Desať dôvodov, prečo je budúcnosť Zeme zrejme lepšia, ako si myslíte
23 | 03 | 2023 I Tibor Malý

Desať grafov v tomto článku ukazuje, že možno po prvý raz v histórii ľudstva je naša budúcnosť lepšia, než si väčšina z nás myslí. Môžeme to skutočne chápať ako prínos pre ľudstvo alebo je to signál k deštrukcii? Posúdenie necháme na vás, milí čitatelia.

Ukazovatele v oblasti ekonomického pokroku, zdravotníctva, sociálnych služieb a technológií – dokazujú, že možno po prvýkrát v histórii môžu ľudia významne kontrolovať, čo sa deje s ľudským druhom a našou planétou. Je naša budúcnosť lepšia, ako si väčšina z nás myslí?

1. Extrémna chudoba klesá

Za posledné tri desaťročia došlo k obrovskému poklesu počtu ľudí žijúcich zo sumy 1,90 dolára (1,75 eura) na deň. V roku 1990 boli dve miliardy z 5,28 miliardy ľudí na svete, čo je takmer 38 % populácie, pod hranicou extrémnej chudoby. Do roku 2019 sa tento počet zmenšil na 648 miliónov zo 7,68 miliardy, čo je približne 8,4 % svetovej populácie.

Zdroj: Joe Hasell, Max Roser, Esteban Ortiz-Ospina a Pablo Arriagada (2022) – „Chudoba“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/poverty' (kredit: Online zdroj)
 

Je zrejmé, že ľudstvo má schopnosť využiť ekonomický rast a výrazne znížiť extrémnu chudobu.

Tento pozitívny trend bude pravdepodobne pokračovať vzhľadom na zavedené programy mikrofinancovania, ako napríklad ten, ktorý spustil nositeľ Nobelovej ceny Muhammad Yunus, ktorý bol priekopníkom vo využívaní malých pôžičiek za dostupné úrokové sadzby v snahe zmeniť životy chudobných.

2. Hlad sa zmenšuje

V súčasnosti je podvyživených 663 miliónov ľudí – 8,9 % svetovej populácie. V roku 2001 to bolo 13,2 %. Žiaľ, chýbajú nám dlhodobé historické údaje o hlade a podvýžive. Najkonkrétnejšie merania sa začali v roku 1990 a niektoré siahajú až do roku 1970. Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo tvrdí, že v roku 1970 bolo takmer 35 % rozvojového sveta podvyživených. Dnešné čísla ukazujú jasný klesajúci trend.

 
Zdroj: Max Roser, Esteban Ortiz-Ospina a Hannah Ritchie (2013) – „Predpokladaná dĺžka života“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/life-expectancy' (kredit: Online zdroj)
3. Priemerná dĺžka života sa zvyšuje

V roku 1800 bola celosvetová dĺžka života 28,5 roka. Do roku 2021 sa toto číslo zvýšilo na 72,6 roka a v najbohatších krajinách sveta na viac ako 80 rokov. Rozdiel medzi dĺžkou života najbohatších a najchudobnejších krajín sa naďalej zmenšuje, najmä v Afrike a Ázii.

Zdroj: Max Roser a Jaiden Mispy (2017) – “Global Child Mortality”. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: ' ourworldindata.org/child-mortality-globally' (kredit: Online zdroj)Zdroj: Max Roser a Jaiden Mispy (2017) – “Global Child Mortality”. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: ' ourworldindata.org/child-mortality-globally' (kredit: Online zdroj)

4. Úmrtnosť detí je znížená

V súčasnosti zažívame najnižšiu detskú úmrtnosť na svete – definovanú ako podiel novorodencov, ktorí zomrú pred dosiahnutím piateho roku života – v histórii ľudstva. Len za posledné tri desaťročia sa tento počet znížil na polovicu, z 12,5 milióna v roku 1990 na 5,2 milióna v roku 2019. V dvoch najľudnatejších krajinách sveta je pokles ešte ohromujúci: V roku 1969 bola detská úmrtnosť v Číne 11,84 % av roku 2020 0,73 %; zatiaľ čo v Indii bola miera v roku 1960 24,26 % v porovnaní s 3,26 % v roku 2020.

Aby sme to umiestnili do historického kontextu, vo Švédsku v 18. storočí zomrelo každé tretie dieťa; a v Nemecku v 19. storočí zomrelo každé druhé dieťa. V roku 1960 bola celosvetová detská úmrtnosť 19 %. 
 
Zdroj: Max Roser a Hannah Ritchie (2013) – „Maternal Mortality“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/maternal-mortality' (kredit: Online zdroj)
Zdroj: Max Roser a Hannah Ritchie (2013) – „Maternal Mortality“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/maternal-mortality' (kredit: Online zdroj)
5. Úmrtnosť pri pôrode klesá

Takmer počas celej ľudskej histórie boli tehotenstvo a pôrod nebezpečné a matky a deti čelili značnej možnosti smrti. Toto číslo sa však za posledných niekoľko storočí a výrazne za posledných 20 rokov prudko znížilo.

V roku 2000 došlo na celom svete k 450 800 úmrtiam matiek (s počtom obyvateľov niečo vyše šesť miliárd) oproti 293 760 v roku 2020 (s počtom obyvateľov takmer osem miliárd).

Pre predstavu, v roku 1800 vo Švédsku a Fínsku zomrelo pri pôrode približne 900 zo 100 000 matiek; v dnešných číslach by to bolo 1,26 milióna z ôsmich miliárd ľudí na planéte.

 
Zdroj: Max Roser a Esteban Ortiz-Ospina (2016) – “Globálne vzdelávanie”. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/global-education' (kredit: Online zdroj)
Zdroj: Max Roser a Esteban Ortiz-Ospina (2016) – “Globálne vzdelávanie”. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/global-education' (kredit: Online zdroj)
6. Žiaci zostávajú v škole dlhšie

Trend v priemernom školskom roku v 111 krajinách je pôsobivý. V roku 1870 bol priemer pre veľkú väčšinu krajín menej ako rok. Dnes je to viac ako 12 rokov školskej dochádzky pre bohaté priemyselné krajiny a v miestach ako Keňa a India 6,5 ​​roka.

Zdroj: Max Roser a Esteban Ortiz-Ospina (2016) – „Literacy“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/literacy' (kredit: Online zdroj)
Zdroj: Max Roser a Esteban Ortiz-Ospina (2016) – „Literacy“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/literacy' (kredit: Online zdroj)
7. Zvyšuje sa gramotnosť

V roku 1800 bola celosvetová miera gramotnosti ľudí vo veku 15 rokov a starších 12,05 %, zatiaľ čo v roku 2016 bolo gramotných 86 % ľudí v tejto vekovej kategórii. Stále existujú nerovnosti, predovšetkým v subsaharskej Afrike, konkrétne v Burkine Faso, Nigeri a Južnom Sudáne, kde je miera literatúry nižšia ako 30 %. Túto historickú zmenu však netreba podceňovať. 

 
Zdroj: Max Roser a Hannah Ritchie (2023) – „Čo je Mooresov zákon“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: ' ourworldindata.org/moores-law' (kredit: Online zdroj)

Zdroj: Max Roser a Hannah Ritchie (2023) – „Čo je Mooresov zákon“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: ' ourworldindata.org/moores-law' (kredit: Online zdroj)

8. Moorov zákon sa zatiaľ ukázal ako pravdivý

Pred viac ako polstoročím Gordon Moore navrhol teóriu, ktorá by radikálne zmenila našu koncepciu technológie.

Predpovedal, že výkon mikročipov prevádzkujúcich naše počítače sa zdvojnásobí každé dva roky, pričom ich cena zostane približne rovnaká. Predpovedal vynález domácich počítačov, mobilných telefónov, áut s vlastným riadením a inteligentných hodiniek, ktoré budú časom lacnejšie.

Moorov zákon sa ukázal ako pravdivý. Niektorí tvrdia, že tento trend nemôže pokračovať vzhľadom na obmedzenia počtu tranzistorov, ktoré sa zmestia na čip. Iní sa však domnievajú, že výkon počítača môže naďalej exponenciálne rásť.
Zdroj: Max Roser, Hannah Ritchie a Esteban Ortiz-Ospina (2015) – „Internet“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/internet' (kredit: Online zdroj)

Zdroj: Max Roser, Hannah Ritchie a Esteban Ortiz-Ospina (2015) – „Internet“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/internet' (kredit: Online zdroj)

9. Prístup k internetu sa zvyšuje

Podiel populácie, ktorá má prístup na internet, sa zvyšuje, a to aj v rozvojovom svete. Viac ako dve tretiny populácie bohatších krajín sú online. Približne polovica svetovej populácie ešte nie je online, čo znamená, že kolektívna sila internetu sa v nasledujúcich rokoch pravdepodobne zvýši.

Zdroj: Hannah Ritchie, Max Roser a Pablo Rosado (2022) – „Energia“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/energy' (kredit: Online zdroj)

Zdroj: Hannah Ritchie, Max Roser a Pablo Rosado (2022) – „Energia“. Publikované online na OurWorldInData.org. Získané z: 'ourworldindata.org/energy' (kredit: Online zdroj)

10. Využívanie obnoviteľnej energie sa zvyšuje

Fosílne palivá , ktoré majú veľký vplyv na klímu Zeme, dominujú v energetickom mixe väčšiny krajín už desaťročia. Sú zodpovedné za prevažnú väčšinu emisií skleníkových plynov a spôsobujú značné znečistenie ovzdušia, čo má vplyv na ľudské zdravie.

Na zníženie celosvetovej uhlíkovej stopy bude potrebný výrazný obrat smerom k obnoviteľnej energii . V roku 2019 takmer 8 000 terawatthodín, alebo približne 11 % globálnej spotreby energie, pochádzalo z obnoviteľných technológií, ktoré zahŕňajú vodnú energiu, solárnu energiu, veternú energiu, geotermálnu energiu, prílivovú energiu a moderné biopalivá. V roku 1965 bola naopak celosvetová produkcia obnoviteľnej energie len 941 terawatthodín. 

AK BUDEME čeliť výzvam tohto storočia – od klimatických zmien až po nedostatok potravín – vlády, spoločnosti a podnikatelia z celého sveta budú musieť spolupracovať a použiť ten typ odvážneho, kreatívneho myslenia, ktorý nás dostal na Mesiac.

Záver

Vlády už nie sú jedinými subjektmi, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri riešení týchto zdanlivo neriešiteľných výziev. Korporácie, výskumné inštitúcie a „urob si sám“ inovátori s malými zdrojmi a malou pracovnou silou. Transformácia, ktorou svet v súčasnosti prechádza, je hlboká a ďaleko prekoná vplyv priemyselnej revolúcie. Čo bude ďalej? Budúcnosť patrí tým, ktorí sa rozhodnú pre nádej – a tým, ktorí využívajú technológiu na pozitívny vplyv na ľudstvo.

Potrebujeme Vašu pomoc

Stojíme na vašej strane, stojíme na strane čitateľov, ako dobrá protiváha mainstreamu. V Hlavnom denníku nájdete to, čo inde zbytočne hľadáte. Dnes potrebujeme vašu pomoc a podporu.

Číslo účtu pre finančné dary: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Podporiť nás môžete finančným darom v ľubovoľnej výške, do poznámky prosíme uviesť "dar". Spoločne dokážeme byť silní!

Ďakujeme

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik