrážala, dali pocítiť, čo si o nej myslia: v čase, keď bol už Macron na vojenskej prehliadke na Námestí Nebeského pokoja, šéfka EK nemohla po prílete použiť VIP východ a musela prejsť pasovou kontrolou cez východ pre bežných cestujúcich, pri ktorom ju vítal čínsky minister ekológie, ktorého meno vôbec nepoznala. Nebola pozvaná ani na štvrtkovú štátnu recepciu, ani na piatkovú neformálnu večeru štátnikov – asi takej úcte sa tešia v Pekingu bruselskí byrokrati. Na druhej strane Macron politické výsledky svojej návštevy značne preceňoval a evidentne dezinterpretoval.
Už na palube lietadla sa chvastal novinárom, že vyhral svoj ideologický boj o „strategickú autonómiu Európy“ vedenú Francúzskom, ktorá sa stane „treťou superveľmocou“. Tieto Macronove napoleonské komplexy zjavne nezodpovedajú skutočnosti. Pre Peking je Paríž jednoznačne dôležitý partner, čo Si Ťin-pching potvrdil okrem iného aj tým, že so svojím francúzskym hosťom strávil šesť hodín intenzívnym rokovaním. Ale pre Čínu je partnerom Francúzsko, Nemecko alebo Taliansko – nie Európska únia. Macron ďalej tvrdil, že Si Ťin-pching prišiel k rovnakému záveru ako on, že teraz je na Ukrajine čas zbraní a nie je čas na rokovania, čo bola vyslovená lož, ktorú čínsky prezident vzápätí vyvrátil: zdôraznil, že jedinou cestou k ukončeniu ukrajinského konfliktu je politická dohoda. Macron apeloval na Čínu, aby „priviedla Rusko k rozumu“, ale tu narazil na povestnú asertívnu čínsku diplomaciu. Titulok francúzskeho denníka Le Monde je na rozdiel od stredoeurópskych dezinterpretácií oveľa presnejší: „Emmanuelovi Macronovi sa nepodarilo presvedčiť Si Ťin-pchinga, aby urobil gesto v prospech Ukrajiny.“
Emmanuel Macron teda nedokázal Si Ťin-pchinga politicky presvedčiť. Napriek tomu počas tejto cesty niečo dôležité pochopil. Schyľuje sa k najzásadnejšiemu geopolitickému stretu medzi USA a Čínou, ktorému je ukrajinský konflikt iba predohrou. Európa do neho nesmie byť vtiahnutá, hoci sa o to usilujú nielen Spojené štáty, ale aj Taiwan. Keď taiwanská prezidentka Tsai Ing-wen vyhlasuje, že „Taiwan stojí v prvej línii demokracie“, nemôže vám to nepripomenúť úlohu, ktorú v geopolitickom zápase zohráva ďalší americký vazal – Volodymyr Zelenskyj. USA pritom neustále zvyšujú tlak na zadržiavanie Číny a stupňujú napätie v oblasti, ktorú neustále križujú ich vojnové lode a lietadlá. Nemusíte mať doktorát z medzinárodných vzťahov, aby ste pochopili, kto tu koho provokuje – je to zvláštna politika „jednej Číny“, o ktorej Spojené štáty tvrdia, že ju rešpektujú, ak separatistom dodávate zbrane, stretávate sa s nimi politicky na vysokej úrovni a sľubujete im, že ich budete brániť. Čína nijako neohrozuje európske záujmy a správa sa k nim s väčším rešpektom ako USA. Peking je dnes jednoznačne dôležitejším a najmä efektívnejším diplomatickým lídrom ako Washington. Podrobnejšie som to vysvetlil tu: https://casopisargument.cz/?p=49643 Čína sa nielen v ekonomickej, ale aj politickej oblasti správa čoraz viac pragmaticky s ohľadom na vzájomnú výhodnosť vzťahov a rešpekt k záujmom partnerov – kým Západ všetky otázky ideologizuje a nedokáže sa odpútať od neoliberálnych doktrín a hegemonistických zámerov.
Francúzsko sa vždy usilovalo o autonómnu európsku pozíciu. Na jej presadenie však nikdy nemalo dosť síl. Nemecko je v bezpečnostnej rovine stále protektorátom USA, o krajinách strednej a východnej Európy ani nehovoriac. Jeho postoj k podmienkam európskej suverenity je však logický a treba ho podporiť. Francúzsky prezident správne pripomenul, že ako môže Európa vyriešiť taiwanský problém, ak nedokáže vyriešiť ukrajinský. Ak chce byť Európa jednotná, vplyvná a silná, musí vo všetkých oblastiach znížiť svoju závislosť na USA. „Európa sa musí prebudiť, našou prioritou nemôže byť prispôsobiť sa agende iných vo všetkých častiach sveta,“ vyhlásil Emmanuel Macron a v tomto mu tlieskam. Otázkou však je, nakoľko to myslel francúzsky prezident vážne. Táto agenda mu je blízka od začiatku jeho nástupu do funkcie, no nikdy nepresiahla rovinu rétorických cvičení. Navyše, Macron nemá nijaké legitímne oprávnenie hovoriť za Európu a ak tak chce robiť, treba mu pripomenúť, že musí s jej predstaviteľmi svoje nápady viac konzultovať. Kritika, ktorej čelil za svoje presadzovanie európskej autonómie doma v EÚ, je však šialená.
Tvrdej odpovede sa mu dostalo predovšetkým z Nemecka. Generálny tajomník koaličnej FDP Bijan Djir-Sarai dokonca vyhlásil, že ak dôjde k vojne medzi Spojenými štátmi a Čínou, musíme sa jej zúčastniť na strane USA. Je to až neuveriteľné. Kým bude väčšina politikov a novinárov iba poučovať obyvateľstvo o potrebe európskej orientácie, no v skutočnosti nemajú odvahu ani len ukázať Spojeným štátom červenú kartu za vyhodenie plynovodov Nord Stream do vzduchu, Európa nezostane ničím iným ako beznádejným vazalom agresívnej svetovej veľmoci, ktorej vojny si od roku 1945 vyžiadali viac ako 20 miliónov ľudských životov. Aký zmysel má potom Európska únia, ktorá nedokáže ani len pomenovať, nieto sledovať vlastné záujmy? Alebo inak: koho záujmy zastáva Európska komisia, ktorá sa namiesto mierových riešení háda iba o tom, kto bude vyrábať muníciu pre Ukrajinu a ktorá chce predĺžiť neobmedzený dovoz obilia z Ukrajiny, ktoré likviduje európskych poľnohospodárov a ktoré sem prúdi bez akéhokoľvek cla a bez kontroly, či spĺňa normy EÚ na bezpečnosť potravín?
V takomto kontexte treba vnímať hanebné vyhlásenie Progresívneho Slovenska, ktoré sa tragikomicky opiera o výroky šéfa európskych konzervatívcov Manfreda Webera: vraj aby sme ochránili našu slobodu, musíme stáť po boku USA pri obrane sveta založeného na pravidlách (nadiktovaných Spojenými štátmi). Ak sa nevzoprieme tomuto neznesiteľnému vazalstvu, takýto ideologický fanatizmus nás môže zničiť. Toto nie je to eurofilné Progresívne Slovensko, ktoré zakladal Ivan Štefunko. Progresívne Slovensko, ktoré bráni viac spojenectvo so Spojenými štátmi na večné časy až do poslednej kvapky krvi – ako silnú, zjednotenú a suverénnu Európu – je kvintesenciálnym vyjadrením ohrozenia národných, štátnych, ale aj civilizačných záujmov Slovenskej republiky. Tým skôr, že je to „hradná strana“ Zuzany Čaputovej. Nie je v našom záujme otvárať nový front studenej vojny proti Číne. A už vôbec nie orientovať sa vo svojej zahraničnej politike viac na USA ako na svojich európskych partnerov. Čína nie je náš nepriateľ a je nielen zbytočné, ale aj trestuhodné si ho z nej robiť.
_______________________
Toľko komentár Eduarda Chmelára, ktorý sme v plnom prevzali z jeho profilu na sociálnej sieti. Medzititulky vložila redakcia HD.
Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.
Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!
Ďakujeme
Zatiaľ žiadne komentáre. Buďte prvý, kto sa zapojí do diskusie.
pred 13 min
pred 1 hod
pred 1 d
